Výskyt kliešťovej encefalitídy má na Slovensku dlhodobo stúpajúci trend. Spôsobuje ju kliešť, ktorý je infikovaný vírusom. Človek sa nakazí viacerými spôsobmi, najčastejšie je to prisatím. Epidémie však spôsobuje hlavne konzumácia surového mlieka aj syrov od infikovaných kôz alebo oviec.
Foto: ÚVZ SR
Podľa epidemiologičky Márie Avdičovej, vedúcej odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici, máme najviac potravinových epidémií kliešťovej encefalitídy v Európe a pravdepodobne aj na svete.
„Nákaze sú vystavené hlavne kozy, prípadne ovce, ktoré sa týmto vírusom ľahko nakazia. Nemajú zvláštne klinické príznaky, ale vírus sa krvou dostáva do mlieka,“ konštatuje Avdičová. Nepasterizované alebo tepelne neupravené potom vyvoláva epidémie.
"Za uplynulý rok ich bolo na Slovensku hlásených päť, z toho v jednej z nich sa infikovalo až 44 pacientov,“ dodala. Do dejín histórie kliešťovej encefalitídy sa Slovensko zapísalo v roku 1951 veľkou epidémiou, keď v Rožňave do kravského mlieka pridávali kozie. Kozy boli nakazené a ochorelo okolo 600 ľudí.
Vírusom encefalitídy sa dá nakaziť aj prisatím infikovaného kliešťa, tento spôsob však epidémie nespôsobuje.
Epidemiologička Zuzana Krištúfková, prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti, tvrdí, že ide o vážne ochorenie, ktoré netreba podceňovať. „Je to ochorenie nervovej sústavy a aj keď väčšina končí uzdravením, pomerne časté bývajú trvalé následky,“ pripomenula.
Viac ako polovica chorých má trvalé následky, napríklad časté bolesti hlavy, pocit únavy, zníženú schopnosť sústredenia sa, zníženú schopnosť pamäte, poruchy rovnováhy, reči aj nálady. „Často sú obrny trvalé a človek je invalidizovaný na celý život,“ poznamenala Krištúfková. Desať percent má trvalo poškodenú chrbticu a až do dvoch percent končí smrťou. Ide o osoby, ktoré majú narušenú imunitu.
Každý človek prežíva ochorenie rôzne, závisí, v akej je zdravotnej kondícií. „Z piatich členov rodiny minulý rok po vypití surového kozieho mlieka ochoreli 14-ročný syn a 48-ročný otec,“ uviedla príklad. Obaja neboli zaočkovaní. U syna sa objavili bolesti hlavy a hrdla. Lekári mu nasadili antibiotiká. Nastalo mierne zlepšenie, no po pár dňoch nastúpili vysoké teploty okolo 39 stupňov Celzia. Po siedmich dňoch ho hospitalizovali na detskej klinike s príznakmi infekcie mozgu. Po liečbe sa chlapec uzdravil. Jeho otec také šťastie nemal. Bol po transplantácií obličky, bral lieky na potláčanie imunity. O pár mesiacov ochoreniu podľahol.
Epidémie kliešťovej encefalitídy za posledných päť rokov
| Rok | Oblasť | Počty prípadov | Zdroj nákazy |
| 2016 | Košice-okolie | 44 prípadov | čerstvý ovčí syr |
| 2016 | Zvolen | 9 prípadov | kozie mlieko |
| 2015 | Považská Bystrica | 7 prípadov | kozie mlieko |
| 2014 | Ružomberok | 11 prípadov | ovčí syr |
| 2013 | Bytča | 5 prípadov | kozie mlieko |
| 2012 | Lučenec | 12 prípadov | kozí syr |
| 2012 | Prievidza | 8 prípadov | kozie mlieko a syr |
Zdroj: Regionálny úrad verejného zdravotníctva Banská Bystrica
Pre kliešťovú encefalitídu je podľa Krištúfkovej typický dvojfázový priebeh. Prvých tri až päť dní má postihnutý príznaky podobné chrípke, bolesť hlavy, teplotu nad 37 stupňov Celzia, kašeľ, nádchu, pocit na zvracanie, nechuť do jedla. Potom prichádza fáza pokoja, keď príznaky ustupujú a človek sa cíti zdravý. Tá môže byť rôzne dlhá, až 28 dní. Po nej nastupuje druhá fáza s neurologickými príznakmi.
„Tými sú zápaly mozgových blán alebo mozgu. Sú sprevádzane horúčkou, silnými bolesťami hlavy, svetloplachosťou, typické je stuhnutie šije, nepokoj, pocit na zvracanie a zvracanie,“ vysvetlila epidemiologička s tým, že tiež môže ísť aj o chaotické pohyby, monotónnu reč, dezorientáciu. Doplnila, že závažné je to, že ochorenie spôsobuje vírus, na ktorý nie je liek, antibiotiká sú neúčinné. Liečia sa len príznaky.
Dôvodom, prečo vznikajú epidémie kliešťovej encefalitídy, je, že kliešte rozširujú svoje teritórium. Kým pred 15 rokmi sa nachádzali prevažne na Považí v okolí rieky Váh, dnes útočia takmer v celom banskobystrickom regióne, v okolí Žiliny a Čadce a pribúdajú ďalšie.
Za posledný rok sa nimi stali aj oblasti v okresoch Kežmarok, Prešov a na Myjave, ale aj v Slovenskom rudohorí. Veterinár Tomáš Molčányi z Úradu hlavného lekára Ozbrojených síl v Ružomberku tvrdí, že dnes už kliešťa môžete chytiť aj vo Vysokých Tatrách, vo Veľkej Fatre, na Donovaloch či Čertovici.
„Za posledné roky vplyvom globálneho otepľovania nastáva šírenie kliešťov do iných geografických oblastí, v súčasnosti sa vyskytuje aj vo výškach tisíc a viac metrov nad morom,“ podčiarkol Molčányi.
Kliešte a kliešťová encefalitída
- vírus kliešťovej encefalitídy môže byť na človeka prenesený larvami, nymfami a dospelými kliešťmi
- nie je možný prenos z človeka na človeka
- prisatie kliešťa je najčastejšou príčinou infekcie, v 57 % prípadoch tohto ochorenia
- ďalšie známe spôsoby prenosu sú prostredníctvom nepasterizovaného mlieka infikovaných zvierat a výrobkov z neho – 17 až 20 % prípadov, dojčením (na Slovensku bol jediný prípad), nákazou v laboratóriu, veľmi ojedinele aj transfúziou krvi.
- v 26 % ide o neznámy mechanizmus prenosu (človek nemusí zbadať, že ho uštipol kliešť)
- asi 2 % ľudí majú každý rok na tele 10 a viac kliešťov, aspoň jedného kliešťa ročne na sebe nájde zhruba 15 percent obyvateľov
- do dejín kliešťovej encefalitídy sa Slovensko zapísalo v roku 1951 veľkou epidémiou, keď v Rožňave do kravského mlieka pridávali nakazené kozie: na kliešťovú encefalitídu ochorelo okolo 600 ľudí
- asi pätine ľudí sa kliešte z neznámych dôvodov vyhýbajú, podľa prieskumu uprednostňujú mužov, častejšie fajčiarov a konzumentov alkoholu
- šírenie ohnísk nákazy do vyšších horských polôh na severe Slovenska je výrazné, pripisuje sa pôsobeniu najmä klimatickej zmeny a nárastu priemernej teploty vzduchu, ale aj hospodárskym zmenám
- najznámejšia oblasť výskytu kliešťov je horné Považie, od okresu Trenčín až po Žilinu a takmer celý banskobystrický región
- pribúdajú nové oblasti, v ktorých kliešte útočia, za posledný rok v okresoch Kežmarok, Prešov a Myjava a v Slovenskom rudohorí
Epidémie prevažne z kozieho mlieka vysvetľuje tým, že v posledných rokoch sa vracia pôvodné hospodárenie, chov oviec a kôz a s ním spojený predaj výrobkov. Za nebezpečné považuje hlavne kozy, pretože majú jemnú srsť a práve po nej kliešť ľahko putuje a prisaje sa kdekoľvek.
„Koza môže byť neskutočne zaklieštená, ovca však môže mať zaklieštené maximálne pysky, končatiny a prípadne dolnú stranu brucha okolo vemena,“ objasnil veterinár. Kliešť sa podľa neho veľmi ťažko dostáva cez rúno, cez vlnu, a navyše mu v tom dosť bráni lanolín, ktorý je prirodzenou ochranou ovčej vlny.
Problémom je tiež, že výrobcovia miešajú ovčie mlieko s kozím. „Mlieko je podobnej konzistencie, a keď do veľkej kade mlieka od oviec prilejete mlieko od jednej – dvoch kôz, vôbec to nepostrehnete,“ povedal Molčányi. Ak je v kozom mlieku infekcia, nakazí celú várku. Milovníkom mlieka a výrobkov odporúča, aby si ho prevarili a syry upravili tepelne. Vírus encefalitídy ničí teplota okolo 65 stupňov.
Súčasťou ochrany pred ochorením je aj ochrana pred kliešťami vhodným oblečením, používaním repelentov, dôslednou kontrolou tela po návrate domov. Prisatého kliešťa treba čo najskôr vybrať použitím pinzety.