Súčasnej extrémistickej strane Ľudová strana Naše Slovensko, ktorá sa vo vlaňajších marcových voľbách dostala v parlamentu, hrozí zánik. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár koncom mája podal na Najvyšší súd návrh na jej rozpustenie. Kotlebovci majú v zálohe stranu registrovanú ešte v 90. rokoch minulého storočia. Pôvodne sa volala Ľudová strana, od konca minulého týždňa má nový názov Ľudová strana Pevnosť Slovensko. Informoval o tom Denník N. Medzi jej štatutármi figuruje poslanec za ĽS NS Martin Beluský, a to od júla 2016. Vlani v novembri sa k nemu pridal Rastislav Kysel, ktorý je okresným predsedom ĽS NS v Žiari nad Hronom a v Žarnovici. Výraz Pevnosť Slovensko sa podobá s fašistickým projektom Pevnosť Európa, ktorý mal vyvolať dojem, že nacisti chránia Európu.
„Zmenu názvu registruje ministerstvo vnútra, pokiaľ nie je v rozpore zo zákonom,“ hovorí právnik a poslanec za stranu Smer Róbert Madej. Dodal, že vhodnosť označenia sa až tak špeciálne neposudzuje. Zákon určuje, že názov strany sa musí líšiť od toho, ktorý už bol raz registrovaný.
Denník Pravda sa v pondelok opýtal rezortu vnútra, ako je to možné, že máme stranu s fašistickým pomenovaním. Ten odpovede prisľúbil nadnes.
Historik Jakub Drábik poukázal, že výraz Pevnosť Slovensko jasne odkazuje na nacistický propagandistický koncept Pevnosť Európa (Festung Europa). „Nacisti hlásali, že z Európy vybudujú nedobytnú pevnosť pred západným imperializmom a boľševickými hordami z východu. Bolo to založené na rasovom motíve, pretože išlo o Európu pre pravých bielych Európanov,“ vysvetlil historik.
Doplnil, že išlo o prázdny koncept, ktorého snahou bolo vytvoriť dojem obliehanej Európy, ktorú nemeckí nacisti chránia. „Hlavne ku koncu vojny prešli najmä vojenské jednotky SS z ideológie Veľkého Nemecka k európanstvu s tým, že oni chránia európske hodnoty a kultúru. Nacisti to tiež využívali ako propagandistickú zbraň pri verbovaní ľudí do divízií SS z rôznych krajín. Existovala napríklad francúzska či belgická divízia,“ ozrejmil Drábik. Táto ideológia podľa neho pretrvala aj po roku 1945. „Neonacistické hnutia sa snažili vytvárať veľké európske združenia, pričom tvrdili, že chránia európske hodnoty,“ dodal Drábik. Legislatíva, ktorá sa týka politických strán, sa u nás podľa Petra Weisenbachera z Inštitútu ľudských práv dlhodobo neriešila. „Zákon je deravý. Vstup extrémistickej ĽS NS do parlamentu to jasne dokazuje. V minulosti sa opakovane objavili indície o tom, že sa politické strany predávali a kupovali, menili sa ich obsahy aj osadenstvo. Jedna a tá istá politická strana bola akoby zrecyklovaná a nie je žiadny kontrolný mechanizmus, aby sa tomu zabránilo,“ povedal Weisenbacher.
Súhlasí s ním aj politológ Michal Horský. „Aj v súčasnosti známe čachre-machre s kupovaním politických strán pred voľbami či preskakovaním do vopred pripravených strán nie sú odrazom nekvalitnej služby štátnych orgánov. Dokladá to medzery v našom právnom poriadku,“ zhodnotil Horský.
Koaličná SNS už pripravuje novelu zákona o politických stranách, tá by mala obsahovať aj zásadu, že členovia už raz rozpustenej strany nebudú môcť zakladať novú a rok pred voľbami nebudú môcť meniť meno.
Generálna prokuratúra označila ĽS NS za extrémistickú stranu s fašistickými tendenciami, ktorá svojím programom a činnosťou porušuje slovenskú ústavu, zákony i medzinárodné zmluvy. Kotleba už koniec svojej politickej strany zažil v marci 2006, keď Najvyšší súd rozpustil Slovenskú pospolitosť – národnú stranu, ktorej predsedal.
(Agentúrnu správu sme nahradili článkom denníka Pravda.)