Dlh Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) predstavuje záväzky po lehote splatnosti 4,3 milióna eur a v lehote splatnosti 1,9 milióna eur. Ak by došlo k zlúčeniu, na Univerzitu Komenského (UK) by prešli aj tieto dlžoby.
„Keďže je známe, že SZU má dlhy a sú voči nej vedené exekučné konania, zlúčenie by znamenalo významné finančné zaťaženie UK,“ zdôraznila Andrea Földváryová, hovorkyňa Univerzity Komenského.
Akademický senát na svojom zasadnutí na konci júna prijal uznesenie, z ktorého vyplýva, že so zlúčením ako takým problém nemá, požaduje však právnu formu likvidácie, ktorá zabezpečí, že dlhy a záväzky na UK neprejdú. Návrh zákona, ktorý rieši spojenie týchto škôl, by preto chceli upraviť.
"Naším zámerom je, aby malo zlúčenie čo najmenší dopad na samotných študentov a zamestnancov a prebehlo čo najplynulejšie bez výraznejších dramatických dôsledkov,“ dodal rektor UK Karol Mičieta.
SZU sa bráni, že za dlhy nemôže. Tvrdí, že je zo strany štátu dlhodobo podfinancovaná, každý rok dostáva 5,4 milióna eur. Na škole bolo za posledné roky tri roky niekoľko kontrol zameraných na hospodárenie.
„Boli konštatované bežné nedostatky, ktoré SZU dokázala odstrániť. Za toto obdobie práve univerzita tiež znížila záväzky po lehote splatnosti z obchodného styku o asi 45 percent,“ argumentuje škola v stanovisku. Ako najväčší problém preto vníma nedostatok peňazí.
„To vytvorilo základný predpoklad toho, že SZU nebola schopná plniť svoje odvodové povinnosti voči štátu, čo je považované za porušovanie finančnej disciplíny,“ konštatovala škola. Zdravotnícky rezort by tak podľa nej mal skôr komplexne začať riešiť dlhodobé problémy univerzity, a nie ju rušiť.
Zlúčenie je navyše podľa SZU v rozpore so zákonom o vysokých školách. Ten povoľuje spájanie verejných vysokých škôl, a zdravotnícka škola ňou nie je. Rozhodnutie ministerstiev preto považuje za prejav svojvôle. „Takéto konanie bolo vnímané ako porušenie akademických práv a slobôd celej akademickej obce SZU,“ zdôraznila škola v stanovisku.
Podľa nej minister zdravotníctva Tomáš Drucker koná nad rámec svojich kompetencií. K zmene môže prísť iba vtedy, ak ju na základe návrhu rektora schváli akademický senát. „V prípade navrhovaného zlúčenia nebol akademickému senátu SZU v písomnej podobe dodaný, na schválenie predložený žiadny návrh,“ uzatvorila univerzita.
Ministerstvo zdravotníctva oponuje, že zlúčenie je z právneho hľadiska možné. Prípadný zánik SZU ako rozpočtovej organizácie totiž upravujú osobitné zákony. Zuzana Eliášová, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva dodáva, že dôvodom spájania je aj snaha zrovnoprávniť postavenie všetkých vysokých škôl. Zdravotnícka vysoká škola totiž ako štátna škola využíva zákonné výnimky, ktoré sa na verejné vysoké školy nevzťahujú.
Najväčšie rozdiely sú pri financovaní vedecko-výskumnej oblasti. Zatiaľ čo v kontrakte medzi SZU a rezortom zdravotníctva je účel dotácie riešený len všeobecne bez podrobností, ministerstvo školstva stanovuje detailne, na čo môžu peniaze verejné vysoké školy minúť. „Chceli sme preto nastaviť jednotné a férové podmienky pre všetkých,“ doplnila hovorkyňa.
Zákon o zlúčení oboch univerzít pripravil rezort zdravotníctva spolu s ministerstvom školstva. „Ide len o organizačnú zmenu, to znamená, že študentov ani pedagógov sa to nijako nedotkne,“ uviedla hovorkyňa ministerstva školstva Ivana Skokanová. Ak návrh vláda odobrí, k zlúčeniu by malo dôjsť od januára 2018.
„Pre študentov to znamená to, že ak nedokončia štúdium do konca tohto roka, tak budú pokračovať pod hlavičkou UK, ktorá im po splnení podmienok udelí aj diplom,“ dodala Skokanová. Študenti budú chodiť na prednášky do budovy SZU pri nemocnici Kramáre aj naďalej. Právo udeľovať tituly, vydávať osvedčenia o atestácii, diplomy o špecializácii či možnosť vymenovať profesorov by mali prejsť na UK.
V súčasnosti na SZU, ktorá má za sebou 60 rokov pôsobenia, fungujú štyri fakulty – lekárska, fakulta zdravotníctva, fakulta verejného zdravotníctva a fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií.
„Všetky odbory aj fakulty vrátane zamestnancov prejdú pod UK. Žiadne z nich nezanikne,“ uistila Eliášová. Podobne na UK prejde aj majetok, výnimkou sú niektoré nehnuteľnosti v Bratislave, Modre a v Trenčíne, ktoré preberie rezort zdravotníctva.
„Ministerstvo v súčasnosti vyhodnocuje budúce využitie majetku,“ priblížila Eliášová. Návrh je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Vláda by ho mohla dostať na stôl v polovici augusta.