Cieľom finančnej podpory z európskych fondov je skvalitniť podmienky v nemocniciach. „Štrukturálne fondy môžu zdravotnícke zariadenia využiť na rekonštrukciu budov a infraštruktúry, vnútorných a vonkajších priestorov, skvalitnenie akútnej ústavnej zdravotnej starostlivosti, nákup materiálno-technického vybavenia či zdravotníckej techniky,“ povedala hovorkyňa zdravotníckeho rezortu Zuzana Eliášová. Európska komisia si podľa nej tento rok určila podmienku čerpania a to, aby zdravotnícke zariadenia nemali podnikové ťažkosti, teda nemali dlhy. „Európska komisia žiadala túto podmienku zadať, hoci napríklad v predchádzajúcom operačnom programe nebola,“ doplnila.
Podmienky spĺňajú len 4 štyri štátne nemocnice
V prvom kole je v hre 70 miliónov eur. Jeden príspevok sa môže vyšplhať až na 15 miliónov, dostať ho môžu štátne aj neštátne nemocnice. Ministerstvo pripravilo zoznam svojich 44 zariadení, ktoré by sa mohli o peniaze uchádzať. Kritériami boli, napríklad, veľkosť nemocnice, spádová oblasť, počet lôžok, hospitalizácií, chirurgických zákrokov či pôrodov. Z nich by tento rok mohli získať eurofondy len štyri. Ide o detskú fakultnú nemocnicu s poliklinikou v Banskej Bystrici, fakultné nemocnice v Nitre a Nových Zámkoch, a nemocnicu v Poprade.
Denník Pravda sa ich opýtal, či budú o peniaze žiadať. Všetky potvrdili záujem. „Uvedomujeme si jedinečnú príležitosť získať finančné prostriedky na skvalitnenie poskytovania zdravotnej starostlivosti a vo veľkej miere znížiť modernizačný dlh a aj z toho dôvodu sa budeme snažiť získať maximálnu výšku príspevku 15 miliónov eur,“ povedal Juraj Gallo, ekonomický riaditeľ Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici. Eurofondy chcú podľa Galla využiť na rekonštrukciu a modernizáciu priestorov vrátane zateplenia obvodového plášťa či nákup zdravotníckych prístrojov, zariadení aj techniky. Pokryť chcú aj výdavky na modernizáciu informačných systémov.
O nenávratnú investíciu majú záujem aj Fakultná nemocnica s poliklinikou v Nových Zámkoch a Nemocnica v Poprade. „Plánujeme prihlásiť sa projektom na rekonštrukciu nemocnice a budeme sa uchádzať o investície vo výške 15 miliónov eur,“ uviedla hovorkyňa novozámockej nemocnice Ľubica Juríková. Popradská nemocnica chce peniaze podľa jej hovorkyne Sylvie Galajda použiť na stavebné práce, na technologické vybavenie urgentného príjmu a dvoch oddelení poskytujúcich akútnu zdravotnú starostlivosť.
O podporu zabojujú aj súkromné regionálne nemocnice. Potvrdil to Tomáš Kráľ, hovorca siete Svet zdravia, ktorá združuje 17 zdravotníckych zariadení. „Oproti štátnym nemocniciam máme tú výhodu, že nie sme zadlžení,“ pripomenul Kráľ. Eurofondy plánujú použiť na vybudovanie nových urgentných príjmov či rekonštrukcie akútnych oddelení.
Väčšina štátnych nemocníc nespĺňa podmienky
Drvivá časť štátnych nemocníc podmienky vyrovnaného hospodárenia nespĺňa. Ku koncu minulého roka ich záväzky prekročili hranicu 700-tisíc eur, väčšina z nich je po lehote splatnosti. Dlhujú za zdravotnícky materiál, za energie, poistenie či dane.
Viaceré preto na výzvu ministerstva zdravotníctva ani nereagovali. „O nenávratný finančný príspevok sme nežiadali, pretože vzhľadom na ekonomické ukazovatele je nemocnica klasifikovaná ako "podnik v ťažkostiach,“ pripomenula hovorkyňa Univerzitnej nemocnice v Martine Katarína Kapustová. Toto kritérium podľa nej aktuálne pripravilo o možnosť čerpať eurofondy väčšinu veľkých nemocníc.
Podobne odpovedali aj fakultné nemocnice v Banskej Bystrici a Žiline. Napriek tomu banskobystrická nemocnica plánuje zlepšiť podmienky pre pacientov, prispeje jej na to ministerstvo. „Prisľúbilo nám vyčleniť zo svojich kapitálových výdavkov v tomto roku 20 mil. eur,“ poznamenala hovorkyňa Ružena Maťašeje s tým, že v nasledujúcich dvoch rokoch pôjde o ďalších 40 mil. eur. Budú rekonštruovať obvodový plášť budov, vymenia okná a kompletne zrenovovujú interiér oddelení a ambulancií, radi by tiež vybudovali nový infekčný pavilón. Vedenie žilinskej nemocnie už podľa hovorkyne Viery Jurčiovej pripravuje stratégiu, aby sa o podobný projekt mohli uchádzať v ďalších rokoch.
O štrukturálne fondy nemôžu žiadať zariadenia, ktoré sa nachádzajú v Bratislavskom kraji, pretože ide podľa únie o „bohaté“ územie. Lenka Gondová, hovorkyňa nemocnice v Malackách, ktorá patrí do Bratislavského kraja, to považuje za diskrimináciu. Najväčšia a nazadlženejšia nemocnica na Slovensku, Univerzitná nemocnica v Bratislave, je aj preto zo zoznamu vylúčená. Finančne jej, podobne ako banskobystrickej, pomôže ministerstvo z kapitálových výdavkov. Z európskych fondov budú môcť nemocnice celkovo využiť balík až 153 miliónov eur v dvoch kolách. Ministerstvo predpokladá, že druhé kolo výzvy vyhlási na budúci rok.
Do projektu by sa v druhom kole mohlo zapojiť viacero štátnych nemocníc, pretože štát ich bude oddlžovať. K vyrovnaniu časti záväzkov by podľa ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nom. Smeru) malo prísť už tento rok.