Štát opäť pomôže nemocniciam

Zásadnou otázkou je, či pomoc príde do všetkých nemocníc alebo iba do štátnych. Niektorým však už dochádza dych. Ich pohľadávky začala skupovať súkromná firma, ktorá ich vymáha. Univerzitnú nemocnicu v Košiciach dala na súd.

Najväčší dlh majú zariadenia voči dodávateľom liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu. Predstavuje viac ako 54 percentný podiel z celkového dlhu. Viac ako 27 percent tvoria záväzky voči Sociálnej a zdravotným poisťovniam a na daniach.

Foto: Robert Hüttner, Pravda

nemocnica ruzinov, zdravotnictvo Najzadlženejšou je Univerzitná nemocnica v Bratislave. Na snímke zdravotnícke zariadenie v Ružinove.

K vyrovnaniu časti dlhov by podľa ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nom. Smeru) malo prísť už tento rok. „Oddlženie nemocníc pripravujeme s ministerstvom financií, rokovania sú vo finálnej fáze, v priebehu mesiaca predstavíme detaily,“ povedal Drucker s tým, že zverejní aj sumu pomoci.

Dva mesiace dozadu pripustil, že štát pomôže aj iným nemocniciam, nielen svojim. Na finančnú injekciu má pripravené viaceré varianty, cez elektronický aukčný systém, do úvahy pripadajú aj priame úhrady cez zdravotné poisťovne. Nemocnice by mali dostať peniaze prednostne na dlhy staršie ako jeden rok. Ich oddlženie by sa malo posudzovať podľa zásluhovosti, to znamená, že budú musieť zaviesť také opatrenia, aby sa dlžoby netvorili opäť, čo znamená aj rušenie oddelení či postelí a prepúšťanie.

„Nesúhlasíme s tým, aby boli oddlžené len štátne nemocnice,“ podčiarkol prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko, ktorá združuje viac ako 70 regionálnych a mestských nemocníc. Podľa neho pacient, ktorý si povinne platí zdravotné poistenie, nerozlišuje, či je v štátnom, alebo v súkromnom zariadení. „V každom prípade aj Európska komisia poukázala na to, že nie je možné robiť rozdiely nielen pri prideľovaní eurofondov, ale aj pri oddlžovaní,“ dodal s tým, že oddlženie je nutné, ináč príde kolaps.

Oddlžovanie nemocníc

Zdroj: ministerstvo zdravotníctva

Petko spomenul, že už tu bol veriteľ jedna, veriteľ dva, návratná finančná výpomoc aj nenávratná a za tri roky sa to skončilo rovnako – opäť dochádzalo k masívnemu zadlžovaniu. „Myslím si, že v prvom rade ide o to, či je dobre nastavený štátny rozpočet, na čo poukazujeme každý rok. V porovnaní s Čechmi máme o 500 miliónov eur menej vzhľadom na prepočet obyvateľov,“ priblížil šéf asociácie nemocníc.

Dôležité podľa neho je, aby nastúpili mechanizmy, ktoré zabránia zadlžovaniu. „Treba zvážiť aj otázku počtu fakultných nemocníc, ktorých máme oproti Európe veľa. Taktiež sa treba pozrieť na to, či v nich nie je prezamestnanosť. Odstupňované by mali byť platby za náročné výkony a menej náročné,“ navrhol Petko.

Nemocnice tvrdia, že ich záväzky stúpajú pre každoročné zvyšovanie platov zdravotníkov, narastajú celkové prevádzkové náklady, čelia skrytému dlhu vo forme nevyhovujúcej infraštruktúry, veľa peňazí ide na havarijné stavy budov. Platby od zdravotných poisťovní všetko nepokryjú, preto každý rok tvoria nové dlhy, ktoré sa priratúvajú k tým predošlým. Za minulý rok narástli o 103 milióna eur.

Z trinástich štátnych nemocníc vlani hospodárila vyrovnane len Detská fakultná nemocnica s poliklinikou v Banskej Bystrici. Najzadlženejšou je Univerzitná nemocnica v Bratislave, ide o najväčšie zariadenia, kde končia najťažšie prípady z celého Slovenska.

Dodávatelia zdravotníckych materiálov, ktorým nemocnice dlhujú najviac, vyčítali, že priemerná splatnosť faktúr je 670 dní a Slovensko týmto porušuje smernicu Európskej únie o oneskorených platbách, ktorá stanovuje maximálnu splatnosť faktúr na 60 dní. Firmy preto jediné možné riešenie vidia v odpredaji pohľadávok.

Niektoré skúpila spoločnosť Magellan, ktorej vlastníkom je talianska banka Banca Farmafactoring. Jej náplňou je poskytovanie pôžičiek, ale aj odkupovanie pohľadávok. „Pomohli sme nemocniciam finančne a sme voči nim ústretoví,“ povedal konateľ spoločnosti Ladislav Valábek s tým, že sa nebude vyjadrovať, v akej výške pohľadávky skúpili. „Sme súkromná spoločnosť, nebudeme to zverejňovať,“ poznamenal.

Nemocnice podľa neho svoje záväzky uhrádzajú, ak majú problémy, Valábek tvrdí, že rokujú o splátkových kalendároch. „Všetky sú ochotné spolupracovať, okrem Univerzitnej nemocnice v Košiciach, riešime to súdnou cestou,“ skonštatoval.

Univerzitná nemocnica spor priznala. „Najvyšší dlh evidujeme voči Magellan Slovakia, ide o 12,1 mil. eur,“ reagovala hovorkyňa košickej nemocnice Ivana Stašková. Podrobnosti však nezverejnila. Objem všetkých záväzkov voči dodávateľom po lehote splatnosti je podľa nej 78 mil. eur.

V minulosti sa nemocnice oddlžovali trikrát. V roku 2004 za vlády Mikuláša Dzurindu prostredníctvom akciovej spoločnosti Veriteľ dostali 664 mil. eur. Tá však bola spojená s aférami. Keďže išlo o akciovku, s každým zariadením vyjednávala iné podmienky. Oddlžoval aj kabinet Roberta Fica v roku 2009 sumou 130 mil. eur a vláda Ivety Radičovej naliala do systému 300 mil. eur.

Zadlžené nemocnice

Vývoj dlhu v nemocniciach za päť rokov (v eurách)

Dlhy za materiál, záväzky po lehote splatnosti ( v eurách)

Štruktúra záväzkov po lehote splatnosti

Zdroj: ministerstvo zdravotníctva