Otázkou je, či v Mečiarovom prípade už vec nie je premlčaná. Generálna prokuratúra včera informovala, že dala Krajskej prokuratúre v Bratislave pokyn, aby „skúmala naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu súvisiaceho s podozrením zo zneužívania právomoci verejného činiteľa“. Prokuratúra tak urobila po oboznámení sa s nálezom Ústavného súdu o zrušení Mečiarových amnestií.
„Je očividné, že predseda vlády sa požiadavkou zdržanlivosti pri výkone právomoci udeľovať amnestiu či milosť v čase, keď zastupoval prezidenta, neriadil, naopak, zásadným spôsobom ju zneužil bezprostredne po ujatí sa jej výkonu,“ skonštatoval Ústavný súd. Za zneužívanie právomoci verejného činiteľa hrozia podľa Trestného zákona platného v čase, keď bol Mečiar v úrade, tresty od pol roka do desiatich rokov väzenia.
„Rozhodnutie je relatívne jednoduché. Neprekvapuje ma, že to prokuratúra začala riešiť tak rýchlo. Skôr ma prekvapilo to, že sa spomínaná formulácia vôbec objavila v náleze Ústavného súdu – pretože je zároveň základom pre toto stíhanie. Ako sa to ale celé môže skončiť, predpovedať nedokážem,“ vyhlásil pre denník Pravda ústavný právnik Eduard Bárány.
Ústavný súd vo štvrtok zverejnil plné znenie nálezu v kauze Mečiarových amnestií a udelenia milosti, odlišné stanoviská sudcov Milana Ľalíka a Petra Brňáka k výroku aj k odôvodneniu, ktoré podali sudcovia Ľudmila Gajdošíková, Ivetta Macejková a Lajos Mészáros. Ústavný súd tak potvrdil, že uznesenie parlamentu z 5. apríla o zrušení Mečiarových amnestií je v súlade s Ústavou SR. Samotný nález má 156 strán.
Ľalík s Brňákom v odlišnom stanovisku k výroku Ústavného súdu uvádzajú, že „sa otvorila Pandorina skrinka spätného pôsobenia práva, narušenia princípu deľby moci a ešte väčšej frustrácie nespokojnej verejnosti“.
V záverečnej časti nálezu podľa nich väčšina aj priznáva, že v rozhodnutí išlo najmä o hodnotové závery, ktoré sú náchylnejšie na subjektívne faktory. Ústavný súd tak podľa nich nastúpil na vlak lacného populizmu či dokonca poprel našu ústavnú identitu.