Bol za útokom chlapca extrémizmus?

Extrémizmus už nie je tabu ani pre malé deti. Len 11-ročný chlapec fyzicky napadol o dva roky mladšieho spolužiaka a kričal pri tom naňho rasistické vulgarizmy.

30.06.2017 13:00
debata (29)

Páchateľ sa pre svoj nízky vek trestu vyhne. Čo sa mohlo skrývať za brutálnym správaním dieťaťa, je ťažkou otázkou aj pre odborníkov. Poukazujú napríklad na internet a sociálne siete, kde sa to nenávistnými prejavmi len tak hemží.

Podľa hovorkyne Úradu špeciálnej prokuratúry Jany Tökölyovej k útoku došlo na detskom ihrisku, chlapec zhodil obeť z preliezky, bil ju a kopal do brucha a hlavy. Bitku z jeho strany sprevádzali vulgarizmy s rasistickým podtónom. Mladší chlapec skončil s pomliaždeninami brušnej dutiny. „Poškodený maloletý trpel nasledujúce dni bolesťami hlavy a brucha,“ doplnila Tökölyová.

Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry v pondelok rozhodol o odložení tohto prípadu, pretože vzhľadom na vek páchateľa nie je možné vyvodiť voči nemu trestnú zodpovednosť. Ak by útočník prekročil vek 14 rokov, hrozilo by mu trojročné väzenie, priblížila odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská. Podľa nej existuje viacero opatrení, ktoré by sa mali u dieťaťa zaviesť.

„Ak je takéto správanie evidentné a odpozorované, tak by sa to možno dalo riešiť nejakými pohovormi s rodičmi, v škole alebo u detského psychológa o tom, či si uvedomuje, čo robí a rozpráva, či tomu rozumie a aké to môže mať následky a že je to nebezpečné. Ale to sa pohybujeme absolútne mimo trestného konania,“ povedala Kurilovská. „No mal by tam byť minimálne nariadený detský psychológ,“ dodala právnička s tým, že v tomto prípade by už išlo o civilné konanie a potrebné opatrenia by musel určiť súd.

Na čin reaguje aj Dušan Kováčik

Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik poveril prokurátora, ktorý zastupuje ich úrad v medzirezortnej komisii odborníkov boja proti extrémizmu, aby v rámci odborných konzultácií preveril, či je v legislatíve zabezpečený dôsledný postup vo veciach mimo trestnoprávnej zodpovednosti.

„Zmýšľanie a konanie mladistvých smerujúce k extrémizmu je potrebné podchytiť a reagovať naň už v počiatkoch socializácie mladistvých, teda v rámci školského procesu a výchovného prostredia, inak bude trestná činnosť extrémizmu narastať,“ vysvetlila Kováčikov krok Tökölyová. Či prokuratúra bude v prípade 11-ročného chlapca ďalej konať, hovorkyňa neupresnila. Odôvodnila to tým, že vzhľadom na jeho nízky vek podrobnejšie informácie neposkytnú.

Psychologička a terapeutka Jarmila Tomková mieni, že takej brutálnej agresie sa 11-ročné dieťa nedopustí s plným vedomím extrémistických postojov či nenávisti. „Z vývinového hľadiska je to takmer nemožné. Deti potrebujú vyjadrovať svoje emócie a hnev. Dospelí ich to majú naučiť robiť neubližujúcimi spôsobmi. Chlapec svoj hnev, frustrácie, túžbu po popularite a moci prejavil takýmto spôsobom, typickým pre vedomý extrémizmus. Výskumom sme zistili, že radikalizácia netolerantných postojov významne rastie s vekom mládeže, láme sa to v 16 až 18 rokoch,“ poukázala Tomková.

Chlapec podľa nej môže kopírovať správanie prostredia, v ktorom vyrastá a kde je zrejme prítomná netolerancia. „Neskôr sa môže extrémistom stať. Deti preberajú hodnoty, správanie a jazyk svojho prostredia, rodičovských figúr, starších rovesníkov, počítačových hier. YouTube a sociálne siete, ktoré sú pre ne hlavný zdroj zábavy a učenia, žiaľ netoleranciu obsahujú vo veľkej miere,“ varuje Tomková, ktorá sa prevencii extrémizmu na internete venuje v občianskom združení DigiQ.

Združenie založilo webstránku nahlas.to, kde môže každý nahlásiť akýkoľvek nevhodný a nezákonný obsah na internete, akým je porušovanie ľudských práv, zneužívanie detí, detská pornografia, extrémizmus. „Postaráme sa v spolupráci s ďalšími orgánmi o urýchlené odstránenie,“ doplnila psychologička.

Ľudskoprávny aktivista Peter Weisenbacher si myslí, že takéto postoje nevychádzajú len z hlavy dieťaťa. Významnú úlohu podľa neho mohol zohrať aj internet. Prípad považuje za varovný signál, že na Slovensku by sa mali začať zásadnejším spôsobom riešiť veci ako napríklad hate speech (nenávistný prejav, pozn. red.) na sociálnych sieťach, ktorý je v niektorých západných krajinách už postihovaný a trestaný. „Veľa ľudí si stále myslí, že môžu na internete písať a šíriť čokoľvek a je to nepostihnuteľné,“ uzavrel Weisenbacher.

© Autorské práva vyhradené

29 debata chyba
Viac na túto tému: #deti #rasizmus #extrémizmus