Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) vykonal počas posledných dvoch marcových týždňov mimoriadne kontroly v stravovacích zariadeniach náhodne vybraných materských škôl po celom Slovensku. „Najvyššie množstvo soli bolo zistené v kompletnom obede, ktorý pozostával zo zeleninovej polievky s pohánkou a z mäsovej guľky so zemiakmi a s rajčiakovou omáčkou. Nachádzalo sa v ňom 5,02 gramu soli, čo znamená prekročenie oproti odporúčanej výživovej dávke o 617,14 percenta,“ približuje Jozefína Kaššová z komunikačného referátu ÚVZ. V každom kraji bola monitorovaná jedna škôlka, z ktorej sa odoberalo desať kompletných obedov.
Najslanšie obedy našli hygienici v Galantskom a v Žilinskom okrese. Naopak, najlepšie dopadli škôlky v Nitrianskom a v Košickom okrese. Všetky zariadenia, kde úrad zistil pochybenie, dostali upozornenie. „Monitoring zameraný na obsah soli v pokrmoch v rámci školského stravovania sa bude priebežne opakovať,“ avizuje Kaššová.
Odporúčaný denný príjem soli pre deti je do dvoch gramov, pričom obed by mal obsahovať maximálne 0,7 gramu soli. „Výsledky laboratórnych hodnotení preukázali, že iba tri vzorky z 80 boli pod limitom odporúčanej dávky,“ upozorňuje hlavný hygienik Ján Mikas z ÚVZ. V najvyššom počte vzoriek, 26 obedov, bol limit prekročený o 100 až 200 percent. V druhom najvyššom, 19 obedov, zasa o 300 až 400 percent. „Vo všeobecnosti môžeme povedať, že prekročený obsah soli majú obedy s vyšším použitím priemyselne spracovaných potravín,“ konštatuje Kaššová.
Alarmujúce čísla spôsobuje soľ v pekárenských a mäsových výrobkoch či v upravených, konzervovaných alebo hotových pokrmoch. Kuchárky majú povinnosť soľ vážiť. Kaššová však tvrdí, že aj napriek ich snahe dodržiavať normy bola kuchynská soľ vo vzorkách pokrmov prekročená pomerne často. Navyše až dve tretiny v spracovaných potravinách v skrytej forme. „Základnou požiadavkou školského stravovania je variť z čerstvých surovín,“ zdôrazňuje Mikas s tým, že soľ možno ľahko nahradiť bylinkami. Apeluje pritom aj na rodičov. „Deti sa sťažujú na obedy bez chuti, pretože sú zvyknuté na výraznejšie presolené a korenisté jedlá práve z domu,“ pripomína.
Prijímanie nadmerného množstva soli sa podľa odborníkov neprejaví hneď. „Ide o chronický problém, ktorý prepukne v budúcnosti,“ tvrdí pediater Mário Moro. Vyššie dávky soli znamenajú aj vyššiu záťaž na obličky, čo môže viesť k ich poškodeniu. „Presoľovanie sa tiež podpisuje pod vznik vyššieho tlaku,“ dodáva Moro. „Detský organizmus je citlivejší. Všetko, čo sa vtedy začína, môže mať v dospelom veku horšie následky, keďže organizmus je zaťažený dlhšie,“ uzatvára odborník. To, že deti sú na slanšie jedlá zväčša navyknuté priamo z domova, vníma ako smutnú realitu.
Riaditeľky materských škôl či samotné vedúce jedální s ním, bohužiaľ, musia súhlasiť. „Dodržiavame normu, faktom však je, že deti nám nechcú jesť škôlkarskú stravu, pretože sú z domu zvyknuté na slanšie jedlá,“ sťažuje sa Silvia Kovaľová, riaditeľka Cirkevnej materskej školy sv. Alžbety v Trnave. Čerstvé potraviny sú podľa nej najideálnejšou voľbou. „Keď je v norme povolený polotovar, použije sa, aj to však len málokedy,“ pridáva. Množstvo soli v potravinách sa pozorne snaží sledovať aj Eleonóra Kováčiková, vedúca jedálne Materskej školy Platanová v Nitre. Vyhnúť sa skrytej soli však nie je podľa nej vôbec jednoduché. „Stačí, že máme na obed prívarok a k tomu je chlieb,“ vystríha.
Za zostavovanie jedálnička pre deti sú tradične zodpovedné vedúce jedálne. Tie sa musia riadiť najmä Materiálno-spotrebnými normami pre školské stravovanie, ktoré rezort aktualizuje každý rok podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie či Európskej komisie pre zdravie, výživu a fyzickú aktivitu. „Normy sa od roku 2015 pripravujú s vyšším dôrazom na kvalitu jedál najmä z hľadiska čerstvosti, obsahu soli či pridaných cukrov a tukov,“ podotýka hovorkyňa ministerstva Ivana Skokanová.
Od nového školského roka bude podľa nej podiel pridanej soli v receptúrach ešte znížený. „Zastávame názor, že na požiadavky zdravotných špecifík stravníkov, v tomto prípade našich detí, reagujú niektorí potravinári v nedostatočnej miere. Najvyšší obsah skrytej soli je totiž v pečive, v syroch či dokonca aj v cereáliách,“ dopĺňa. Znížiť podiel soli v strave najmenších sa podľa nej dá len výberom potravín s nižším obsahom soli. Rezort preto chce na najbližšom každoročnom školení pre vedúcich jedální upozorniť na výsledky prieskumu. „V tomto prípade vítame aj aktivitu ministerstva pôdohospodárstva, ktoré spustilo prípravy na Národnom potravinovom katalógu,“ hovorí Skokanová. Katalóg bude ponúkať verejným obstarávateľom nakupujúcim potraviny za štátne financie čerstvé produkty vo vysokej kvalite a za primerané ceny.