Podľa údajov Štatistického úradu SR v prvom štvrťroku tohto roku za hranicou pracovalo 155 200 našincov, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška približne o 5-tisíc (2,9 percenta) menej.
Bratislavčan Tomáš (29) odišiel v roku 2014 na študijno-pracovný pobyt do Austrálie. S právnickým vzdelaním sa chcel u protinožcov zdokonaliť v angličtine a popritom si zarábal mesačne vyše 3-tisíc dolárov ako predavač vo fast foode. „Predvlani som sa rozhodol vrátiť do Európy. Doma som však dlho nevydržal, zlákalo ma to do Španielska,“ hovorí.
Robil tam v reštauráciách, no teraz v máji si povedal – dosť. „Uvedomil som si, že stále žijem len z ruky do úst. V Madride som mal na naše pomery tiež dobrý príjem, ale aj výdavky boli oveľa vyššie. Čoskoro budem tridsiatnik a vo svojej kariére som vlastne vôbec nepokročil. Nemám byt, nemôžem si založiť rodinu. Som stále na začiatku. Aspoň som si už znovu našiel adekvátnu robotu,“ tvrdí mladík.
Dôvodom návratu je aj nejasná politická situácia
K návratu na Slovensko motivuje ľudí podľa odborníkov napríklad neistá politická situácia, aká aktuálne panuje aj vo vyspelých európskych štátoch. Veľká Británia chystá brexit, vo Francúzsku, v Nemecku či Holandsku boli či budú voľby. „V krajinách so silnejšími ekonomikami je dnes aj silnejšia konkurencia a vyššia ochrana domácich trhov. To znamená, že Slováci majú väčšie problémy uplatniť sa tam,“ vysvetľuje Ivan Chrappa z odboru štatistiky práce Štatistického úradu SR.
Ďalším dôležitým faktorom je však zlepšujúca sa domáca ekonomická situácia. „Slováci sa teraz v zahraničí naozaj cítia byť menej akceptovaní a vítaní. Naopak, na Slovensku sa zvyšujú mzdy a klesá nezamestnanosť. Nájsť si prijateľnú prácu bližšie k bydlisku je ľahšie,“ pripomína Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.
V zahraničí Slováci najčastejšie pracujú v stavebníctve (v prvom štvrťroku 2017 ich bolo 46 600), v zdravotníctve a sociálnych službách (37 900 osôb) či v priemysle (29 000). Z európskych krajín robí najviac slovenských občanov v Rakúsku (52 400) a v Česku (39 100). Z oboch týchto krajín sa aj najviac našincov v posledných mesiacoch vracia. Doteraz tam predovšetkým dochádzali pracovať buď denne, alebo v týždňových cykloch.
Najmä Rakúšania však v ostatnom čase prijali viacero opatrení na ochranu vlastného pracovného trhu a rozhodli sa bojovať proti sociálnemu platovému dampingu, pre ktorý si záujemcovia spod Tatier ľahšie hľadali prácu.
Stále platí, že v cudzine si pracovné uplatnenie hľadajú najmä ľudia z chudobnejších regiónov. Aj aktuálne je ich pracovne „za čiarou“ najviac z Prešovského kraja (42 000). „Hoci celkovo je na Slovensku nezamestnaných menej, parametre v zaostalých regiónoch sa naďalej zhoršujú,“ varuje Páleník. Problémom hladových dolín je podľa neho aj vysoká miera diskriminácie rómskeho obyvateľstva. „Rómovia si vedia ľahšie nájsť prácu a zabezpečiť si tak aj lepšiu budúcnosť napríklad vo Veľkej Británii. Štvrtina Luníka IX predsa pracuje v Anglicku,“ zdôrazňuje.
Za ostatných 15 rokov odišlo podľa štatistikov pracovať mimo Slovenska zhruba 300-tisíc ľudí. Vrátila sa teda približne polovica. „Mnohí z tej druhej polovice však zvažujú, či sa ešte vôbec vrátia. Prípadne už majú úplne jasno v tom, že nie,“ uvažuje Páleník.