Sudcovia nápad naďalej odmietajú a tvrdia, že ministerka ich názory nepočúva a chce nasilu pretlačiť svoje. Nič nezmenilo ani ich minulotýždňové stretnutie, dokazuje to aj prepis rokovania, ktorý má denník Pravda k dispozícii.
Podľa sudcov je nepochopiteľné, prečo sa Žitňanská so zlučovaním tak ponáhľa. O dva roky bude totiž hotová analýza za 700-tisíc eur, ktorá má priniesť aj odporúčania na riešenie konkrétnych problémov v súdnictve, a tá môže dať iný pohľad na súdy v hlavnom meste. Šéfka rezortu chce však konečné rozhodnutie urobiť v toto leto.
V poradí na treťom stretnutí sudcov s ministerkou neprišlo k posunu. Sudcovia ju pozvali, aby poukázali na kritické body jej návrhu. Z ich strany padali ostré otázky. „Prečo začínate experimentovať v Bratislave na najzaťaženejších súdoch?“ pýtala sa krajská sudkyňa a pripomenula, že ministerkin zámer odmietla drvivá väčšina sudcov a pridala sa aj súdna administratíva.
„My sme sudcovia, ktorí to robia už 30 rokov, vy nie ste ani jedna sudkyňa (ministerka a štátna tajomníčka, pozn. red.). My vieme, kde sú problémy, a odmietate nás počúvať,“ pokračovala. „Majú tieto stretnutia vôbec zmysel alebo mestský súd bude?“ opýtal sa jeden z okresných sudcov.
Žitňanskej odpovede na otázky sudcov boli dosť neurčité a nepresvedčili ich. „Tie otázky sú legitímne, možnosti sú rôzne,“ reagovala. Hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla pre Pravdu potvrdil, že ministerka svoj úmysel na základe tohto stretnutia neprehodnotila. „Diskusie o zámere pokračujú ďalej. Debata je stále otvorená,“ uviedol Bubla.
S návrhom jedného bratislavského mestského súdu prišla ministerka ešte v apríli. V preferovanom variante sa hovorí o sťahovaní piatich okresných súdov na jedno miesto. Štát takú veľkú budovu nemá, a preto ministerstvo navrhuje dlhodobý prenájom u súkromníka alebo kúpu.
Na financovanie týchto zmien by boli použité peniaze získané z predaja súčasných budov okresných súdov. Druhá možnosť počíta so štyrmi súdmi špecializovanými podľa agendy – obchodnej, občianskej, rodinnej a trestnej.
Náklady na obe alternatívy ministerstvo nevyčíslilo. Odôvodnilo to tým, že stále ráta s možnými variáciami návrhu. Ministerka argumentuje, že spoločný súd prinesie hlavne riešenie priestorových problémov viacerých okresných súdov, modernú proklientsku inštitúciu, zefektívnenie organizácie a v konečnom dôsledku hlavne zrýchlenie súdnych konaní.
Foto: SITA, Marko Erd
Podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava II Ľubica Novotná poukazuje, že ide iba o ilúziu, ktorá v našich pomeroch nie je realizovateľná. „Ani jeden z očakávaných prínosov, ktoré uvádzalo ministerstvo, nie je možné považovať za reálny. Pani ministerka neustále opakuje ako je „poznačená“ tým, čo videla vo Viedni. Avšak viac ako budovu je potrebné si všímať aj systém, ktorý tam funguje a ktorý je úplne odlišný od nášho,“ upozornila Novotná a pripomenula, že napríklad sudca v Nórsku má pridelených 30 vecí ročne, zatiaľ čo bratislavský sudca má ten istý počet za mesiac.
Podľa rezortu spravodlivosti budovu ešte nevybrali
Sudcovia si myslia, že za projektom v skutočnosti stojí biznis s lukratívnymi štátnymi budovami, ktoré sa budú predávať. Nepriamu privatizáciu štátneho majetku spomína Združenie sudcov Slovenska, ktoré listom požiadalo premiéra, aby tento nápad zastavil.
Zdroj z prostredia justície pre Pravdu povedal, že ešte na aprílovom stretnutí predsedov bratislavských súdov s ministerskou sa pri dokumente pod názvom Vecný zámer zriadenia mestských súdov v Bratislave objavila aj jedna strana so zoznamom siedmich adries, kde by sa mohol nový mestský súd presťahovať. Po upozornení, že majitelia týchto budov sú známe finančné skupiny, mala ministerka požiadať o vrátenie tejto strany.
Hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla priznal, že bol spravený prehľad realitného trhu. Poprel však, že by už existovali preferované budovy. „Budova sa nerieši. Ešte ani z ďaleka,“ odpovedal Bubla.
Analýza sa v prvej správe mestským súdom nezaoberá
Viac svetla do toho, ako by mali súdy v Bratislave fungovať, by mohla priniesť rozsiahla analýza súdnictva za 700-tisíc eur, ktorú platí rezort z eurofondov. Hotová má byť o dva roky, čiastková správa bude k dispozícii do konca júla.
Pripravuje ju skupina expertov Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ), ktorá minulý týždeň navštívila Slovensko. Ministerstvo jej odprezentovalo aj nový zámer mestského súdu, tým sa však vo svojej prvej správe skupina zaoberať nebude.
„Prvá správa expertnej skupiny sa predpokladá do konca júla 2017 a bude obsahovať iba analýzu súdneho systému na základe získaných poznatkov. V tomto štádiu projektu nie je zámer mestského súdu predmetom záujmu expertnej skupiny,“ informoval člen expertnej skupiny a predseda senátu Krajského súdu v Košiciach Ladislav Duditš.
Analýza je súčasťou projektu Vyhodnotenie efektívnosti a kvality súdneho systému, ktorá má okrem hodnotenia priniesť aj odporúčania na zlepšenie konkrétnych problémov.
Kompletnú rekonštrukciu potrebuje iba Lazaretská
Návrh zriadenia mestského súdu vzišiel z neuspokojivej situácie na Okresnom súde Bratislava I, ktorý sídli spolu s Krajským súdom v Justičnom paláci. V roku 2013 kúpilo ministerstvo budovu po bývalej škole na Lazaretskej ulici v centre mesta, kde sú nehnuteľnosti najdrahšie.
Tam sa mal po rekonštrukcii Okresný súd BA I presťahovať. K opravám však nedošlo a stav nepoužívanej budovy sa za štyri roky ešte zhoršil. Pôvodný plán odhadol rekonštrukciu budovy na 15 miliónov eur.
Na otázku, prečo sa s budovou na Lazaretskej nič nedeje, Žitňanská na stretnutí so sudcami argumentovala nedostatkom financií a snahou o rýchle riešenie. „Ministerstvo som prevzala tak, že v rozpočte na to nebolo ani jedno euro. Sú tu dva limitujúce faktory. Optimistický variant realizácie je štyri roky, realistický päť rokov. To sa mi zdá dlho.“ Niektorí sudcovia však veria, že sa tak tvrdohlavo ponáhľa pre blížiace sa voľby.
Stav budov ostatných okresných súdov vyhodnotila ministerka takmer ako nevyhovujúci. Viacerí sudcovia hovoria, že to absolútne nezodpovedá realite. Kompletnú rekonštrukciu si vyžaduje iba budova Okresného súdu Bratislava I na Lazaretskej ulici. Ostatné okresné súdy vo svojich vyjadreniach deklarovali svoje sídla ako vyhovujúce a vhodné.
Sudcovia sa dlhodobo sťažujú najmä na extrémne nízke platy administratívnych pracovníkov. Súdna zapisovateľka, ktorá sa tiež zúčastnila na rokovaní s ministerkou, upozornila, že so mzdou 400 eur si nemôže dovoliť pokračovať v tejto práci. S takýmto ohodnotením majú bratislavské súdy problém niekoho nájsť na uvoľnené pozície.
Novotná: Pre sudcov a občanov nevidím žiadne pozitíva
Zámer ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (Most-Híd) zriadiť v Bratislave mestský súd podľa vzoru Viedne narazil na nesúhlas sudcov. Spracovaný materiál s návrhom jej zámeru je podľa podpredsedníčky Okresného súdu Bratislava II Ľubice Novotnej povrchný a niektoré dôvody absolútne nezodpovedajú realite.
Vyslovili ste sa proti zámeru vytvorenia mestského súdu. Vidíte v ňom ale aj nejaké pozitíva?
V súčasnej podobe, tak ako bol vecný zámer prezentovaný, pri akejkoľvek snahe pochopiť zmysel tohto zámeru naozaj nevidím pre sudcov okresných súdov žiadne pozitíva. Takisto ani pre samotných občanov, ktorým sa dostupnosť k súdom značne zhorší. Jediné pozitívum by zriadenie takéhoto gigantu eventuálne mohlo priniesť advokátom, ktorí by nemuseli chodiť na pojednávania z jedného konca mesta na druhý. Ale to zámer ministerstva zrejme nebol.
Ministerstvo hovorí, že rekonštrukcie budov okresných súdov, ktoré by z nich spravili moderné proklientske inštitúcie, by boli neekonomické. Potrebujú také zásadné opravy?
Okresné súdy Bratislava II, III, IV a V sú umiestnené do vhodných priestorov v rámci svojho okresu, ktoré majú vo vlastníctve. O investícii do modernizácie týchto budov nemožno hovoriť ako o neekonomickej, keďže nebola vykonaná podrobná finančná analýza. Materiál ministerstva (ktorý nevieme kto spracoval) je v tejto otázke povrchný, pričom stav súčasných budov bol v tomto vecnom zámere vyhodnotený takmer ako nevyhovujúci, čo absolútne nezodpovedá realite! Jednoznačne kompletnú rekonštrukciu si vyžaduje iba budova Okresného súdu Bratislava I na Lazaretskej ulici.
Sudcovia Okresného súdu BA II sa v pripomienke k návrhu vyjadrili, že pre sudcov je absolútne neprijateľné, aby nová budova mestského súdu bola prenajatá alebo zakúpená od silných finančných skupín. Boli by ste v takom prípade skôr za stavbu nového sídla?
Považujem za absolútne nevhodné a neprijateľné aby mestský súd sídlil v budove prenajatej od súkromného sektora. Ak by sme pripustili odôvodnenosť zriadenia súdu takýchto rozmerov (čo v súčasnosti jednoznačne odmietame), určite by bola najvhodnejšia výstavba novej budovy, postavenej výlučne pre potreby takéhoto súdu. Opakujem však, že i tento variant odmietame, keďže ani jeden z očakávaných prínosov, ktoré uvádzalo ministerstvo, nie je možné považovať za reálny.