Nakoniec v pondelok s rozpočtom súdnictva predložila Súdnej rade aj inú alternatívu. Buď bude v budúcom roku riešiť bratislavské okresy, alebo spoločné nažívanie jej úradníkov s Najvyšším súdom v budove na bratislavskom Župnom námestí. Všetko bude závisieť od toho, koľko peňazí uvoľní ministerstvo financií. Schodnejšie sa zatiaľ zdá sťahovanie ministerstva spravodlivosti.
Žitňanská v pondelok členov Súdnej rady prekvapila návrhom rozpočtu na najbližšie tri roky. V budúcom roku počíta s poklesom peňazí pre justíciu takmer o pol milióna eur. Sudcov však ubezpečila, že ide o provizórny návrh a počas leta by chcela od ministra Kažimíra vyjednať viac. Koľko bude pýtať na zlučovanie bratislavských súdov a koľko na vysťahovanie ministerstva, to zatiaľ nie je známe.
„Tie debaty ešte nie sú skončené. Ten variant, ktorý bude preferovaný, vychádza z toho, ako sa tie debaty uzatvoria. Keď nie je zrejmé, aký variant bude realizovaný, ťažko teraz hovoriť o nejakých konkrétnych nákladoch,“ odpovedal hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla.
Práve neskončenými debatami zdôvodňovala Žitňanská to, prečo prišla v pondelok pred sudcov iba s provizórnym návrhom rozpočtu. „V tejto fáze rokovania o štátnom rozpočte to beriem ako štandardnú situáciu, pretože diskusia, do čoho budeme v najbližších rokoch investovať, je momentálne otvorená. Veľká diskusia sa bude týkať Bratislavy,“ pripomenula.
Opäť otvorila tému, ktorá už niekoľko rokov rezonuje v rezorte, a to primalé priestory, v ktorých dnes funguje Najvyšší súd spolu s ministerstvom spravodlivosti. „Je nesporné, že potrebujeme vyriešiť budovu na Župnom námestí tak, že ministerstvo si začne hľadať priestory, aby Najvyšší súd mohol rekonštruovať budovu pre svoje potreby,“ doplnila Žitňanská.
Hovorca Najvyššieho súdu Boris Urbančík sa stotožňuje so Žitňanskej rozhodnutím, že odsťahovať by sa malo ministerstvo. Pripomína, že priestorovú situáciu Najvyššieho súdu treba riešiť akútne. Podľa neho sudcovia sedia v nevyhovujúcich kanceláriách a ich asistenti sa tlačia aj štyria v jednej miestnosti.
„Je potrebné tiež odstrániť stav, keď Najvyšší súd zdieľa spoločné priestory s výkonnou mocou. Budova na Župnom námestí v Bratislave bola pôvodne postavená pre potreby súdu. Sú v nej pojednávacie miestnosti a ďalšie miestnosti určené na výkon súdnictva, preto by z nášho pohľadu bolo najefektívnejšie, keby sa presťahovalo ministerstvo spravodlivosti,“ poznamenal Urbančík. Budovu však vlastní ministerstvo.
Návrh provizórneho rozpočtu pre justíciu (v eurách)
| Kategória | 2017 | 2018 | Zmena |
| Mzdy, platy, ostatné osobné vyrovnania | 105,341,795 | 109,302,333 | + 3,8 % |
| Poistné | 34,396,366 | 35,724,310 | + 3,9 % |
| Tovary a služby | 53,308,942 | 52,688,335 | – 1,2 % |
| Bežné transfery | 8,295,518 | 8,295,518 | + 0 % |
| Kapitálové výdavky | 10,619927 | 5,527,118 | – 48 % |
| Spolu | 211,962,548 | 211,537,614 | – 0,2 % |
Zdroj: ministerstvo spravodlivosti
Podľa člena Súdnej rady Dušana Čima sa ministerke podarí skôr presťahovanie jej rezortu ako zlučovanie bratislavských okresných súdov. „Od prvého januára 2018 by malo dôjsť k prevodu správy na Najvyšší súd a v priebehu roku 2018 by sa malo ministerstvo odsťahovať niekde inde,“ hovorí Čimo. V návrhu rozpočtu pre Najvyšší súd ministerka vyčlenila na rekonštrukciu tejto budovy v najbližších troch rokoch vyše 7 miliónov eur.
Podobný problém ako Najvyšší súd má aj Okresný súd Bratislava I, ktorý v súčasnosti zdieľa budovu Justičného paláca s bratislavským krajským súdom. Na jeho riešenie predložila ministerka ešte na začiatku apríla zámer, ktorý vyvolal medzi sudcami búrku.
Navrhla zriadiť jeden mestský súd s tým, že by sa päť okresných nasťahovalo do jednej budovy. Tú by si štát prenajímal alebo postavil sám. Uvoľnené nehnuteľnosti by predal. Návrh narazil na odpor tak samotných sudcov, ako aj ich organizácií.
„Hneď ako uzatvorím ten kruh so sudcami, budem vedieť povedať, ako vyzeráme s Bratislavou,“ odpovedala ministerka na otázku, čo sa v tejto téme pohlo ďalej. Doplnila, že so sudcami bratislavských súdov stále rokuje.
Vyjadrenia bratislavských sudcov naznačujú, že ich Žitňanská nepresvedčila. Zámeru vyčítajú, že jeho podstatou je biznis s realitami. Hovorili dokonca o privatizácii štátneho majetku. Pripomínajú, že štyri okresné súdy sú so svojimi priestormi spokojné a nerozumejú, prečo by ich mali opustiť a predať. Neprijateľné sa im tiež zdá, aby si prenajímali budovu od súkromníka. Schodnejší variant sa im teraz zdá ten, aby sa ministerka zamerala na hľadanie nového sídla pre jej rezort.
„Očakávam, že dôraz bude kladený na rozdelenie budov Najvyššieho súdu a ministerstva. Lebo pokiaľ ide situáciu okresných súdov, tá závisí od toho, akým smerom sa uberie legislatívna iniciatíva s mestskými súdmi. Mám pocit, že kontúry novej budovy ministerstva sú jasnejšie,“ myslí si Čimo, podľa ktorého riešenie priestorov bratislavských okresných súdov je beh na dlhé trate.
„Určite jeden z tých dvoch krokov spravíme. Samozrejme, aj rozhodnutie o druhom kroku – o organizácii súdov v Bratislave – budeme musieť urobiť. Ale v závislosti od toho, aké bude rozhodnutie, v prvom rade vždy hovoríme o projektovej dokumentácii, čiže o menších objemoch, ale hlavne aby sme vedeli, ktorým smerom,“ reagovala Žitňanská.
Denník Pravda sa opýtal ministerstva financií, koľko je ochotné uvoľniť navyše justícii. To nechcelo situáciu komentovať. „Rokovania o rozpočte pokračujú a je predčasné sa k tomu vyjadrovať,“ uviedla jeho hovorkyňa Alexandra Gogová.
Člena Súdnej rady Čima návrh nižšieho rozpočtu najprv mierne zarazil, neskôr priznal, že v definitívnej verzii to môže byť inak, a preto ho zatiaľ hodnotiť nechce. Súdna rada napriek tomu prijala k návrhu rozpočtu negatívne stanovisko. „Bolo prijaté uznesenie Súdnej rady, že ten rozpočet je z pohľadu potrieb justície poddimenzovaný,“ spresnil.