Návrh novely zákona o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) na schôdzu predložili poslanci Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková (Smer), Edita Pfundtner (Most-Híd), Ľubomír Želiezka (Smer) a Martina Šimkovičová (nezaradená). Návrh novely upravuje podrobnosti o vzniku a činnosti organizačných zložiek, o ich postavení a vzťahy medzi nimi, ktoré upravuje organizačný poriadok.
Výkon funkcie doterajšieho predsedu Správnej rady ÚPN by sa schválením novely skončil k 15. októbru 2017, pričom doterajší predseda správnej rady Krajňák naďalej ostane jej členom do konca funkčného obdobia, na ktoré bol zvolený, teda do roku 2019. Ak poslanci novelu schvália, účinná by mala byť od 15. októbra 2017.
Navrhovaným znením zákona sa štatutárnym orgánom stáva správna rada ústavu ako kolektívny orgán. To znamená, že ním už nebude len samotný predseda správnej rady. Rovnako sa návrhom ruší výbor ústavu a orgánmi ústavu zostanú Dozorná rada ÚPN a Správna rada ÚPN. Navrhovaná úprava definuje nezlučiteľnosť funkcie člena orgánov ústavu, členov správnej rady a dozornej rady s pracovným pomerom alebo iným pracovnoprávnym vzťahom s ústavom. Poslanci považujú za nevyhnutné aj šetrenie finančných prostriedkov v rámci štátneho rozpočtu.
„Z uvedeného dôvodu návrh upravuje výšku mesačnej odmeny za výkon funkcie predsedu správnej rady. Predsedovi Správnej rady ÚPN patrí za výkon funkcie mesačne odmena vo výške dvojnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa mu má odmena vyplácať,“ uvádzajú predkladatelia.
Poslanci navrhujú pridať oprávnenie orgánu, ktorý ustanovil člena Správnej rady ÚPN, odvolať ho aj v prípade „zistených závažných nedostatkov dozornou radou pri výkone jeho funkcie“, ale aj vtedy, ak spácha trestný čin alebo šesť mesiacov nevykonáva činnosť. Správna rada má deväť členov, päť členov volí parlament, dvoch členov volí vláda a dvoch volí prezident.
„Potreba legislatívnej zmeny vyvstáva jednak zo skúseností s doterajším spôsobom riadenia ako aj zo stále sa zvyšujúcej potreby transparentného a efektívneho spôsobu riadenia v štátnych i verejnoprávnych inštitúciách. Zavedený model riadenia jednou osobou, ktorá vzhľadom na súčasnú právnu úpravu podlieha iba formálnej kontrole ústavných inštitúcií, sa ukázal ako neefektívny a neopodstatnený,“ uvádzajú poslanci a dodávajú, že ich snahou je predovšetkým vo väzbe na existujúcu štruktúru orgánov zaviesť efektívny a predovšetkým transparentný model riadenia, ktorý spočíva v zavedení tzv. kolektívneho štatutárneho orgánu, ktorého zloženie pozostávajúce z osôb priamo volených alebo menovaných Národnou radou Slovenskej republiky, prezidentom a vládou predstavuje záruku nielen odborného, ale predovšetkým spomínaného transparentného a demokratického spôsobu riadenia. „Zavedenie tohto spôsobu riadenia je nevyhnutne spojené s úpravou právomocí orgánov ÚPN i špecifikáciou vnútorného kontrolného mechanizmu,“ dodávajú.
Opozičná strana SaS a hnutie OĽaNO-NOVA žiadali o stiahnutie tohto návrhu z rokovania schôdze. Ako sa vyjadrila v pléne Natália Blahová (SaS), návrh „priamo zasahuje do činnosti nezávislej inštitúcie a nezohľadňuje jej nadčasový a historický význam“. Poslankyňa Erika Jurinová (OĽaNO-NOVA) vyhlásila, že „šéf ÚPN Ondrej Krajňák nebol poplatný vláde, preto musí odísť“.
Podľa Jurinovej je úlohou inštitúcie strážiť pamäť národa a nie ju prispôsobovať politickej situácii, preto sa nad ním koalícia snaží získať vplyv a jeho činnosť utlmiť, „aby sa prístup k eštebákom stal vlažnejším,“ uviedla s tým, že už v súčasnosti kontroluje správnu radu ústavu prostredníctvom svojich nominantov Slovenská národná strana.