Trópy môžu vydržať až do konca júna

Teploty budú stúpať do závratných výšok. Kritické hodnoty až nad 35 stupňov, keď hovoríme o takzvaných supertropických dňoch, udrú koncom tohto týždňa a v budúcom týždni. „Takéto horúce dni sú skôr typické na prelome júla a augusta, keď leto vrcholí, a nie v júni počas školského roka,“ hovorí klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu.

Najvyššie teploty a zároveň najviac horúcich dní zažijú regióny na juhozápade Slovenska. „Teplý vzduch k nám prúdi od juhozápadu. Ako prvé sú tak zasiahnuté okresy na Záhorskej nížine, Podunajskej nížine či najjužnejšie oblasti stredného Slovenska. Nie je vylúčené, že neskôr sa to prejaví aj na Východoslovenskej nížine,“ dopĺňa Faško.

Vlna horúčav, ktorá na Slovensko dorazila na začiatku tohto pracovného týždňa, môže byť po krátkom víkendovom ochladení nepríjemne vytrvalá. „Súčasný vývoj naznačuje, že môže trvať až do konca júna,“ upozorňuje Faško. Ťahala by tak asi desaťdňovú štafetu.

Meteorológovia očakávajú, že takmer každý deň budú niekde na Slovensku zaznamenané tropické hodnoty nad 30 stupňov. Horúčavy môžu čoskoro znepríjemňovať aj spánok. Už zo štvrtka na piatok by mohla prísť prvá tropická noc.

„Každú noc je minimálna teplota trochu vyššia a rýchlo sa dostane nad úroveň 20 stupňov,“ ozrejmuje klimatológ. Prispeli k tomu aj jedny z najdlhších dní v tomto období, s čím súvisí aj viac slnečného svitu. V stredu nastal letný slnovrat, teda začiatok astronomického leta, keď deň trvá najdlhšie. „Spolu s teplým vzduchom sa tak celé prostredie veľmi dobre ohrieva, a to je základ pre to, aby sa začali objavovať tropické noci,“ podotýka Faško.

Slováci tak musia čo najskôr prepnúť na „letný režim“, ktorý im pomôže prekonať horúčavy bez ujmy na zdraví. Odborníci vyzývajú, aby ľudia nenechali nič na náhodu a urobili preventívne zmeny, ktoré ich môžu uchrániť od nepríjemných následkov či dokonca zachrániť život.

„Extrémne vysoké až tropické teploty prinášajú rad zdravotných rizík, ktoré môžu spôsobovať vážne kolapsové stavy. Záťaž teplom môže viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únave a môže spôsobiť až prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou až zvracaním,“ upozorňuje Ján Mikas, hlavný hygienik SR.

Odporúčania sa týkajú pobytu vonku, ochrany pred slnečnými lúčmi, úpravy stravovacích návykov a pitného režimu. Jednou z hlavných zásad je vyhýbať sa pobytu na slnku v poludňajších hodinách, platí to aj pre tých, ktorí radi chytajú bronz.

„Na priame slnenie sú vhodné len ranné a neskoré popoludňajšie hodiny. V prípade pobytu pri vodných plochách, kúpaliskách a vo voľnej prírode sa treba od 10. do 16. hodiny zdržiavať na tienistom mieste,“ odporúča hlavný hygienik.

Pri opaľovaní treba používať kvalitné krémy s vysokým ochranným faktorom pred UV žiarením. Počas pobytu na slnku treba chrániť predovšetkým kožu, oči a používať prikrývky hlavy. Starostlivo treba vyberať aj oblečenie. Svetlé farby, ľahké vzdušné materiály a voľné strihy letu svedčia. „Syntetické materiály nie sú vhodné, pretože neumožňujú odparovanie potu,“ dodáva Mikas.

Ľahkosť by mala vládnuť aj v stravovaní. Počas letných mesiacov je lepšie, ak je jedlo ľahšie stráviteľné a energeticky menej náročné. Nesmie to však byť na úkor pestrosti a vyváženosti. Odborník odporúča dostatok celozrnných výrobkov, ovocia a zeleniny, nízkotučných mliečnych výrobkov, rýb, hydiny, zemiakov a strukovín. Potraviny a jedlá bohaté na tuky a jednoduché sacharidy je, naopak, lepšie obmedziť.

Pri horúčavách ľahko prichádzame o vodu, aj keď telo nerobí žiadny poplach pre jej nedostatok. Treba piť, piť a ešte raz piť, a to priebežne, nielen keď nás prepadne smäd. Množstvo tekutín závisí aj od fyzickej záťaže. Vhodná je obyčajná voda, minerálna voda a nesladené čaje. Ideálne je, ak sa pijú vlažné.

Príjem tekutín je dôležitý najmä v prípade seniorov, ktorým chýba pocit smädu a sú tak náchylnejší na dehydratáciu. „Seniori by mali piť v menších dávkach a častejšie. Denná dávka približne 1,5 až 2 litre by sa mala rovnomerne rozložiť počas celého dňa,“ dodáva Adriana Račková z Úradu verejného zdravotníctva SR. Pri výbere minerálnych vôd treba venovať zvýšenú pozornosť obsahu sodíka. Jeho výskyt vo vode by mohol zhoršiť zdravotný stav tých, ktorí trpia vysokým krvným tlakom.

Horúčavy najťažšie znášajú deti, seniori a ľudia, ktorí trpia chronickými ťažkosťami so srdcom či tlakom. Detský organizmus sa prehrieva niekoľkonásobne rýchlejšie ako u dospelého človeka. K prehriatiu tak môže dôjsť doslova za niekoľko minút.

Deťom tiež hrozí úpal, ktorý vzniká intenzívnym, priamym slnečným žiarením na nechránenú hlavu a zátylok. Prejavuje sa zvýšenou telesnou teplotou, bolesťami hlavy, povrchným a zrýchleným dýchaním, rýchlym pulzom a nevoľnosťou.