Kiska zároveň pripomenul, že nedôvera v schopnosť štátu spravodlivo potrestať tých, čo porušujú pravidlá, neduživý boj proti korupcii a klientelizmu, sú jedným z prameňov rezignácie ľudí na politiku. Takisto pred poslancami a vládou zdôraznil, že vlani vo svojom vystúpení v súvislosti s tlakom na odchod ministra vnútra z funkcie zdôraznil, že vyvodenie politickej zodpovednosti nie je riešením žiadnej kauzy, ale gestom, ktoré má upokojiť verejnosť a umožniť zodpovedným inštitúciám pracovať.
„Pred týždňom v Košiciach a Bratislave, tento týždeň v Žiline a Prešove mladí ľudia zorganizovali ďalší protestný pochod proti korupcii — jednou z jeho hlavných požiadaviek bol ešte stále odchod toho istého ministra vnútra z funkcie,“ povedal Kiska.
Boj proti korupcii sa zvrhol na osobnú politickú vojnu
Podľa hlavy štátu sa Slovensko rok v tejto témy nepohlo z miesta. “Dvanásť dlhých mesiacov nedostala naša spoločnosť jasný signál, že by zodpovední úprimne hľadali cestu z pasce, do ktorej krajinu zavliekli. Udalosti od parlamentných volieb boli z tohto pohľadu veľmi zlou správou o stave republiky,“ povedal prezident s tým, že takéto hodnotenie sa nevyslovuje ľahko.
„Uvedomujem si, že silné vyjadrenie by mala hlava štátu používať rozvážne. Ale nemienim ho zjemniť. Korupcia nie je len jednou z tých tém, v ktorých sú politické deklarácie v rozpore so schopnosťou dosahovať výsledky. Téma boja proti korupcii sa zvrhla na osobnú politickú vojnu, ktorá paralyzovala Slovensko,“ uviedol ďalej Kiska s tým, že v osobnej politickej vojne štát a jeho predstavitelia rezignovali na normálnu komunikáciu s verejnosťou, na povinnosť trpezlivo vysvetľovať pochybnosti a reagovať na podozrenia.
“Obeťou pomýlenej priority neukázať politickú slabosť sa potom stávajú zvyšky dôvery verejnosti k inštitúciám právneho štátu. Jej dôsledkom je spochybňovanie akejkoľvek snahy slušných politikov, slušných členov vlády, manažérov verejných inštitúcií, policajtov, prokurátorov a sudcov, ktorí sa nevzdali ambície pracovať poctivo a meniť veci k lepšiemu,“ dodal prezident pýtajúc sa, ako môžu v tomto svetle všetky protikorupčné zákony vyzerať dôveryhodne a ako môže táto snaha pôsobiť úprimne, keď sme sa zasekli na politickom osude ľudí, ktorí dávno premárnili príležitosť odísť sami.
Kiska ocenil protesty študentov
Kiska opätovne skonštatoval, že ak bude Slovensko takto pokračovať, bude to mať vážne následky. “Chcem vás preto požiadať, predovšetkým predstaviteľov vlády a vládnej väčšiny v parlamente, aby ste nebagatelizovali snahu mladých slušných ľudí protestujúcich proti korupcii,“ apeloval na politikov. Premiér Robert Fico, ale aj ďalší členovia koalície, naznačovali, že protesty nie sú apolitické.
„Sú to naši spojenci uprostred prevahy rezignácie, nedôvery a hnevu. Sú to ľudia, ktorí nevolajú po radikálnych riešeniach, ale veria, že demokratické inštitúcie právneho štátu je možné a potrebné opraviť. Chcú žiť tu u nás doma v modernej a demokratickej spoločnosti. Zaslúžia si rešpekt a signál, že politici sú pripravení pohnúť sa ďalej,“ dodal Kiska s tým, že je čas zliezť z barikád osobnej politickej vojny a ponúknuť verejnosti presvedčivé vecné riešenie, ktoré posilní personálnu a politickú nezávislosť.
Vyzdvihol rezorty spravodlivosti a zdravotníctva
Kiska v Správe o stave republiky pochválil ministrov spravodlivosti a zdravotníctva Luciu Žitňanskú (Most-Híd) a Tomáša Druckera (nominant strany Smer), že sa snažia, ale často sú sami. “Zaslúžili by si otvorenú politickú podporu aj v prípadoch, keď robia menej populárne opatrenia. Som presvedčený, že lídri vládnej väčšiny by sa mali k zodpovednosti za výsledky svojich rezortov hlásiť častejšie. Som presvedčený, že opoziční lídri pomôžu krajine najviac vtedy, keď sa budú snažiť vracať politickú diskusiu k dôležitým problémom a ich riešeniam,“ povedala prezident.
Andrej Kiska v prejave pripomenul, že v otázke rovnosti ľudí pred zákonom je Slovensko štátom s najhoršou povesťou v očiach vlastných občanov v celej Európskej únii. Ako nedávno informovala Európska komisia, súdom dôverujeme najmenej spomedzi všetkých členských krajín. Takisto pripomenul, že podľa inej čerstvej správy je podpriemerná, druhá najnižšia v únii, aj dôvera ľudí v prácu polície. Zo všetkých krajín EÚ je na Slovensku najvyšší podiel občanov, ktorí tvrdia, že nechcú nahlasovať korupciu, pretože aj tak to nepovedie k potrestaniu vinníkov.
“Nedôvera v schopnosť štátu spravodlivo potrestať tých, čo porušujú pravidlá, neduživý boj proti korupcii a klientelizmu, sú jedným z prameňov rezignácie ľudí na politiku. Sú zdrojom frustrácie z fungovania verejných inštitúcií a rozšíreného pocitu, že nežijeme vo férovej spoločnosti. Je to zámienka pre všetkých, ktorí v mene svojich pochybných cieľov presviedčajú ľudí, že demokracia na Slovensku zlyháva,“ povedal prezident v pléne parlamentu.
Členstvo v EÚ a NATO je nevyhnutnou podmienkou pre bezpečnosť a prosperitu
Členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii je nevyhnutnou podmienkou pre bezpečnosť, prosperitu a lepší život našich ľudí. Je to spojenectvo, v ktorom môže aj malá krajina naplniť pojem “národná suverenita” skutočným obsahom. Najväčším bezpečnostným rizikom pre našu krajinu sú dnes politické sily a názory, ktoré Slovensko tlačia na okraj, prípadne za hranice západných politických, ekonomických a obranných zoskupení. Vyhlásil prezident. Dodal, že výsledky integrácie Slovenska do EÚ a NATO nám tak zovšedneli, že sme stratili perspektívu, aký krehký môže byť jej úspech. Zabudli sme podľa neho hovoriť o stategickom význame integrácie s ľuďmi.
“Európska únia bola, je a bude v prvom rade politickým projektom mierovej spolupráce medzi členskými krajinami. Zopakujem a podčiarknem: politickým projektom. Nie nejakou obyčajnou ekonomickou bezcolnou zónou a spoločným trhom. Ak sa v rámci únie sformuje nové integračné jadro, bude to opäť primárne politický projekt užšej spolupráce medzi členskými krajinami. Medzi skupinou štátov, ktoré rozumejú, že ďalší úspech únie závisí od schopnosti konať efektívne. Bude pokračovaním politickej integrácie a partnerstvom, ktoré bude rozhodovať o budúcnosti Európy a ovplyvňovať budúcnosť Slovenska,“ povedal Kiska na margo vývoja v EÚ.
“Základom fungovania EÚ, jej desaťročiami preverenej schopnosti udržiavať mier a prosperitu, je banálna pravda. Na dosiahnutie výsledkov v demokratickej politike sú nevyhnutné ústupky za rokovacím stolom,“ pokračoval Kiska s tým, že nie je možné riadiť úniu, ktorá sa nedokáže rozhýbať, lebo raz sa zatne jeden, inokedy druhý, teda keď sa ambiciózny politik v jednej z 28 krajín rozhodne, že domácemu publiku predvedie, ako vie hroziť päsťou Bruselu.
Charakter problémov a bezpečnostných hrozieb vrátane terorizmu, ktorým Európa čelí, sa podľa Kisku mení. Úloha dnešných lídrov je podľa prezidenta rovnaká ako bola úloha lídrov, ktorí pred 60 rokmi podpísali Rímske zmluvy, a to rozvíjať vzájomne prospešnú mierovú spoluprácu. „Slovenskej republike ako jej politickí reprezentanti neposlúžime tým, že budeme zlostne vykrikovať nekompromisné postoje z periférie európskej politiky. Ale tým, že budeme trpezlivo hľadať kompromisné riešenia za jedným stolom. V jadre Európskej únie. V prvej lige európskej politiky,“ povedal Kiska pred poslancami a ministrami.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Situácia na Ukrajine
Prezident pripomenul, že drvivá väčšina ľudí u nás si pamätá iba mier, priamo hrôzy vojny v Európe nezažila. „Pritom neďaleko od nás na Balkáne nie tak dávno ľudia vo vojne umierali. A dnes zomierajú za našimi hranicami na Ukrajine. Garancie bezpečnosti, ktoré nám poskytuje NATO, sú v súčasnom neistom svete vzácnou devízou. Ale garancie budú len také silné, aká bude naša vôľa k nim prispievať,“ povedal Kiska. Víta, že vláda ako aj väčšina parlamentu sa k záväzkom v Severoatlantickej aliancii prihlásila a ako krajina ich začíname brať vážne.
Extrémizmus na Slovensku
Vstup fašistov do parlamentu v minuloročných parlamentných voľbách je niečo, čo sa Slovensko ešte stále snaží spracovať a hľadá spôsoby, ako tomu čeliť. Je našou povinnosťou prispieť k tomu, aby nikde na Slovensku nemali ľudia pocit, že sa na nich zabudlo. Nenahraditeľným priestorom v dialógu o extrémizme sú odvážne, slobodné a nezávislé médiá — súkromné aj verejnoprávne. Triezvu spoločenskú diskusiu o príčinách silnejúceho extrémizmu si nesmieme mýliť s ustupovaním zlu. Uviedol prezident Kiska vo svojej Správe o stave republiky.
„Vstup fašistov do parlamentnej politiky po minuloročných voľbách je niečo, čo sa naša spoločnosť stále snaží spracovať a hľadá spôsoby, ako tomu čeliť. Sám o tom diskutujem pri každej mojej návšteve po celom Slovensku obzvlášť s mladými ľuďmi na stredných a vysokých školách,“ povedal Kiska s tým, že je našou povinnosťou prispieť k tomu, aby nikde na Slovensku nemali ľudia pocit, že sa na nich zabudlo.
„Musíme sa navzájom počúvať a pokúšať sa spolu rozprávať. Snažiť sa pochopiť, čo nás trápi — prečo je časť spoločnosti ochotná podporovať fašistickú stranu. Či vôbec všetci rozumieme hrozbe pre našu demokraciu, slobodu a budúcnosť, ktorú Ľudová strana Naše Slovensko a podobné spolky reprezentujú. Či voľba extrémistov nie je v prípade časti voličov volanie o pomoc, ku ktorému by sme nemali byť hluchí,“ povedal Kiska s tým, že je preto hrdý na občianske iniciatívy i aktivity jednotlivcov, ktoré sa snažia takýto dialóg viesť. „Je to prejav spoločnosti, ktorá sa bráni, lebo chce zostať slobodná a demokratická,“ dodal prezident.
Úloha médií v boji proti extrémizmu
„Nenahraditeľným priestorom v takomto dialógu sú odvážne, slobodné a nezávislé médiá — súkromné aj verejnoprávne,“ pokračoval Kiska. Pripomenul, že na Slovensku okrem štandardných médií pôsobia aj propagandistické weby, rádiá a časopisy. „Cieľom ich informačnej ofenzívy proti Slovensku je ešte viac naštrbiť našu celospoločenskú dohodu o trvalom začlenení do demokratického západného sveta. A posilňovať potenciál tých politických síl, ktoré chcú našu krajinu dostať zo Severoatlantickej aliancie a Európskej únie,“ varoval prezident. Kiska zároveň upriamil pozornosť na nadchádzajúcu voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska a požiadal poslancov, aby svojím výberom rastúcu dôveru verejnosti k spravodajstvu verejnoprávnej televízie a rozhlasu ešte viac posilnili.
“Dôvera ľudí k médiám bola vždy dôležitým prvkom zdravej slobodnej spoločnosti. Ale v súčasnosti je to aj otázka bezpečnosti štátu. Našej schopnosti brániť sa dezinformáciám, ktorých veľký politický vplyv a dosah sme videli vo voľbách v tradičnejších demokraciách, než je tá naša,“ dodal Kiska. Obzvlášť citlivou skupinou vystavenou propagande sú mladí ľudia, ktorí si len formujú svoje hodnoty a postoj k svetu.
Extrémizmus medzi mladými
Podľa Kisku je dosť varovných signálov, že práve generácia mladých na stredných školách je jedným z najzraniteľnejších terčov extrémistov. „Je nevyhnutné, aby ministerstvo školstva čím skôr predstúpilo pred verejnosť aspoň s návrhom na okamžité posilnenie mediálnej výchovy vo všetkých školách. Aby mladí ľudia získali základné zručnosti pri práci s informáciami, schopnosť orientovať sa v médiách, vyhodnocovať zdroje a odhaľovať falošné správy, ktorým sú na sociálnych sieťach denne vystavení,“ upozornil.
“Triezvu spoločenskú diskusiu o príčinách silnejúceho extrémizmu si nesmieme mýliť s ustupovaním zlu. Naopak, je našou povinnosťou zakročiť všetkými dostupnými zákonnými prostriedkami. To je úloha polície a prokuratúry a je dobre, že sa k nej hlásia,“ pokračoval na tému extrémizmu prezident s tým, že žiadne politické taktizovanie nemôže byť dôvodom na prehliadanie porušovania zákona, ústavy, ignorovanie agresivity a prejavov nenávisti k druhým – ani vonku na ulici, ani doma za počítačom.
Extrémizmus a jeho rôzne podoby je však podľa prezidenta Kisku dôležité poraziť v priamej súťaži. Voličov podľa neho treba osloviť lepšou a príťažlivejšou ponukou. „Nie ustupovať extrémistom a v mene pochybného taktizovania preberať ich nenávistný slovník, témy a pomáhať im radikalizovať nálady v našej spoločnosti. Zápas s extrémistami sa nemusí skončiť — a zrejme sa neskončí — rozpustením jednej politickej strany. Takýto politický súboj však nie je práca ani pre políciu, ani pre generálneho prokurátora. V skutočnosti je to práca pre vás, reprezentantov demokratických politických strán,“ vyzval Kiska.
Kiska: Začnime pracovať na rómskom potenciáli
Slovensko je podľa prezidenta úspešná krajina, ale rozumie ľuďom, ktorí pri podobných slovách krútia hlavou. Súdržnosť našej spoločnosti a sila nášho štátu závisia od toho, ako dokážeme pomôcť najslabším a najzraniteľnejším. Pre skupiny ľudí uzamknutých v pasci chudoby Slovensko úspešným štátom nie je. Týmito ľuďmi sú deti z detských domovov, deti z nevýhodného prostredia, slobodné matky s deťmi, osamelí seniori či rodiny, ktoré pre vážnu chorobu ledva prežívajú.
„Opakovane zdôrazňujem, že najväčšou výzvou súčasnosti je, aby sa všetci občania na Slovensku cítili byť primeranou súčasťou úspechu. Zostali nám staré výzvy, ktoré sú v príbehu našej krajiny kapitolami hanby. Staré výzvy, ktorým sa konečne musíme postaviť priamo, ak má byť úspech Slovenska udržateľný,“ povedal Kiska s tým, že títo ľudia nevidia úspech. „Silnie v nich pocit, že sme na nich zabudli a zostali v bezútešnej situácii na všetko sami. Sociálny štát, ktorý poznajú, im príliš často ukazuje odmeranú, ľahostajnú, byrokratickú tvár a nie pomocnú ruku,“ povedal Kiska pred poslancami s tým, že jednou z kapitol hanby v príbehu Slovenskej republiky je osud vylúčených rómskych komunít.
Rómske komunity
„Rómovia nie sú súčasťou úspechu našej krajiny. A my ako väčšinové obyvateľstvo sme ich ani nepozvali, aby sa stali súčasťou nášho úspechu. Mnohí z nich, generácia za generáciou živorí v špinavých osadách s vysokou nezamestnanosťou, zlým zdravotný stavom a vysokou kriminalitou. Nechceme mať s nimi nič spoločné. Nerozumieme, že ak sa nebude dariť Rómom, nebude sa dlhodobo dariť ani Slovensku,“ povedal prezident. Pripomenul, že v roku 2017 by trom štvrtinám ľudí na Slovensku prekážal Róm ako sused a vzhľadom na opakujúce sa problémy v spolunažívaní s majoritou to nemôže byť prekvapením.
Doterajším pokusom o riešenie chýbalo podľa prezidenta skutočné politické odhodlanie, stanovenie jasných cieľov, vynucovanie ich plnenia a koordinácia zodpovedných inštitúcií. Pozitívne príklady sú skôr miestnou anomáliou, nie výsledkom sústredeného a poctivého úsilia štátu, samospráv a miestnych komunít. „Niet sa čo čudovať, keď dominantným znakom vzťahu politických elít k rómskej menšine sú silácke reči o poriadku a tvrdej ruke určené pre nahnevané väčšinové publikum. Zašlo to tak ďaleko, že pre časť spoločnosti sa kvalifikovanou politickou silou v rómskej otázke stali extrémisti,“ skonštatovala hlava štátu.
„Prestaňme hovoriť o ‚rómskom probléme‘ a začnime pracovať na tom, ako využiť ‚rómsky potenciál.‘ Máme na to dokonca aj zdroje – len do konca roka 2020 má Slovensko z fondov Európskej únie k dispozícii 450 miliónov eur, ktoré sú určené najmä na zlepšenie životnej situácie Rómov vo vylúčených komunitách,“ vyzval prezident. Základné ciele podľa neho poznáme – zvýšiť úroveň vzdelania a zlepšiť kvalitu bývania rómskej populácie, za jasne stanovenej spoluúčasti a svojpomoci zbúrať chatrče, usporiadať pozemky, investovať do infraštruktúry a do dôstojnejšieho bývania.
„Už štvrťstoročie od vzniku modernej Slovenskej republiky sa pozeráme na chatrče bez vody a elektriny. Vieme o veľkej skupine detí, ktoré tam žijú, nemajú ani stôl, ani stoličku, ani lampu, ani čo jesť. A chceme od týchto detí výsledky v škole a zaradenie sa do našej spoločnosti,“ skonštatoval prezident. Privítal by, keby zo strany vlády a zodpovedných inštitúcií ľudia cítili silnejšie odhodlanie zlepšovať situáciu rómskych komunít a znižovať napätie pri spolužití s majoritným obyvateľstvom. Kiska tvrdí, že je na zváženie, aby sa touto agendou zaoberal priamo člen vlády, keďže politicky slabý splnomocnenec má obmedzené možnosti.
„Významným signálom, že to politici myslia vážne, by mohli byť veľmi konkrétne záväzky a časové plány – dokedy kombináciou vhodných opatrení a investícií zlikvidujeme nelegálne osady, dokedy zlepšíme výsledky rómskych detí v škole. Desať rokov by v oboch prípadoch mohol byť ambiciózny, ale aj realistický cieľ,“ navrhol prezident.
„Krajina nie je úspešnou iba vtedy, keď už nemá žiadne problémy – také miesto nikde na svete neexistuje. Krajina je úspešnou vtedy, keď neustále zlepšuje svoju schopnosť problémy riešiť, nech majú akúkoľvek podobu. Za tých čoskoro 25 rokov samostatnej Slovenskej republiky sa potenciál našej spoločnosti úspešne čeliť novým výzvam nepochybne zvýšil,“ pokračoval prezident s tým, že úlohou je tento potenciál využiť.