Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že dôvodom je slabé vybavenie lekárov, zdravotníci zase poukazujú na to, že systém, ktorý dlhšie testujú, nefunguje. Príprava eHealthu doteraz vyšla štát na 50 miliónov eur.
Šéf zdravotníckeho rezortu Tomáš Drucker (nom. Smeru) po nástupe do funkcie prisľúbil, že elektronizácia sa naplno spustí v januári 2018. Dnes hovorí, že k tomuto termínu bude zapojených 70 až 80 percent lekárov.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Čísla, ktoré sú k dispozícii, nedávajú nádej na takýto optimizmus. Z 98 nemocníc je zatiaľ pripojených len 17, z takmer 9-tisíc ambulancií len asi stovka. Lekári či lekárnici potrebujú na komunikáciu cez internet elektronickú kartu, z 95-tisíc pracovníkov o ňu požiadalo len zhruba osemtisíc ľudí. Podľa informácií denníka Pravda medzi staršími lekármi začína prevládať názor, že lepšie je odísť do penzie, ako sa dať na boj s eHealthom.
„Spoločne s Národným centrom zdravotníckych informácií sme v procese pripájania poskytovateľov identifikovali skupinu lekárov, ktorí majú problémy s nedostatočným technickým vybavením ambulancie,“ vysvetľuje slabú pripojenosť hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.
Ten istý názor má aj Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI), ktoré projekt zastrešuje. Nedostatočné IT vybavenie ambulancií má byť podľa neho najväčšou prekážkou celoplošnej prevádzky. „Pre pripojenie sa do elektronického zdravotníctva je potrebné mať k dispozícii počítač a informačný systém integrovaný s elektronickým zdravotníctvom, širokopásmový internet, elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka a čítačku tohto preukazu,“ vymenovala hovorkyňa centra Soňa Valášiková s tým, že u niektorých to môže byť problém.
Celý projekt a legislatíva sú, bohužiaľ, nastavené tak, že lekárnik nebude mať prístup ku všetkým pacientovým liekom, ktoré užíva.prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ
Pre túto skupinu lekárov preto pripravujú prechodné obdobie, ktoré sa musí zapracovať do legislatívy, a podľa šéfa NCZI Petra Blaškovitša sa už na nej pracuje.
Valášiková spresnila, že prechodné obdobie neznamená nepripojiť sa. „Ide o pomoc zo strany štátu lekárom, ktorí majú problémy s technickým vybavením ambulancie,“ doplnila. Systém elektronického zdravotníctva je podľa nej pripravený na zapojenie všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Lekári upozorňujú, že problém je niekde inde, treba doladiť a vychytať chyby softvéru. „Zodpovedne môžem povedať, že už teraz nedostatočne funguje zavádzanie elektronických receptov v ambulanciách, ani druhé zavedenie sa v mojej ambulancii nepodarilo. Tiež sú problémy pri priepustnosti informácií a schopnosti realizácie elektronizácie,“ tvrdí prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth, ktorý systém testuje od minulého roka.
Ministerstvo podľa Šótha nekomunikuje s odbornou verejnosťou o blížiacom sa zavádzaní či nezavádzaní, aj napriek tomu, že asociácia má svojich zástupcov v pracovnej skupine k eHealthu.
Čo sa dialo okolo eHealthu
- 2008 – Projekt schválila vláda, elektronické zdravotníctvo malo byť v plnej prevádzke v roku 2010.
- 2010 – Projekt bol odsunutý na rok 2013.
- 2012 – V tomto roku mali byť v pilotnej prevádzke elektronický recept, databáza liekov či čakacie listiny, táto fáza sa neuskutočnila.
- 2013 – Zavedenie projektu sa odsúva.
- 2015 – Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) vypísalo verejnú súťaž na preukazy poistenca, ministerstvo plánovalo spustiť pilotnú prevádzku prepojenia troch nemocníc a laboratória, niekoľko lekárov a zástupcov nemocníc systém testovalo v laboratórnych podmienkach v centre.
- 2015 – Plánovalo sa, že systém bude fungovať celoplošne od roku 2017.
- 2016 – marec – Minister zdravotníctva Tomáš Drucker ruší zmluvu na dodanie čipových kartičiek, pacienti budú využívať občiansky preukaz s čipom; do systému elektronického zdravotníctva sa pripojili prvé tri zariadenia – Nemocnica sv. Michala v Bratislave, nemocnica v Malackách a Stredoslovenský ústav srdcovo-cievnych chorôb a laboratórium, postupne sa mali pridávať aj ambulancie.
- 2016– apríl – Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu ukázala, že projekt eHealth nespĺňa očakávané prínosy, ministerstvo muselo vrátiť peniaze z eurofondov.
- 2017 – Do eHealthu je zatiaľ pripojených približne 17 nemocníc, asi 300 lekárov, pripravuje sa pripojenie ďalších zariadení; postupne sa majú nasadiť dva základné moduly – elektronická preskripcia a elektronická zdravotná knižka; do konca októbra musia zdravotnícki pracovníci (lekári, lekárnici, sestry) požiadať o vydanie elektronickej karty zdravotníckeho pracovníka, ktorá slúži na pripojenie do systému, dodnes z 95-tisíc pracovníkov o ňu požiadalo len zhruba 8-tisíc.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Za najväčšiu prekážku považuje Šóth nejasné pravidlá, ustavičné zmeny, problémy pri elektronických receptoch a vydávanie elektronických kariet zdravotníckych pracovníkov. Najprv si po ne mali ísť všetci osobne do Bratislavy, teraz im ich budú posielať poštou. „Aj keď nová služba podania žiadostí cez Slovenskú poštu by mala priniesť výhodu tak pre lekárov, ako aj pre štát, povinnosť stále zostáva na pleciach poskytovateľov,“ podčiarkol šéf asociácie. Dodal, že štátnu elektronizáciu dotujú z vlastného. „Pýtame sa dokedy?“ uzavrel.
Hlavou krútia aj lekárnici. Elektronizáciou mali získať prehľad o liekoch, ktoré berie každý pacient. Pri vydávaní liekov by tak vedeli predísť nežiaducim interakciám. „Celý projekt a legislatíva sú, bohužiaľ, nastavené tak, že lekárnik nebude mať prístup ku všetkým pacientovým liekom, ktoré užíva,“ poukázal prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.
Komora preto spustila vlastný projekt. Cez internetovú aplikáciu si budú môcť pacienti sami, prípadne cez lekárnika zistiť, ktoré lieky negatívne pôsobia v kombinácii s inými alebo s potravinami. Sukeľ aktivitu komory nepovažuje za duplicitné kroky. „Treba si povedať, že nejde len o lieky na lekársky predpis. Mnohé z nich, ktoré v minulosti predpisoval špecialista, sú dnes bez lekárskeho predpisu, a to neznamená, že liek je bez rizika,“ uviedol. Poznamenal, že toto v eHealthe nebude.
Elektronizácia zdravotníctva mala zjednodušiť komunikáciu medzi pacientmi, ambulanciami, nemocnicami, lekárňami aj zdravotnými poisťovňami. Zdravotníctvu to malo priniesť šetrenie peňazí a pacientom vyššiu kvalitu liečby. Pacient by nemal v rukách žiadne doklady, výsledky vyšetrení, žiadanky ani recepty. Všetko by bolo na sieti so zabezpečením ochrany osobných údajov. Lekári by mali prehľad tom, ktorých kolegov pacient navštívil, aké lieky užíva, aké ochorenia prekonal, ďalej tu mali byť laboratórne výsledky či záznamy o očkovaniach. Tento systém by zabránil duplicitným vyšetreniam.
Valášiková v súvislosti s elektronickým zdravotníctvom pripomenula, že začiatkom budúceho roka budú všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti povinní ukladať dáta do elektronickej zdravotnej knižky pacienta. Do nej budú mať prístup pacienti pomocou občianskeho preukazu s čipom a tzv. čítačky.
Podľa pôvodných plánov malo elektronické zdravotníctvo na Slovensku celoplošne fungovať už v roku 2013, ďalšie odhady hovorili o rokoch 2015 a 2017.