Chemickú skládku do dvoch rokov ohradí betónová kapsula

, 16.06.2017 19:15
protest, skládka
Protest, ktorý sa v minulosti konal proti nečinnosti v prípade sanácie toxickej skládky vo Vrakuni. Autor: ,

Obyvateľov pribratislavských obcí Rovinka, Dunajská Lužná, Most pri Bratislave a Miloslavov neohrozuje kontaminovaná podzemná voda z toxickej skládky po bývalých Chemických závodoch Juraja Dimitrova v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa.

Bezpečné sú aj zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove. V reakcii na mnohé protichodné informácie, ktoré sa v poslednom čase v súvislosti so skládkou objavili, to vyhlásil minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd). Zároveň vyzval kandidátov do jesenných krajských volieb, aby kauzu nezneužívali vo svojej volebnej kampani a nešírili medzi obyvateľmi paniku. „Za posledný rok sa pre elimináciu skládky urobilo viac krokov ako za posledných dvadsať rokov,“ zdôraznil Sólymos. Podľa neho sa v ostatnom čase situácia nezhoršila, len diskusia o skládke sa vedie "neprimeraným spôsobom“. Ako dodal, práve kandidáti na županov a regionálnych poslancov sa v súvislosti s ňou snažia „hádzať špinu na envirorezort“.

Podľa Sólymosa až súčasné vedenie ministerstva začalo problém vrakunskej skládky reálne riešiť. Už vlani zabezpečilo vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže a dalo ho posúdiť nezávislým odborníkom. Momentálne má hotový harmonogram sanačných prác a čaká na jeho schválenie a vydanie rozhodnutia okresným úradom. Už 24. apríla vyhlásilo verejné obstarávanie na zhotoviteľa, termín na predkladanie ponúk bol stanovený na 6. júla. „Predpokladáme, že po ukončení zákonom stanoveného procesu, začneme so sanáciou na budúci rok,“ doplnil Sólymos.

446 rôznych chemických látok

Ako priblížila generálna riaditeľka sekcie geológie a prírodných zdrojov na ministerstve Vlasta Jánová, na sanáciu skládky bude použitá „metóda enkapsulácie“, ktorou sa obsah skládky odizoluje zhruba dva kilometre dlhou, 22 metrov hlbokou a 80 cm širokou podzemnou tesniacou skružou, ktorá znemožní šírenie jedov do okolia. Takisto sa povrch skládky nepriepustne prekryje, aby sa do nej nedostala ani dažďová voda. Keďže v skládke bolo odhalených až 446 rôznych chemických látok, podľa Jánovej momentálne nejestvuje iná možnosť eliminácie ich vplyvov, ako takéto nepriepustné uzavretie.

„Iná metóda, ktorú si môžeme finančne dovoliť, teraz neexistuje. Je to jediný realizovateľný spôsob, aby sme tú skládku bezpečne uzavreli,“ prisvedčil aj Sólymos. Samotná kapsula by však podľa neho mala mať životnosť až sto rokov, pričom rezort očakáva, že v podstatne kratšom čase budú vyvinuté technológie, ktoré umožnia jej úplnú detoxikáciu. Už okamžite po vybudovaní tejto ochrany, čo sa stane asi do dvoch rokov, sa však začnú odčerpávať a čistiť kontaminované vody z jej predpolia, čím sa zabráni šíreniu kontaminácie, ktorého sa obávajú v blízkych obciach. V ďalších rokoch sa bude stav skládky a okolia dôsledne monitorovať. „Pri výbere metódy sme spolupracovali s hlavným mestom Bratislava a mestskou časťou Vrakuňa. Odhadované náklady na odstránenie environmentálnej záťaže predstavujú vyše 30 miliónov eur,“ pridal.

Minister ďalej pripomenul, že rezort koncom mája zaslal list starostom mestských častí Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. „Opätovne sme ich vyzvali, aby informovali obyvateľov, že nesmú používať vodu zo svojich studní na polievanie koreňovej a listovej zeleniny, na kúpanie, sprchovanie či napúšťanie bazénov,“ spomenul minister s tým, že tento zákaz platí už od roku 2002 – a občania o ňom dobre vedia. Odmietol, že by podzemné vody boli kontaminované aj v obciach blízko hlavného mesta. „Chcem podotknúť, že kontaminácia sa týka len spomínaných mestských častí, nie priľahlých obcí, teda Rovinky, Dunajskej Lužnej, Mostu pri Bratislave a Miloslavova,“ uviedol. Spresnil, že tieto obce sa síce nachádzajú v smere možného šírenia „kontaminačného mraku“, ale ten ich zatiaľ nijako nezasiahol.

Životu nebezpečné chemikálie

Chemikálie odhalené priamo na skládke sú naozaj životu nebezpečné. „V podzemnej vode boli identifikované hlavne pesticídy, herbicídy, chlórované uhľovodíky a  benzén-toluén-etylbenzén-xylén (BETEX) a iné látky,“ píše sa v správe o výsledkoch podrobného geologického prieskumu environmentálnej záťaže od skládky, ktorú si dal envirorezort vypracovať v rokoch 2014 až 2015. Pesticídy a herbicídy poškodzujú napríklad srdce a krvný obeh, ale aj mozog a nervovú sústavu, pľúca a dýchacie orgány, tráviaci systém či kožu. Benzén, toluén či chlórované uhľovodíky zase spôsobujú vážne poruchy pečene a obličiek.

Jindra Holíková z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave však ubezpečila, že škodliviny zo skládky prenikli do podzemných vôd v okolí len v nízkych koncentráciách. Podľa nej ani jednorazové sprchovanie či kúpanie vo vode z vrakunskch studní zdravie neohrozuje, keďže človek je ich pri takej nízkej hladine schopný detoxikovať. „Ani jednorazové požitie aj kontaminovaných plodín z tejto oblasti nepredstavuje zdravotné riziko. Problémom je, pokiaľ by sme takéto potraviny požívali dlhú dobu a nestriedali ich s ničím iným,“ zdupľovala. Podľa Holíkovej pri využívaní vody z verejného vodovodu žiadne nebezpečenstvo Vrakunčanom ani ľuďom z okolia nehrozí.

Pomoc pri likvidácii envirozáťaže aktuálne ponúka aj Slovenská akadémia vied, ktorá v tomto smere uzavrela partnerstvo s Bratislavským samosprávnym krajom. Nechce sa však podieľať na enkapsulácii, ale priamo vyvíjať metódy schopné úplne dekontaminovať zamorené prostredie. Podľa podpredsedu SAV Pavla Simana ponúka skládka vo Vrakuni momentálne ideálnu príležitosť na skĺbenie základného výskumu s tým aplikovaným a na vytvorenie „prírodného laboratória“, v ktorom by sa otestovali už vyvinuté technológie v oblasti elektrochémie, geochémie, filtrov a pod.

Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena, na rozhraní Vrakune a Ružinova, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120-tisíc kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z „dimitrovky“ v 60. až 80. rokoch minulého storočia. Problém doslova vyplával na povrch po sprevádzkovaní Vodného diela Gabčíkovo, keď v roku 1992 začala hladina podzemných vôd stúpať až na úroveň uloženého chemického odpadu. Štát však nijaké odškodnenie pre obyvateľov dotknutých území, ktorým existencia skládky znehodnocuje majetok, nepripravuje.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#chemická skládka #Vrakuňa
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Irigo Aranžmán veniec Home oranžový

Irigo Aranžmán veniec Home oranžový

46,21
Perla ruža tulip color

Perla ruža tulip color

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk