OECD podľa neho posudzovala sedem slovenských zákonov z oblasti boja proti korupcii, ako napríklad zákon o ochrane oznamovateľov korupcie, zákon o štátnej službe, zákon o výkonoch funkcie verejných činiteľov alebo zákon o verejnom záujme. Oblasti, v ktorých nám OECD podľa neho dala odporúčania, boli napríklad sprístupňovanie informácií verejnosti, politika darov alebo odmeňovanie oznamovateľov.
Kovařík zároveň zhrnul svoj prvý mesiac vo funkcii na úrade vlády. Podľa vlastných slov inicioval stretnutia s vedením Finančnej správy, Policajného zboru alebo ministerstiev a v budúcnosti má záujem o stretnutia so študentmi.
V auguste má v pláne rokovať s nemeckou spoločnosťou, ktorá vyvíja technické systémy na podporu boja proti korupcii. Výsledkom by podľa neho malo byť zriadenie protikorupčnej schránky, ktorá nebude registrovaná na území Slovenska. „Zabezpečí stopercentnú anonymizáciu oznamovateľa,“ zdôraznil Kovařík.
S kvalitou protikorupčnej legislatívy súhlasí aj opozičný poslanec Gábor Grendel (OĽaNO-NOVA). Ako dnes povedal na brífingu, skutočný stav však podľa neho ilustrujú rôzne korupčné kauzy. Grendelova kolegyňa Veronika Remišová zdôraznila, že podľa samotnej OECD je efektivita práce verejných inštitúcií na Slovensku najnižšia spomedzi členských štátov organizácie.
„Rebríček vypovedá o tom, ako fungujú naše úrady, naša polícia, naše súdy, naša prokuratúra,“ zdôraznila s tým, že Slovensko poslednú priečku okupuje už od roku 2007. Vláda na čele s premiérom Robertom Ficom by si preto podľa Remišovej mala zobrať k srdcu všetky analýzy OECD.