Povolenie na odstrel medvedice vydal Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši. Urobil tak na žiadosť starostu obce Liptovská Kokava Júliusa Porubäna. Samica s mláďatami sa totiž v dedine pohybovala dva dni a podľa slov starostu predstavovala pre občanov obce riziko. Pred vydaním rozhodnutia sa však k žiadosti vyjadrilo aj poľovnícke združenie Machy, ktoré je užívateľom tamojšieho revíru. Postup štátnych orgánov poľovníci veru vôbec nešetrili.
Medvedica sa dostala do pozornosti verejnosti začiatkom mája, keď sa na celý víkend usalašila spolu s mláďatami na strome v Starom Smokovci. Odtiaľ ju ochranári premiestnili do Tichej doliny v Tatranskom národnom parku (TANAP). Poľovníkom z revíru Machy sa nepáčilo, že medvedica putovala do lokality, kde sa nachádzalo veľa medveďov. Dalo sa podľa nich predpokladať, že sa samica vráti k ľudským obydliam.
Poľovníkom sa nepozdávalo ani neskoršie oddelenie mláďat od matky. „Uspatú samicu premiestnili do poľovného revíru Machy bez súhlasu užívateľa, ako aj bez súhlasu príslušného orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva. Týmto svojím neodborným a neetickým konaním spôsobili traumu medvedici, ktorá zmenila svoje pokojné správanie na agresívne a vrátila sa ešte v nočných hodinách späť do zastavaného územia obce Liptovská Kokava hľadať svoje mláďatá,“ píše sa v odôvodnení rozhodnutia okresného úradu.
Miestni poľovníci podľa tohto dokumentu samicu zastreliť nechceli, „,nakoľko to považujú za nemorálne, neetické a za zbavovanie štátnych orgánov na úseku ochrany prírody zodpovednosti celospoločenského problému riešenia zvýšených stavov medvedej populácie v Liptove, ako aj na území Slovenska“. Poľovníci z revíru Machy preto navrhli odchyt medvedice, navrátenie mláďat a umiestnenie všetkých troch v lokalite, kde sa nenachádza tak veľa medveďov ako v Tatrách.
Úrad napriek tomu povolenie na odstrel vydal a poveril ním práve poľovníkov zo združenia Machy. Denník Pravda pozná aj meno poľovníka, ktorý ju zastrelil, rozhodli sme sa ho však nezverejniť. Podľa záznamu zo zásahu z dní 31. mája až 1. júna bolo cieľom medvedicu vyplašiť a odohnať z miesta, kde sa pohybovala v blízkosti škôlky. „Po vystrelení náboja so zvukovým efektom medvedica priamo zaútočila na jedného z členov poľovného revíru, ktorý ju pohotovo usmrtil odstrelom,“ znie správa podpísaná vedúcim zásahového tímu.
Štátna ochrana prírody žiadala poľovnícke združenie Machy o spoluprácu ešte pred samotným zásahom. Už v tomto dokumente sa píše o možnom odstrele zvieraťa. „V prípade, že po odchyte, imobilizácii a prevezení medvedice do lokality prirodzeného rozšírenia medveďa, sa vráti naspäť do intravilánu obce Liptovská Kokava, je možné usmrtiť odstrelom,“ uvádza sa vo výzve štátnych ochranárov smerujúcej na tamojších poľovníkov.
Medvedicu mali odviezť približne 15 kilometrov od obce. Do dediny sa vrátila ešte v ten istý deň, aby hľadala svoje dve mláďatá. Vedúci zásahového tímu preto informoval SMS správou zástupcu z poľovného revíru Machy, že zviera môže byť odstrelené.
Prezident Slovenskej aliancie ochrancov zvierat Juraj Eliáš si myslí, že ochranári nevyčerpali všetky možnosti, ktoré v tomto prípade mali. Osud medvedice podľa neho spečatili vo chvíli, keď jej odobrali mláďatá. Tvrdí, že „netreba tlieskať ani poľovníkom“, ktorí proti odstrelu Ingy bojovali. „Veľmi pekne povedali, že to bola poprava. V tomto konkrétnom prípade sa pridali na stranu verejnosti. No zároveň sa im naskytla možnosť otvoriť tému povinného odstrelu niekoľkých kusov medveďov ročne. Je to od nich trochu farizejské,“ mieni Eliáš.
Potvrdenie o usmrtení medvedice opisuje detaily, v akom stave bola Ingrid krátko pred svojou smrťou. Kondične bola podľa neho na veľmi nízkej úrovni a na jej tele neboli zistené žiadne výrazné poranenia ani ektoparazity. Bezprostredne po usmrtení však ochranári neodobrali zvieraťu žiadne vzorky a neprebehlo ani biometrické meranie, keďže medvedica bola zmeraná ešte 8. mája. Inga vtedy vážila iba 63 kíl. Zhoršenú kondíciu mali mať aj mláďatá, ktoré sa po uspatí medvedice zdržiavali blízko nej. Dali sa preto ľahko odchytiť.
Podľa ochranárov nemala Inga v čase odstrelu už takmer žiadne materské mlieko a na tele mala viditeľné stopy po gumových a plastových projektiloch, ktoré pravdepodobne pochádzali z plašenia. Na tele tiež mala „tri stopy vo forme vrastených gumových (plastových) projektilov (po odratí z kože zástupcom miestneho poľovníckeho združenia) z predchádzajúceho plašenia (odhad pár mesiacov)“.
Zásahový tím sa dostal ihneď po odstrele pod paľbu kritiky. Ochranári z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK totiž v tom čase vybavovali prevoz medveďa do iných lesov. Či bolo zabitie medvedice skutočne jedinou možnosťou, preverí komisia ministerstva životného prostredia.