Podľa šéfa mediálneho výboru a jeho straníckeho kolegu Dušana Jarjabka ide o „subjektívny názor ministra kultúry“. Vlažne na Maďariča reagovali aj SNS a Most-Híd.
Maďarič, ktorý celý čas neúspešne presadzoval zotrvanie Václava Miku na čele RTVS, navrhuje, aby namiesto parlamentu volil riaditeľa 15-členný zbor voliteľov. Kto bude vyberať voliteľov, v stredu nepovedal. Možností pritom veľa nie je, voliteľov by zrejme volili opäť politici.
Tak to bolo aj v minulosti, keď riaditeľa vyberala Rada STV, jej členov volili poslanci a viackrát vybrala problémových šéfov televízie, ktorí predčasne skončili. Nebola tak zárukou kvalitnej voľby. Spôsob výberu sa v minulosti niekoľkokrát menil.
V roku 2004 Dzurindova vláda rozhodla, že šéfov televízie a rozhlasu nebude voliť parlament, ale Rada STV a Rada SRo. K zmene opäť došlo za vlády Ivety Radičovej v roku 2011. Po zlúčení STV a SRo do jedného subjektu s názvom RTVS sa voľba jeho šéfa vrátila späť do rúk poslancov.
Maďarič svoju iniciatívu zdôvodnil snahou zabezpečiť väčšiu nezávislosť verejnoprávnych médií a ich šéfa. „Práve teraz je vhodný čas nastaviť nové pravidlá voľby tak, aby bol ďalší generálny riaditeľ RTVS politicky nezávislý so silným mandátom verejnosti,“ vyhlásil v stredu Maďarič. Novozvolený riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník sa ujme funkcie v auguste a mandát mu uplynie v roku 2022, kedy by sa mal uplatniť nový spôsob voľby.
Minister počíta s tým, že do zboru voliteľov by nominovali svojich zástupcov napríklad Slovenská akadémia vied, Rektorská konferencia, Ekumenická rada cirkví, Audiovizuálny fond, Fond na podporu umenia, Fond na podporu kultúry národnostných menšín, Združenie vydavateľov periodickej tlače, Prezident SR, Súdna rada či Rada mimovládnych organizácií.
Poslanec Smeru Jarjabek oceňuje, že „nastane široká diskusia o novelizácii zákona o RTVS“. „Ak si povieme, že ideme odpolitizovať voľbu generálneho riaditeľa, tak zbor voliteľov tiež niekto musí zvoliť na návrh niekoho. Tak či tak budú rozhodovať politici,“ povedal Jarjabek. Odmerane sa k návrhu vyjadril podpredseda SNS Anton Hrnko.
„Maďarič by mal predovšetkým vychladnúť, začať rozmýšľať racionálne a nevymýšľať fúriky,“ reagoval Hrnko. Podľa neho by sa mali zvolať odborníci z radov koalície aj opozície, aby sa poradili a našli model, ktorý by fungoval.
„Nie vymýšľať nejaké zbory voliteľov, pretože som momentálne prehral a keby som bol vyhral, tak by mi to bolo vyhovovalo,“ dodal Hrnko, ktorý narážal na to, že Maďarič podporoval opätovné zvolenie Miku na čelo RTVS.
Zdržanlivo sa vyjadril šéf klubu Mostu-Híd Gábor Gál. „Pán Maďarič to nemá s nikým prediskutované, budeme sa o takýchto návrhoch baviť, keď to bude mať na papieri a príde na to správny čas,“ poznamenal Gál. Opozícia je pripravená rokovať o návrhu Maďariča. „Určite v opozícii, ktorá je za nezávislú RTVS, nájde oporu a pomocnú ruku pri tvorbe takejto legislatívy," uviedol poslanec Ján Budaj z OĽaNO-NOVA.
Minister Maďarič sa v stredu vrátil aj k zvoleniu Rezníka za šéfa RTVS. Podľa ministra bude Rezník v nezávideniahodnej situácii, pretože viacerí politici, „najmä koaliční, kritizovali súčasné spravodajstvo RTVS ako neverejnoprávne a nevyvážené, hoci požíva vysokú dôveru verejnosti“.
„Každý krok nového vedenia RTVS tak bude pozorovaný a hodnotený predovšetkým z pohľadu, či bude, alebo nebude spravodajstvo prispôsobovať predstavám a očakávaniam politikov,“ uviedol Maďarič.
Podľa neho pri voľbe šéfa RTVS prevážili politické záujmy a argumenty nad odbornými. „Najvýstižnejším dôkazom bolo vyjadrenie Bélu Bugára, že nebudú kvôli Mikovi, ktorého by možno inak poslanci Mostu-Híd volili, rozbíjať koalíciu,“ poznamenal Maďarič.
Podľa Jarjabka minister má pravdu, že voľba v parlamente bola politická, ale zároveň sa „Bugár správal ako zodpovedný politik, ktorý dokázal, že koalícia je funkčná“. Podľa Hrnka by mal byť Maďarič „ predovšetkým lojálny ku koalícii a správať sa ako minister koaličnej vlády“.