O povinnom čipovaní niektorých druhov zvierat sa hovorilo už v roku 2013. Povinnosť mala platiť pre majiteľov psov, mačiek a fretiek. Spustila sa však veľká vlna nevôle zo strany ich majiteľov, keďže niektorí veterinári si za tento úkon pýtali prehnané sumy.
Poslanci napokon povinné čipovanie zo zákona vypustili, v súčasnosti musia mať čip len zvieratá, ktoré putujú za hranice. Veľa majiteľov si však stihlo dať svojich miláčikov začipovať ešte pred zmenou zákona a vznikli im tak zbytočné náklady.
Po štyroch rokoch je povinné čipovanie na stole opäť, týkať sa však bude zatiaľ iba psov. Novelu zákona o veterinárnej starostlivosti predstavila ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS), novinku pošle rezort do medzirezortného pripomienkového konania ešte počas letných mesiacov. Platiť by mala od 1. januára 2018.
Po novom budú musieť chovatelia dať začipovať šteňatá do 12 týždňov od ich narodenia. Ak pes poputuje k novému majiteľovi pred dosiahnutím tohto veku, pôvodný vlastník ho bude musieť dať začipovať ešte skôr – predávať psy bez čipu bude zakázané. Veterinár, ktorý psa začipuje, bude mať následne povinnosť do 24 hodín zviera zaevidovať v Centrálnom registri spoločenských zvierat.
Register bude obsahovať tiež údaje o zmene majiteľov. Povinné čipovanie bude platiť aj pre staršie psy – čip pre ne bude povinné zaobstarať do roku 2020. Pokuta za neevidovanie psa v registri sa môže vyšplhať do výšky 800 eur, pre právnické osoby až na 3 500 eur.
Povinné čipovanie má byť jedným z opatrení v boji proti množiteľom psov, ale aj proti preplneným útulkom. „Naším cieľom je povinným čipovaním psov dosiahnuť do niekoľkých rokov stav, keď nebudeme mať preplnené útulky a stratené psy sa budú rýchlo vracať majiteľom,“ povedala Matečná.
Ako hlboko do vrecka budú musieť majitelia psov siahnuť, zatiaľ nie je jasné. Jednotliví veterinári si za aplikáciu čipu účtujú rôzne sumy, ktoré sa zväčša pohybujú od 15 eur vyššie. Podľa Matečnej chce rezort zabrániť tomu, aby sa z povinného čipovania stal kšeft pre veterinárov ako v roku 2013.
„Mnohí namietali, že sadzba bola neúmerná. V tomto ministerstvo pôdohospodárstva rokovalo s komorou súkromných veterinárnych lekárov a dohodli sme sa, že budeme sledovať opodstatnené náklady. Tie, ktoré predostrie komora veterinárnych lekárov, zverejníme na stránkach ministerstva aj Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Pôjde o tzv. cenu obvyklú, (sumu) ktorú tento úkon bude stáť,“ vysvetlila Matečná. Je však viac ako otázne, či bude mať práve ona pri konečnej cenotvorbe – predovšetkým u súkromníkov – skutočne rozhodujúce slovo.
Prezident Slovenskej aliancie ochrancov zvierat Juraj Eliáš pre denník Pravda poznamenal, že neočakáva chaos, aký okolo čipovania vznikol v roku 2013. „Verím, že veterinári, ktorí si z toho urobili biznis, sa poučili a pristúpia k čipovaniu zodpovedne,“ nádeja sa ochranár. Podľa jeho slov nie je jednoduché určiť, koľko by si mal zverolekár za čipovanie účtovať.
„Každý veterinár má svoj cenník. Čip sám osebe stojí približne tri eurá, tie menšie – napríklad pre čivavy – sú drahšie, stoja možno päť eur. Samotný úkon nie je zložitý, čip sa aplikuje injekciou, takou hrubšou ihlou. Cena by tak mala byť podobná ako pri vakcinácii,“ myslí si. Opatrenia z pripravovanej novely víta.
„Je to perfektná správa, vždy sme tlačili na to, aby boli zvieratá evidované v centrálnom registri. Výrazne to zjednoduší vystopovanie množiteľov, ale aj vrátenie stratených psov pôvodným majiteľom,“ dodáva Eliáš.
Novela veterinárneho zákona prinesie aj ďalšie novinky, tou najvýznamnejšou je zmena definície zvieraťa v Občianskom zákonníku. „Zviera už nebude považované za vec. Zviera je živý tvor, cítiaca bytosť, a tak by sme k nemu mali aj pristupovať. Vďaka tomu bude možné poukázať, že sa porušujú práva cítiacej bytosti – a nie predmetu,“ podotkla Matečná. Veterinárnym inšpektorom sa rozšíria kompetencie, v prípade podozrenia z týrania budú môcť vstúpiť na súkromný pozemok aj bez sprievodu polície a zviera odobrať.
Ďalším z opatrení bude regulácia zvierat, ktoré vystupujú v cirkusoch. Po novom už niektoré druhy v manéži neuvidíme. Presný zoznam zvierat, ktorých sa to bude týkať, zatiaľ agrorezort nespresnil. Malo by však ísť napríklad o levy, tigre či slony. Na Slovensku nie je oficiálne registrovaný žiadny cirkus, zákon preto iba znemožní tým zahraničným zapájať do predstavenia niektoré druhy zvierat. Naďalej ich budú môcť vlastniť, dokonca si ich na Slovensko priviezť.