V tele exposlanca parlamentu Františka Gauliedera, ktorého za nevyjasnených okolností zrazil v marci nákladný vlak pri Trnovci nad Váhom, našli vysoké množstvo podozrivej látky. Tá tam nemala byť a mohla ovplyvniť jeho reakcie. Uviedol to advokát rodiny Gauliederovcov Ján Foltán. Aj po týchto informáciách je presvedčený, že Gaulieder si nezobral život dobrovoľne. Polícia naďalej hovorí, že vo veci prebieha vyšetrovanie. Advokát o najnovších zisteniach informoval, len deň pred hlavným pojednávaním v kauze údajných machinácií pri verejnom obstarávaní k neogotickému kaštieľu v Galante. Gaulieder mal v prípade vypovedať ako posledný svedok.
Pitevnú správu by mal právnik dostať na budúci týždeň. Zatiaľ nechcel zverejniť názov látky ani jej približné množstvo, aby nezasahoval do vyšetrovania. „Išlo o látku, ktorá ovplyvňuje konanie, reakcie a motoriku človeka,“ povedal advokát rodiny, ktorý si nemyslí, že si ju exposlanec zobral dobrovoľne. Keďže Gaulieder drogy nebral, je skôr pravdepodobnejšia verzia, že mu látku mohla podať druhá osoba. Mohlo ísť o tabletky, ale aj tekutinu.
Bezpečnostný analytik Milan Žitný hovorí, že Gaulieder nemal dôvod takúto látku požiť. Podľa neho je dôležité určiť, kedy sa mu takáto podozrivá látka dostala do tela, o aké množstvo išlo a čo mohla spôsobiť. „Potvrdzuje to, že išlo o plánovanú vraždu, niekto mu niečo podal, aby ho omámil a mohol ho hodiť pod vlak,“ uviedol Žitný.
Záhadné okolnosti smrti
Pred Gauliederou smrťou sa udialo viacero dosiaľ nevysvetlených udalostí. Gaulieder išiel v piatok 24. marca do Trnovca na hrob svojmu otcovi. Približne o pol tretej popoludní sa skontaktoval s priateľom, že má problém s otváraním dverí na svojom aute. Priateľa požiadal, že ak sa do pätnástej neozve, aby po neho prišiel. Keď ho priateľ kontaktoval, Gaulieder sa neozýval. Jeho auto našli potom prázdne a bezvýsledne po ňom aj pátrali. V sobotu nadránom ho zrazil vlak.
Žitný pred časom Pravde povedal, že verziu o samovražde nepotvrdzuje skutočnosť, že sa nevie, kde bol Gaulieder zhruba desať hodín, kým ho hľadali pri odstavenom aute, a momentom, keď ho o niekoľko stoviek metrov ďalej našli zrazeného pri železnici. Ďalším nepriamym dôkazom podľa Žitného je, že policajný pes nezachytil pachovú stopu ďalej od Gauliederovho auta a musel teda byť zrejme násilím vtiahnutý do iného auta. Navyše správanie exposlanca ešte pred tragickým momentom nenasvedčovalo samovražde. Chystal opravu bazéna a nakupoval hnojivo na trávnik.
Pri cintoríne v Trnovci nad Váhom jeho pohyb zachytila kamera. Podľa advokáta Foltána v tom čase nebol omámený. „Videl som celý ten záznam. Pohyboval sa normálne, koordinovane. Konal premyslene a nezdalo sa, že by bol pod vplyvom,“ povedal advokát. Gaulieder mal zdravotné problémy s chrbticou a bral niekoľko rôznych liekov. Jeden z nich sa našiel aj v odstavenom aute. „Bral bežné lieky, ktoré berú ľudia nad 60 rokov. Neobsahujú látku, ktorú mu našli v moči,“ podotkol Foltán.
Podľa lekárnika Ondreja Sukeľa možno hovoriť len všeobecne, aké lieky môžu paralyzovať človeka. Najbežnejšie sa v klinickej praxi používajú sedatíva, ktoré vplývajú na štruktúry mozgu. Predpisujú sa napríklad pri nespavosti. „Vo zvýšenej dávke sa môže prejaviť ich účinok, ktorý nie je veľmi žiaduci. Vedie k strate koordinácie, utlmuje dýchacie a pohybové centrum. Máme tiež niektoré druhy analgetík, ktoré pri zvýšenej dávke môžu spôsobovať takéto problémy,“ vysvetlil lekárnik. Ďalšiu skupinu tvoria opioidy, ktoré tiež pôsobia obmedzujúco. Pôsobia na svalstvo tak, že človek sa nemôže hýbať ani brániť. To, ako telo reaguje na tieto látky, závisí od celkovej dávky, ale aj od času podania.
Podľa primára Centra pre liečbu drogových závislostí v Banskej Bystrici Martina Somoru možno povedať, že takmer všetky látky, ktoré spôsobujú útlm psychiky a motoriky, sa dajú prijať ústami, jedením alebo vypitím. „Povedal by som, že nejaké iné spôsoby podania bez vedomia dotknutej osoby sú výnimočné. Injekčne, alebo vdýchnutím, alebo iným spôsobom si to neviem celkom predstaviť. Zjedenie a vypitie je najpravdepodobnejšie,“ doplnil Somora.
Znalec má skúmať duševný stav
Do vyšetrovania smrti vyšetrovateľ podľa advokáta Foltána prizval aj znalca z odboru psychológie, ktorý má posúdiť duševný stav exposlanca parlamentu v deň jeho smrti. Gauliederova manželka Zuzana s tým nesúhlasila, no napokon sa proti tomu neodvolala. Postupom polície je však šokovaná, podľa nej môže zdravotný stav manžela posúdiť len jeho ošetrujúci lekár, ktorý ho poznal. „Chcú po jeho smrti dať preveriť jeho charakterové vlastnosti Ústavom pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii. Počas života môjho manžela už boli v tejto krajine pošliapané jeho ľudské práva. Domnievam sa, že teraz, po jeho smrti, ktorú polícia nevie vyšetriť, chcú pošliapať aj jeho ľudskú dôstojnosť,“ uviedla v písomnom stanovisku Zuzana Gauliederová.
Znalec má potvrdiť alebo vyvrátiť možnosť samovraždy a tiež jej motív, prípadne podať iné zistenia. Advokát, rodina a viacerí známi však vylučujú, že by si Gaulieder vzal život dobrovoľne. Podľa Foltána tomu nasvedčujú viaceré veci. Potvrdil však, že o samovražde hovoria tri vypočuté osoby. Ktoré sú to, nespresnil.
Advokát ukázal aj niekoľko záberov z obecného kamerového systému. Gauliedera najskôr záznam zachytáva po návšteve cintorína, ako sa viackrát obzerá k miestu, kde neskôr preparkuje auto. O niekoľko minút neskôr kamera zachytáva jeho vozidlo, ako mieri k miestu, ktoré si predtým obzeral. „Nie je však vidieť, či je v aute sám, alebo s niekým, ani to, či šoféruje,“ povedal Foltán.
Advokát sa vrátil aj k zrážke s nákladným vlakom. Rušňovodič podľa neho vypovedal, že Gaulieder mal ruky zdvihnuté do písmena V. Zranenia jednej polovice tváre podľa Foltána naznačujú, že muž prichádzal na trať zboku a vlak ho zachytil schodíkmi, ktoré vedú do lokomotívy, a otočil ho nabok. Zachytené telo vlak ešte nejaký čas ťahal.
František Gaulieder vstúpil do politiky v roku 1989 ako člen VPN. V roku 1994 sa dostal do parlamentu na kandidátke HZDS. V spore medzi šéfom hnutia Vladimírom Mečiarom a prezidentom Michalom Kováčom sa postavil na stranu prezidenta. V roku 1996 vtedajšia väčšina parlamentu zobrala Gauliederovi poslanecký mandát. Urobila tak napriek jeho vyhláseniu, že nikdy nenapísal list šéfovi snemovne, že sa vzdáva poslaneckej funkcie. Ústavný súd mu dal neskôr za pravdu. Gaulieder sa v poslednom období angažoval ako nezávislý poslanec v Mestskom zastupiteľstve v Galante. Pre kritické postoje bol terčom osobných vyhrážok.