V druhom kole v utorok sa poslanci budú rozhodovať medzi šéfom agentúry TASR Jaroslavom Rezníkom a súčasným generálnym riaditeľom RTVS Václavom Mikom.
V tajnej voľbe ani jeden z ôsmich kandidátov nezískal potrebný počet hlasov. Rezníka delil od stoličky riaditeľa jediný hlas. Dostal 73 hlasov zo 147 prítomných, Miku podporilo 53 poslancov.
„Detektívka tohto príbehu pokračuje ďalej,“ stroho reagoval šéf mediálneho výboru parlamentu Dušan Jarjabek zo Smeru.
Dnes je ťažké predvídať, či druhý pokus parlamentu už bude úspešný. Fakt je, že koalícia je v otázke šéfa RTVS rozdelená. Kým Smer a SNS uprednostňujú Rezníka, pre tretiu vládnu stranu Most-Híd je neprijateľný. Most-Híd rešpektoval názor, že Mika je nepriechodný vo zvyšku vládnej koalície.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Pred voľbou oznámil, že podporí buď spolumajiteľa reklamnej agentúry Michala Ruttkaya, alebo bývalú šéfku TV Markíza Zuzanu Ťapákovú. Tí však vo voľbe utrpeli debakel. Sľúbené hlasy Mostu-Híd zjavne nedostali, keďže Ruttkay získal päť hlasov a Ťapáková jeden. Bugárov klub má 15 poslancov. Čo sa týka Rezníkových 73 hlasov, podporili ho Smer a SNS, ktoré majú spolu 64 hlasov, zvyšok teda musela dať časť opozície.
Ak nebude riaditeľ RTVS zvolený ani v druhom kole, celý proces výberu by sa musel zopakovať, pričom prihlásiť sa môžu aj tí istí kandidáti. Ak sa na voľbe zúčastní plný počet 150 poslancov, Rezník alebo Mika budú potrebovať aspoň 76 hlasov. Rezníkovi teda v tejto chvíli chýbajú tri hlasy a Mikovi 23.
Čo sa týka plánov oboch kandidátov, podľa Rezníka by mal vzniknúť v RTVS tretí televízny kanál. Bude orientovaný na šport a mal by sa spustiť v roku 2020, keď sa uskutočnia letné olympijské hry v Tokiu. Rezník sa chce vrátiť aj k pôvodným názvom Slovenská televízia a Slovenský rozhlas.
Pokiaľ ide o ďalšie financovanie RTVS, Rezník presadzuje hybridný model. Ten počíta s príjmami z koncesionárskych poplatkov a s peniazmi na základe zmluvy so štátom. Či dôjde k zvýšeniu koncesií pre RTVS, jasne nepovedal. Rozhodnúť musia koaličné strany, treba však povedať, že SNS bola proti ich zvýšeniu v čase, keď ho presadzoval Mika.
Mika mieni rozšíriť súčasné dva televízne kanály o tretí, ktorý má byť orientovaný na detského diváka a večer po ôsmej bude určený pre dospelých. Obsahom štvrtého vysielacieho okruhu bude spravodajstvo a publicistika. Televízna päťka má byť online kanál určený pre mladých od 12 do 25 rokov. Mika rovnako ako Rezník uprednostňuje financovanie RTVS koncesionárskymi poplatkami, zmluvou so štátom a vlastnými príjmami.
Pokiaľ ide o tajnú voľbu, strany nechceli vopred odkryť svoje karty. Rezníka preferovali koaličné strany SNS a Smer. Oficiálne to síce nevyhlásili, niektorí poslanci sa však vyslovili práve za neho. Predseda klubu Smeru Martin Glváč sa už pred voľbou vyjadril, že ho bude voliť. Naopak, tretia vládna strana Most-Híd Rezníka odmietla podporiť.
Mostu-Híd napríklad prekážalo, že Rezník chcel ešte ako šéf Slovenského rozhlasu obmedziť vysielanie národnostného Rádia Patria, čo on popiera. Rezníkovi sa pred voľbou vyčítalo, že uzavrel zmluvu s agentúrou Sputnik, ktorá je označovaná za propagandistickú, obhajujúcu výlučne záujmy Kremľa. Rezník pod tlakom zmluvu zrušil.
V každom prípade Béla Bugár sa vyjadri, že napriek odmietavému postoju Mostu-Híd by zvolenie Rezníka neprinieslo napätie do vzťahov v koalícii. „Keby sme to postavili tak, že ak prejde Rezník, tak máme problém – ale takto to postavené nebolo,“ povedal Bugár v utorok Pravde. Podľa neho však ďalšie personálne voľby okrem RTVS by už mali byť výlučne po dohode v koalícii.
Foto: Ľuboš Pilc, Robert Hüttner, Pravda, Pravda.sk
Výsledky prvého kola voľby šéfa RTVS
Hlasovalo 147 poslancov. Tri hlasy boli neplatné.
- Jaroslav Rezník: 73 hlasov
- Václav Mika: 53
- Michal Ruttkay: 5
- Zuzana Ťapáková: 1
- Peter Abrahám, Richard Dírer, Fedor Flašík, Stanislav Velitzky: 0
Opozícia sa takisto zdráhala pred voľbou hovoriť, kto je jej favoritom. Vo vyjadreniach poslancov zaznievalo viacero mien. Podľa našich zistení sa malo hnutie OĽaNO-Nova prikloniť k Mikovi. SaS vyhlásila, že sa vopred nevyjadrí „z taktických dôvodov“.
Strana však od novozvoleného riaditeľa bude očakávať okrem všeobecných požiadaviek na kvalitu a objektivitu spravodajstva najmä efektívne hospodárenie RTVS so zdôvodnením opodstatnenosti nákladov, zamestnanosti, ako aj platieb za služby objednávané z externého prostredia.
O post riaditeľa RTVS sa celkovo uchádzalo osem kandidátov. Okrem Rezníka a Miku to boli Zuzana Ťapáková, Fedor Flašík, Richard Dírer, Michal Ruttkay, Peter Abrahám a Stanislav Velitzky. Smer a SNS sa v poslednom roku kriticky vyjadrovali na adresu verejnoprávneho média pod vedením Miku. Ešte vlani SNS zastavila zvyšovanie koncesionárskych poplatkov zo 4,64 eura na 7 eur s odôvodnením, že treba skvalitniť program, ľudia by mali dopredu vedieť, čo za vyššie poplatky dostanú.
Detektívka tohto príbehu pokračuje ďalej.šéf mediálneho výboru parlamentu Dušan Jarjabek
Vedeniu RTVS tiež vyčítala drahú výrobu programov v externom prostredí. Premiér a šéf Smeru Robert Fico v uplynulých mesiacoch o RTVS povedal, že nejde o verejnoprávne médium a že je opozične ladené. RTVS pred voľbou čelila dvom škandálom, jeden sa týkal uniknutej SMS komunikácie medzi opozičným politikom a šéfom spravodajstva, kde sa dohovárali o zásahoch do spravodajstva. Druhá kauza sa týkala zverejnenia vysokých platov manažmentu RTVS.
„Ak sú tu demokratické voľby a ideme voliť, tak snáď sa má právo klub Smeru rozhodnúť, či podporí terajšieho riaditeľa, alebo niekoho iného. Ja ako predseda politickej strany Smer budem dávať jasné pokyny poslancom Národnej rady, aby došlo k zmene na čele RTVS,“ vyhlásil Fico v apríli v parlamente.
Naopak, minister kultúry Marek Maďarič mal iný postoj a opakovane sa vyjadroval, že pre podporu Miku hovoria jeho výsledky. Mika sa stal šéfom RTVS v roku 2012 počas jednofarebnej vlády Smeru. V parlamente ho vtedy podporilo 74 poslancov, v Smere jeho kandidatúru presadzoval Maďarič.
Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.