Prezident Združenia sudcov Slovenska: Justícia je otvorená

, 03.07.2017 12:00

K voľbe nového predsedu Súdnej rady, ale aj k nízkej dôveryhodnosti súdnictva a preťaženosti súdov sa vyjadruje v rozhovore pre Pravdu Juraj Sopoliga, prezident Združenia sudcov Slovenska, ktoré je stavovskou organizáciou sudcov.

Súdnu radu čaká čoskoro kľúčová voľba predsedu. Má šancu kandidát združenia Za otvorenú justíciu, alebo to bude sudca z vášho Združenia sudcov Slovenska?

Jediné vhodné riešenie je, aby bol zvolený sudca, ktorý získal mandát od predstaviteľov súdnej moci.

V májových voľbách do Súdnej rady sa vymenilo osem členov z radov sudcov a prešli všetci, ktorých ste podporovali. Čo rozhodlo o takomto výsledku?

Združenie sudcov Slovenska a sudcovská samospráva mali spoločnú kandidátku u šiestich sudcov a súčasne u dvoch sudcov bola vo voľbách daná podpora zo strany združenia na základe ich súhlasu. Podmienka bola, že kandidáti v prípade zvolenia preberú záväzok postupovať pri rozhodovaní Súdnej rady podľa judikatúry Ústavného súdu a podľa medzinárodných dokumentov, ktoré nie sú iba odporúčaniami, ale majú právny význam. Súťaž bola jednoznačne férová.

Juraj Sopoliga, prezident Združenia sudcov...
Juraj Sopoliga, prezident Združenia sudcov Slovenska. Autor: Ivan Majerský, Pravda

Vo voľbách neprešiel ani jeden kandidát konkurenčného združenia Za otvorenú justíciu. Vyčítalo sa vám posielanie e-mailov sudcom a negatívna kampaň. To považujete za férovú súťaž?

Odmietam, že nešlo o férovú súťaž. Sudcov som oslovil na základe poverenia republikovej rady združenia. Je veľa nových kolegov, ktorí nevedia, aká je história zabezpečovania systémových záruk nezávislosti súdnictva. Bolo nevyhnutné uviesť, že predstavitelia združenia Za otvorenú justíciu za vlády premiérky Radičovej podporovali také návrhy zmien v postavení súdnictva, ktoré boli protiústavné. Podporovali vytvorenie výberových komisií, kde bola prevaha zástupcov politikov. Povedali sme, že je to politizácia súdnictva a Ústavný súd nám dal za pravdu. Tiež sa zaviedlo, že minister mohol bez uvedenia dôvodu odvolať predsedu alebo podpredsedu súdu. Aj v tomto prípade Ústavný súd povedal, že je to protiústavné. Nešlo o ohováranie, nepovedali sme – nevoľte ich. Len sme uviedli, čo presadzovali predstavitelia Za otvorenú justíciu.

Do Súdnej rady kandiduje tiež štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská. Parlament má o nej rozhodovať v septembri. Je v poriadku, že kandiduje ako predstaviteľka výkonnej moci do orgánu súdnej moci?

Doktorka Jankovská nie je politik v pravom slova zmysle. Keď išla do funkcie štátnej tajomníčky, zo zákona sa jej prerušil výkon sudcovskej funkcie. Ministerka spravodlivosti povedala, že všetky jej kroky smerovali k tomu, aby sme Súdnu radu odpolitizovali a priestor dali aj nesudcom. Ak však v Súdnej rade budú nesudcovia, tak budú výrazne závislejší od politikov, pretože politici, teda vláda, parlament a prezident, ich tam ustanovia a môžu ich aj podľa judikatúry Ústavného súdu bez uvedenia dôvodu okamžite z tejto funkcie odvolať. V Súdnej rade je 18 členov, deviatich volia sudcovia a deviati môžu byť nesudcovia, na právoplatné rozhodnutie je v rade potrebných minimálne desať hlasov. Súdna rada má podľa Ústavného súdu zabezpečovať nezávislosť súdnictva od vlády, parlamentu a prezidenta. Je ilúziou si myslieť, že to bude môcť plniť, ak tam bude len deväť sudcov.

Združenie sudcov Slovenska upozorňuje na zásadný problém prirodzenej generačnej výmeny, pretože v priebehu piatich rokov minimálne 300 sudcov dosiahne vek 65 rokov.

Pani Jankovská kandidovala na kandidátke Smeru do parlamentu. Nevidíte to ako problém?

Nie, nevidím, lebo to dovoľuje ústava. Stále vychádzame z toho, že vždy zostane sudkyňou, nie političkou. Teraz je vo výkone riadenia a správy súdov, čo je, samozrejme, politická funkcia. Je záruka, že pozná chod súdov. Vidíme tam výrazne menšie riziko, že by sa ochromovala činnosť súdnej moci, ako je to u nesudcov.

Už roky sa hovorí o nízkej dôveryhodnosti súdov. Prečo sa ju nedarí zvýšiť?

Vyhýbame sa pomenovaniu príčin. Konštatuje sa nízka dôveryhodnosť, čo je fakt. Efektívnosť súdnictva závisí od ľudských zdrojov a kvality rozhodovania. Finančné a ľudské zdroje sú však nedostatočné. Médiá aj politici podsúvajú občanom, že na vine sú sudcovia a súdy. To odmietame, pretože sudcovia zodpovedajú výlučne za kvalitu rozhodnutia, ale to, za akých podmienok robia, je v kompetencii vlády a parlamentu. Vláda a parlament rozhodujú o financiách a koľko ľudí bude zamestnaných v justícii.

Čo je potrebné urobiť, aby verejnosť súdnictvo lepšie vnímala?

Z vlaňajšieho prieskumu Súdnej rady a organizácie Via Iuris vyplynulo, že sa zvýšila dôveryhodnosť súdov, ale bol tam aj jeden zásadný údaj. Až 86 percent respondentov nemá žiadnu skúsenosť s tým, za akých podmienok funguje justícia. Keď sa rieši justícia, média by nemali komunikovať len s ministerstvom spravodlivosti a tretím sektorom, ale aj s predstaviteľmi súdov, sudcovskej samosprávy a so stavovskými organizáciami, lebo reálne vidia problémy a vedia navrhnúť riešenia.

Nie je problém v tom, že sudcovia by mali byť otvorenejší v komunikácii?

Odmietam, že justícia nie je otvorená. Je najotvorenejším systémom v rámci právneho štátu. Na súde sú pravidlá platné v EÚ. Nikde to tak nie je, že je voľný prístup verejnosti na pojednávanie, že sudca je kontrolovateľný, pretože čo sa mu povie na pojednávaní, sa zaprotokoluje a dá sa to namietať, je tam aj prípustnosť nahrávky. Účastníci konania aj iní, čo majú záujem, si rozhodnutie sudcu prečítajú, tam je jeho názor vysvetlený. Sudca nie je politik, nemá čo vystupovať pred kamerami.

Ale napríklad v Česku sudca komunikuje aj pred kamerami a zdôvodňuje, ako rozhodol a prečo.

V Česku majú inú právnu úpravu. U nás nie je taká povinnosť sudcu, ale to právo môže mať. Nezakazujeme to sudcovi, ale chránime ho, že nie je povinný tak urobiť. Ponechávame to na jeho úvahu. Veľa sudcov sa totiž vyjadruje odborne a laici ich vyjadrenia nepochopia. Aj preto máme zavedený systém hovorcov, ktorí sa vyjadrujú kvalifikovane a vedia rozhodnutia podať čo najzrozumiteľnej­šie.

Pokiaľ ide o preťaženosť súdov, ako by sa mala táto vec riešiť?

Ide o dlhodobý problém, počty sudcov, ako aj počty odborného aparátu sa minimálne navyšujú. Podľa evidencie ministerstva spravodlivosti z marca tohto roka je voľných ešte 148 sudcovských miest. Zároveň Združenie sudcov Slovenska upozorňuje na zásadný problém prirodzenej generačnej výmeny, pretože v priebehu piatich rokov minimálne 300 sudcov dosiahne vek 65 rokov. Môžu odísť v tomto veku, ale aj skôr a nepripravujeme kvalitnú náhradu. Tu je bod, v ktorom sa nevieme s ministerkou spravodlivosti dohodnúť. Pokračuje sa v línii, ktorú presadzovala za vlády premiérky Radičovej. Ústavný súd vyhovel návrhu, že inštitút justičného čakateľa sa zrušil, dôvodom bolo, že právne postavenie zvýhodňovalo čakateľov oproti iným uchádzačom o funkciu sudcu. Od roku 2015 sa vrátil inštitút justičného čakateľa do systému, kde sa len tieto osoby výlučne odborne pripravujú na výkon sudcovskej funkcie. V rezorte je 16 justičných čakateľov. Čiže bolo by potrebné zaviesť výberové konania čakateľov prioritne z vyšších súdnych úradníkov, ktorých je v rezorte 1 078, pričom neodmietame, aby sa o funkcie justičného čakateľa uchádzali aj ľudia zvonku.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#súdnictvo #súdy #Združenie sudcov Slovenska #Juraj Sopoliga
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku