Najväčšia nemocnica na Slovensku sa rozdelí

Pred dvanástimi rokmi nemocnice spájali, dnes idú robiť opak.

28.06.2017 19:42
Tomáš Drucker, ministerstvo zdravotníctva Foto: ,
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker
debata

Najväčšia nemocnica na Slovensku, Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB), ktorú v súčasnosti tvorí päť zariadení po hlavnom meste, prejde zásadnou zmenou. Od budúceho roka sa opäť rozdrobí.

Univerzitná nemocnica je zložená z piatich budov v Petržalke, v Ružinove, na Kramároch, v Starom Meste a v Podunajských Biskupiciach. Po novom sa odčlenia. „Dnes ide o jednu príspevkovú organizáciu, po novom vznikne päť príspevkových organizácií,“ povedal minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nom. Smeru). Tento krok vysvetľuje tým, že samostatné nemocnice budú lepšie hospodáriť.

Bratislavský kolos rieši najzložitejšie prípady z celej krajiny, a preto je aj najzadlženejší. Dlžoba sa vyšplhala na sumu 200 miliónov eur. Tá sa bude deliť tiež. „Rozdelí sa pomerne medzi jednotlivé nemocnice podľa toho, ako dlh tvorili,“ povedal šéf rezortu, ktorý k zámeru pripravil informatívny materiál. Vláda ho vzala na vedomie.

Labaš: Zisk sa dnes sústreďuje len v tej nemocnici, kde sa nachádza riaditeľstvo

Rezort ešte bude musieť vypracovať harmonogram, podľa ktorého bude delenie prebiehať, mal by obsahovať presun oddelení a tiež sťahovanie pacientov.

Ako prvá bude od prvého januára budúceho roka samostatná Nemocnica sv. Cyrila a Metoda v Petržalke, ktorá bude slúžiť ako spádová pre Bratislavčanov. „Štatút univerzitnej nemocnice jej zostane,“ povedal minister. Naďalej tam bude prebiehať výučba mladých lekárov. Dnes sú tam viaceré špičkové kliniky – gynekologicko-pôrodnicka, hematológie a transfúziológie či gastroenterológie, či v Petržalke aj zostanú, známe nie je.

Po nej príde na rad Staré Mesto. Nemocnica na Mickiewiczovej ulici má najstaršiu budovu, ktorá nie je v najlepšom stave. Sú tam však kvalitné pracoviská – chirurgické, kožné, internistické či psychiatrické. Po novom by sa tam mali liečiť len pacienti s neurologickými a psychiatrickými problémami, presťahovať by sa sem mali aj z iných nemocníc.

Profesor Peter Labaš, ktorý je prednostom chirurgickej kliniky v nemocnici v Starom Meste, sa pýta, kde bude potom chirurgia, ak sa v komplexe budú liečiť len psychiatrickí pacienti. „Chirurgické výkony tvoria sedemdesiat percent činnosti nemocnice, máme 40 lôžok a asi 50 študentov,“ poukázal.

Labaš vysvetlil, že zisk sa dnes sústreďuje len v tej nemocnici, kde sa nachádza riaditeľstvo, a to v Ružinovskej. „Na ďalšie zariadenia sa peniaze nedostanú,“ pripomenul. Preto podľa neho samostatné hospodárenie nemusí byť zlý nápad. Aby však fungovalo, mal by byť systém, ako dodal Labaš, dofinancovaný a nastavené nové pravidlá pre platby zo strany zdravotných poisťovní. Nemocnica v Starom Meste prijíma pacientov aj z okolia hlavného mesta. Kam presne pôjdu, ministerstvo ešte rieši. Pravdepodobne ich budú prijímať nemocnice v Ružinove, Petržalke a aj na Kramároch.

Payer: Pred dvanástimi rokmi sa nemocnice spájali. Teraz sa zas idú odpájať

S ružinovskou nemocnicou, ktorá sa špecializuje na popáleniny, rekonštrukčnú chirurgiu, pneumológiu či ortopedické výkony, sa počíta aj do budúcnosti. Jej priestory musia prejsť rekonštrukciou, s ktorou by sa mohlo začať v roku 2020, predpokladaná investícia je 80 miliónov eur.

Profesor Juraj Payer, ktorý je prednostnom internej kliniky v ružinovskej nemocnici, len podotkol, že v minulosti sa budovy spájali. „Genéza je taká, že pred dvanástimi rokmi sa jednotlivé nemocnice spájali. Teraz sa zas idú odpájať. Pre nás je dôležitá výučbová časť, ktorá prebieha vo všetkých nemocniciach. Potrebujeme, aby bola zabezpečená,“ povedal Payer s tým, že by privítali, ak by vyučovanie medikov prebiehalo v jednej nemocnici, nie v roztrúsených.

V Podunajských Biskupiciach sa nemocnica špecializuje pre liečbu starých ľudí a podľa nového to tak aj zostane, iba s tým rozdielom, že tam budú len chronické postele. Akútna starostlivosť sa presunie do novej univerzitnej nemocnice na Rázsochách, ktorá sa má ešte len stavať a hotová by mala byť v roku 2022. V Podunaj­ských Biskupiciach majú byť zachované aj všeobecné a špecializované ambulancie v poliklinickej časti zariadenia. „Čo sa týka dlhodobej starostlivosti, je to celkom dobrá idea,“ myslí si o novom zámere prednosta Špecializovanej geriatrickej nemocnice v Podunajských Biskupiciach profesor Štefan Krajčík. Je tu podľa neho veľký potenciál na rozvoj, pretože sa tu nachádza niekoľko pavilónov, ktoré sú prázdne. „Náš problém je v tomto smere špecifický. Iné je geriatrická starostlivosť a iné je liečba pre dlhodobo chorých a takisto aj niečo iné je akútny problém mladého človeka a úplne niečo iné je akútne zhoršenie chronického stavu u starších,“ uviedol Krajčík. Ideálne by podľa neho bolo, ak by tu zostali aj akútne lôžka. „V súčasnosti u nás prebieha aj výučba medikov, ošetrovateľov či fyzioterapeutov. Ale nepoznám celý zámer ministerstva, preto neviem k tomu dať konzistentné stanovisko,“ doplnil.

Jediná nemocnica, s ktorou sa do budúcnosti nepočíta, sú najznámejšie Kramáre. Budova je dnes v dezolátnom stave. Priebežne však bude stále pod univerzitnou nemocnicou, dokonca sa plánuje aj rekonštrukcia urgentu a niektorých oddelení. Podľa Druckera bude fungovať ešte aspoň tri roky, zanikne až po dobudovaní Rázsoch. Tie by mali prebrať štatút najmodernejšej nemocnice na Slovensku, ktorá bude prijímať ťažké prípady z iných regiónov.

Celkové náklady na jej výstavbu budú 343 miliónov eur. Počíta sa tam so 600 posteľami. Nad novou univerzitnou nemocnicou bude mať kontrolu štát, ktorý bude projekt aj financovať. Cez súťaž by sa mal vybrať partner, ktorého úlohou bude nastaviť model prevádzky.

Drucker chce ešte rokovať o oddlžení

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker včera stiahol z rokovania vlády koncept oddlženia zdravotníckych zariadení. O materiáli chce ešte diskutovať. „Zaznamenal som aj zo strany niektorých veriteľov, aj z médií, že sú niektoré otázky, považujem za korektné, aby sme o tom ešte podiskutovali,“ povedal Drucker po zasadnutí vlády. Zároveň reagoval aj na výzvu Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok (SK+MED) na ďalšie rokovania. Materiál predloží vláde na budúci týždeň. Na oddlženie zdravotníckych zariadení by sa malo vyčleniť do 585 mil. eur zo štátnych finančných aktív. Základnými princípmi oddlženia budú podľa ministra rovnaký prístup a zaobchádzanie pre všetkých, dobrovoľnosť na strane dlžníka a na strane veriteľa transparentnosť.

Vládny kabinet včera schválil aj 50 miliónov eur na dofinancovanie zdravotníckeho rezortu. Peniaze do systému natečú cez sadzbu za poistencov štátu. Tá by sa mala od novembra tohto roka zvýšiť zo súčasných 3,78 % na 4,73 %. Presne číslo sa však podľa Druckera ešte spresní podľa výsledku daňovej prognózy zo septembra.

Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) však tvrdí, že z 50 miliónov sa do ambulantného sektora nedostane nič. Od prvého júla preto plánuje vypovedať zmluvu s poisťovňou Dôvera, so štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a so súkromnou Union chce ešte rokovať o lepších podmienkach.

(sita)

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #nemocnice #Tomáš Drucker