Rezník je novým šéfom RTVS

Poslanci NR SR v druhom kole zvolili nového generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Za Jaroslava Rezníka hlasovalo 95 poslancov, proti bolo 45 a 6 sa zdržalo. Václav Mika získal 50 hlasov, proti hlasovalo 86 poslancov a 10 sa ich zdržalo. Hlasovalo 147 poslancov. Na zvolenie bola potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Jaroslavovi Rezníkovi začne päťročné funkčné obdobie plynúť 2. augusta.

20.06.2017 08:05 , aktualizované: 17:10
vypocutie kandidat RTVS Foto: ,
Jaroslav Rezník.
debata (205)

Rezník považuje 95 hlasov za „silný mandát“

Podľa sily poslaneckých klubov to vyzerá tak, že Rezníkovi dôveru vyslovili nielen poslanci vládnej koalície Smeru, SNS a Mosta-Híd, ale aj opozície. Išlo o hlasy kotlebovcov a zrejme aj o hlas niektorého z poslancov ďalšej opozičnej strany.

„Kto a ako hlasoval, nemôže a nebude mať v budúcnosti žiadny vplyv na činnosť Rozhlasu a televízie Slovenska,“ povedal pre Pravdu Rezník v reakcii na to, že dostal aj hlasy ĽS NS.

Poslaním RTVS zostane podľa Rezníka služba verejnosti

RTVS bude v nasledujúcich rokoch verejnoprávnou národnou kultúrnou inštitúciou, ktorej poslaním zostane služba verejnosti, zdôraznil v reakcii na zvolenie na post šéfa tejto inštitúcie Rezník. Ako ďalej uviedol, dostal veľmi silný mandát a plne si uvedomuje zodpovednosť, ktorá sa s výkonom tejto funkcie spája. Zároveň poslancom Národnej rady SR, ktorí ho do funkcie zvolili, poďakoval.

Zdôraznil, že oceňuje kontinuálnu podporu ministerstva kultúry pri rozvoji RTVS a verí v jej pokračovanie. V nasledujúcich dňoch by sa rád stretol so súčasným generálnym riaditeľom RTVS Václavom Mikom, ako aj predsedom Rady RTVS Igorom Gallom, aby prerokovali všetky ďalšie kroky, ktoré budú v prospech RTVS i celej verejnosti.

Očakávajú sa personálne zmeny

Vo vedení verejnoprávneho média po príchode nového šéfa zrejme nastanú personálne zmeny, ktoré sa dotknú niektorých vysokých manažérov. Pred voľbou sa Rezník nezmienil o najbližších ľuďoch zo svojho tímu a konkrétnejší nebol ani včera po zvolení. Nie je však vylúčené, že sa medzi nimi objaví aj niekto zo súčasných neúspešných uchádzačov o kreslo šéfa RTVS alebo Rezníkovi spolupracovníci z agentúry TASR, ktorej teraz šéfuje.

Podľa plánov nového riaditeľa by mal vzniknúť v RTVS tretí televízny kanál. Bude orientovaný na šport a mal by sa spustiť v roku 2020. Rezník sa chce vrátiť tiež k pôvodným názvom Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. Pokiaľ ide o ďalšie financovanie RTVS, nový riaditeľ presadzuje hybridný model. Ten počíta s príjmami z koncesionárskych poplatkov a s peniazmi na základe zmluvy so štátom. Či dôjde k zvýšeniu koncesionárskych poplatkov pre RTVS, jasne nepovedal. Rozhodnúť musia koaličné strany, SNS bola proti ich zvýšeniu v čase, keď ich presadzoval Mika.

Plány Jaroslava Rezníka o fungovaní RTVS

  • Jednotka – má byť na princípe modelu britskej BBC, teda vzdelávať, informovať a zabávať.
  • Dvojka – bude počas dňa určená pre detského diváka. Večer a v noci sa bude orientovať kultúrne. Má dať dôraz na informačnú gramotnosť a mediálnu výchovu ako možnú súčasť učebných osnov a má podnecovať verejné debaty na spoločensky významné témy.
  • Trojka – bude mať športovo-publicistický obsah. Mala by sa spustiť od leta 2020, pri príležitosti začiatku letných olympijských hier v Tokiu.
  • Plánuje vybudovať moderný verejnoprávny web. V spolupráci so študentskými televíziami a ďalšími médiami, školami a univerzitami sa musí reflektovať aktuálna realita. Súčasná mladá generácia už totiž takmer vôbec nevyužíva klasický typ rozhlasového a televízneho vysielania.
  • Má sa spustiť vysielač v Rimavskej Sobote pre programový okruh národnostného vysielania Rádia Patria.
  • Uvažuje o obnovení a revitalizovaní rozhlasových programových vlajkových lodí do pôvodných vysielacích časov na Rádiu Slovensko, konkrétne ide o relácie Pozor, zákruta! a Nedeľnú rozprávku pre deti.
  • Mieni sa vrátiť k názvom Slovenská televízia (STV) a Slovenský rozhlas (SRo) s jasným odlíšením týchto dvoch značiek pod jednou spoločnou korporátnou.
  • Financovanie – takzvaný hybridný model počíta s príjmami z koncesionárskych poplatkov plus zo zdrojmi získanými na základe zmluvy so štátom.

Bugár zmenil taktiku

V prvom kole minulý týždeň dostal Rezník 73 hlasov a Václav Mika 53. Rezníkovi v prvom kole k zvoleniu chýbal jediný hlas. Koalícia bola v otázke šéfa RTVS rozdelená. Kým Smer a SNS uprednostňovali Rezníka, pre tretiu vládnu stranu Most-Híd bol neprijateľný. Po prvom kole voľby predseda Mosta-Híd Béla Bugár potvrdil nepodporenie kandidáta Miku. Dodal však, že na jeho osobe sa koalícia rozbíjať nebude. Podľa Bugára dostali poslanci strany pri voľbe voľnú ruku, uviedol po rokovaní poslaneckého klubu. S podporou Rezníka mali problém najmä poslanci Elemér Jakab a Edita Pfundtner. Poslanci František Šebej a Peter Kresák napokon zrejme nehlasovali.

Bugár teraz od Rezníka očakáva pozitívne pôsobenie. "Predsa nie je možné, že zamestnanci Rádia Patria majú 940 eur hrubý plat a priemerný hrubý plat zamestnancov rozhlasu je 1 200 eur, nehovoriac o programových veciach. Očakávame tiež, že nebude robiť zmeny, ktoré by spochybnili verejnoprávnosť a nestrannosť RTVS,“ uviedol Bugár.

Václav Mika sa poďakoval kolegom aj verejnosti

Oficiálne sa k výsledkom volieb Mika vyjadrí v stredu dopoludnia. Zamestnancom RTVS poslal e-mail a rozlúčil sa s nimi. „Bolo to úžasných a úspešných päť rokov. Sme profesionáli a spoločne pracujeme do konca funkčného obdobia, teda do 1. 8. 2017,“ napísal. Mika sa v stal generálnym riaditeľom RTVS v roku 2012 počas jednofarebnej vlády Smeru. V parlamente ho vtedy podporilo 74 poslancov, v Smere jeho kandidatúru presadzoval Maďarič. Rezník dostal dva hlasy.

Škandály v RTVS

RTVS pred voľbou čelila dvom škandálom, jeden za týkal uniknutej esemeskovej komunikácie medzi opozičným politikom a šéfom spravodajstva, kde sa dohovárali o zásahoch do spravodajstva. Druhá kauza sa týkala vysokých platov manažmentu RTVS, ktoré sa pohybovali nad 8 000 eurami.

Na voľbe bol aj Matovič, ktorý inak na rokovania parlamentu nechodí

Voliť prišiel aj predseda hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič, ktorý sa z protestu na rokovaní parlamentu nezúčastňuje. Ako povedal, voľba šéfa RTVS bola dôležitá, pretože verejnoprávnosť znamená, že médium patrí ľuďom a nie politikom. „Veľmi ma mrzí, že táto voľba neprebehla v budove RTVS a riaditeľa by si volili zamestnanci. Bolo by to spravodlivejšie,“ uviedol s tým, že takto zvolený riaditeľ by bol nezávislejší.

Najbližšie Matovič príde do NR SR opäť, keď bude dôležité hlasovanie. „Danko teraz spravil z parlamentu len hlasovací stroj,“ povedal. Podľa neho je dosť trápne, že poslanci budú mať desať týždňov dovolenky a zoberú za to plat. „Urobiť z parlamentu len hlasovací stroj, to znamená, že si robia srandu z ústavy a demokracie. Parlament je pre nich len nepríjemná prekážka a toho sa celkom rád nezúčastňujem,“ povedal Matovič.

Kritika zo strany opozície

Voľba nového generálneho riaditeľa RTVS na kosť odhalila, ako pracuje vládny zlepenec. Povedal to opozičný poslanec za OĽaNO-NOVA Jozef Viskupič. „Má po novom svojho štvrtého, doteraz utajeného koaličného partnera. Vládny zlepenec neváha použiť k voľbe fašistov a keď treba, tak Kotleba hlasy dodá," vyhlásil Viskupič s tým, že generálny riaditeľ bol zvolený aj vďaka hlasom kotlebovcov. Viskupič dodal, že Rezník bude vykonávať svoj mandát s týmto biľagom. „Je to na škodu pre verejnoprávne médium. Už samotná voľba poškodí meno RTVS vo verejnosti,“ povedal. Podľa Viskupiča jedine Most-Híd mohol voľbu zmeniť, no podľa neho tak neurobil, lebo „za zmenou rozhodnutia Mosta-Híd sú kšefty alebo peniaze“.

Podľa Viskupiča by si verejnoprávne médium zaslúžilo, aby ho viedol manažment na čele s dosluhujúcim šéfom Václavom Mikom, ktorý počas svojho pôsobenia dokázal kvalitu a schopnosť riadiť RTVS. Poslanec verí, že i napriek nedôvere voči Rezníkovi bude viesť RTVS tak, aby si zachovala svoju dôveryhodnosť, že nebude manipulovaná a že televízia platená koncesionárskymi poplatkami zostane občanom a sledovanosť a dôveryhodnosť bude stúpať.

Poslankyňa NR SR za SaS Jana Kiššová uviedla, že výsledok tajnej voľby jasne ukazuje, čo koalícia odmietla. „Odmietla súčasného šéfa RTVS Václava Miku, za ktorého hovoria výsledky jeho práce. Skvalitnilo sa spravodajstvo, prispel k sledovanosti, dôveryhodnosti RTVS ako takej. Toto koalícia odmietla a pred voľbou jasne artikulovala, že chce mať z RTVS svoju hlásnu trúbu, provládnu a stranícku inštitúciu,“ vyhlásila Kiššová. Takémuto výsledku voľby mohol podľa nej zabrániť iba vládny Most-Híd, ktorý vyhlasoval, že je jasne proti Rezníkovi. „Prispeli k výsledku, berú za to plnú zodpovednosť a verím, že ju aj prijmú. Nám ostáva už len výsledok rešpektovať a očakávať, že nový šéf naplní niektoré zo sľubov, ktoré na verejnom vypočutí dal,“ uviedla.

Líder hnutia Sme rodina Boris Kollár dodal, že hlasovanie je jasným dôkazom pre voličov, ako vládne strany pracujú. „Nech sa pozerajú, kto sa ako v politike správa,“ povedal. Keďže za Rezníka hlasovalo 95 poslancov, podľa počtov je jasné, že okrem koaličných poslancov museli v tajnej voľbe Rezníka podporiť aj opozičníci. „Vládny zlepenec načrel aj do opozičných radov,“ uviedol s tým, že z hnutia Sme rodina všetci hlasovali za Miku. Rovnako tak Kiššová aj Viskupič vylúčili, že by Rezníka podporil niekto z ich poslaneckých klubov.

SaS, OĽaNO-NOVA a Sme rodina práve z tohto dôvodu navrhovali, aby bolo hlasovanie verejné a aby bolo aj voličom jasné, ako nimi zvolení zákonodarcovia volili. Opozičníci vyzdvihli správanie sa Miku aj Rezníka, že pred druhým kolom nekomunikovali s politikmi a nesnažili sa ich ovplyvňovať vo svoj prospech.

Jarjabek je rád, že sa riaditeľa podarilo zvoliť

Predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek (Smer) je veľmi rád, že je zvolený nový generálny riaditeľ. „Ukázalo sa, že koalícia sa vie dohovoriť. Som rád, že tento príbeh sa takto dovŕšil do úspešného konca,“ povedal Jarjabek. Očakáva, že Rezník bude pokračovať v tom dobrom, čo začal Mika, a naopak, zmení to, čo jeho predchodcovi poslanci vyčítali.

Profil Jaroslava Rezníka

Jaroslav Rezník mladší sa narodil v roku 1966 v Ružomberku. Vyštudoval slovenský, ukrajinský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove.

V roku 1993 nastúpil na post riaditeľa Regionálneho štúdia Slovenského rozhlasu (SRo) v Košiciach. V rokoch 1997 až 2005 bol ústredným, neskôr generálnym riaditeľom SRo. Po prvý raz Rezníka zvolila do funkcie ústredného riaditeľa SRo Národná rada SR v októbri 1997, keď sa tejto funkcie v júni 1997 vzdal Ján Tužinský. Rezník nastúpil na tento post z funkcie šéfa regionálneho štúdia SRo v Košiciach. Za ústredného riaditeľa ho navrhla Rozhlasová rada a 27. júla 2001 ho opäť vybrala za šéfa SRo. Parlament ho 4. septembra 2001 v tajnom hlasovaní potvrdil vo funkcii na druhé funkčné obdobie. Rezník dostal 85 z platných 112 hlasov. Funkčné obdobie na čele rozhlasu sa mu skončilo 7. októbra 2005. Následne sa zúčastnil na ďalšej voľbe šéfa SRo, napokon sa však vo februári 2006 účasti v konkurze v Rozhlasovej rade vzdal. V rokoch 2000 až 2004 bol členom Vedeckej rady Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici. Od novembra 2005 do roku 2007 pracoval ako hlavný štátny radca na ministerstve kultúry vedenom v tom čase Marekom Maďaričom.

Do funkcie generálneho riaditeľa TASR nastúpil 5. apríla 2007 po menovaní prvou vládou Roberta Fica. Nahradil bývalého šéfa agentúry Petra Nedavašku, ktorý na konci marca 2007 z TASR odišiel na vlastnú žiadosť. Po zmene TASR z príspevkovej organizácie štátu na verejnoprávnu od 1. januára 2009 sa Rezník ako jediný uchádzal o post jej generálneho riaditeľa. Do päťročnej funkcie ho zvolila Správna rada TASR v apríli 2009. Následne ho v januári 2014 Správna rada TASR opäť zvolila za generálneho riaditeľa TASR na ďalších päť rokov, od 30. apríla 2014. Po skončení tohto funkčného obdobia sa Rezník o funkciu nemôže uchádzať hneď. Podľa zákona o TASR totiž možno generálneho riaditeľa zvoliť opätovne najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Za Rezníkovho vedenia TASR medzi iným zdigitalizovala za eurofondy svoj archív, agentúra spustila spravodajský web Teraz.sk a online televíziu Tablet.tv a ďalšie služby.

Rezníka počas šéfovania SRo kritizovali za podpísanie mnohých nevýhodných zmlúv a straty. V roku 2005 dosiahol schodok rozhlasového hospodárenia 270,5 mil. slovenských korún (cca 9 mil. eur). Podpísal zmluvy so spoločnosťou BSP Lawyer Partners (neskôr Lawyer Partners). Spoločnosť poplatky žiadala aj od ľudí, ktorí koncesie zaplatili. Obrovské penále, ktoré hrozili mnohým koncesionárom, zrušil až parlament, keď v rokoch 2006 a 2007 prijal zákony o generálnom pardone za nevyplatené koncesie a penále. Rezník v tejto téme oponuje tým, že podpísal rámcovú zmluvu a nie zmluvy vykonávacie.

TASR sa tento rok spája s niekoľkými medializovanými témami, medzi iným so spoluprácou s ruskou provládnou agentúrou Sputnik, ktorú Rezník po mediálnom aj politickom tlaku zrušil. Denník N 2. marca v článku „Rezník dal polovicu verejnoprávneho portálu TASR firme blízkej Slavii Capital“ informoval o tom, že portál Teraz.sk aj televízia Tablet.tv. nie sú súčasťou verejnoprávnej agentúry TASR. V skutočnosti ich vlastní akciová spoločnosť Teraz Media, ktorej polovicu vlastní Miloš Juríček, podnikajúci so Slaviou Capital. Rezník 16. marca na rokovaní Výboru NR SR pre kultúru a médiá uviedol, že o založení akciovej spoločnosti informoval a o spojení Juríčka so Slaviou Capital nevedel. Podľa Rezníka investor nemá kompetenciu ovplyvňovať obsah portálov. O téme 14. marca hovorila i Správna rada TASR, podľa ktorej „mediálne výstupy a produkty Teraz Media zodpovedajú štandardom a princípom nezávislej žurnalistiky“.

© Autorské práva vyhradené

205 debata chyba
Viac na túto tému: #RTVS #generálny riaditeľ RTVS