Megaproces s Róbertom Lališom, Ivanom Cupperom a Jozefom Roháčom sa tak začne na banskobystrickom krajskom súde opäť od nuly.
Harabin argumentoval nezákonným postupom Špecializovaného trestného súdu a nerešpektovaním rozhodnutia odvolacieho senátu Najvyššieho súdu o zaujatosti sudcov, preto rozhodol o presune procesu do Banskej Bystrice.
„Senát sa riadil iba Trestným poriadkom, ústavou, Chartou základných práv Európskej únie a Štrasburským dohovorom. Stanovisko trestnoprávneho kolégia predsa nestojí nad zákonom, ani sa neuverejňuje v Zbierke zákonov. Neexistuje, aby neprávo stálo nad právom, ani v prípade 1 000-násobného vraha, pretože sa potom môže uplatňovať nezákonný postup aj pri nevinných ľuďoch,“ vyhlásil Harabin, ktorý spornosť verdiktu svojho senátu zásadne odmieta.
Zdroj denníka Pravda blízky justičnému prostrediu má na rozhodnutie Harabinovho senátu úplne opačný názor. Uviedol, že jeho verdikt je prejavom svojvôle a neúcty k záväznému stanovisku trestnoprávneho kolégia. Harabinovi môže hroziť ďalšie disciplinárne stíhanie – v jeho prípade už siedme – či dokonca trestné oznámenie za zneužitie právomocí verejného činiteľa.
Na Špecializovanom trestnom súde nechceli Harabinovo kontroverzné rozhodnutie komentovať. Chcú vraj počkať na vyhotovenie rozsudku v písomnej forme. „Rešpektujeme rozhodnutie Najvyššieho súdu a vzhľadom na to, že sme doposiaľ neobdržali písomné odôvodnenie rozhodnutia, sa viac k veci vyjadrovať nebudeme,“ uviedla hovorkyňa Katarína Kudjáková.
Aký ďalší postup teraz zvolí predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová, je otázne. Momentálne sa podľa hovorcu Borisa Urbančíka čaká na komplexné spracovanie rozsudku. „Celé rozhodnutie vo veci obžalovaného Lališa a spol. ešte nie je vypracované,“ oznámil.
Trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu zasadlo v apríli po tom, čo vo februári rozhodol Harabinov senát o zrušení verdiktu špecializovaného súdu, ktorý poslal šéfa sýkorovcov Lališa na doživotie. Odôvodnil to zaujatosťou sudcov, pretože tí istí rozhodovali aj o vine a treste nad iným členom sýkorovcov, a tým mali podľa Harabina prezentovať vopred vinu aj šéfa skupiny. Nemali tak v jeho prípade rešpektovať prezumpciu neviny.
Iný senát, už pod vedením Juraja Klimenta, s týmto právnym názorom nesúhlasil a stanovil, že súd môže dohodu o vine a treste odmietnuť len v prípade, že je nespravodlivá, alebo ak je trest navrhovaný obvinenému neprimeraný. Súd podľa senátu nevykonáva dokazovanie, ktoré by mohlo prejudikovať jeho názory na vinu spolupáchateľov. Zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu dalo za pravdu Klimentovi.
Gang „sýkoriek“ fungoval od deväťdesiatych rokov minulého storočia. Zločinecká skupina pod Lališovým vedením pôsobila v Bratislave, na Záhorí a v okolí Senca. Základnými zárobkovými činnosťami bolo výpalné, vydieranie a obchod s drogami. Podľa prokuratúry údajne vraždili konkurentov, ba dokonca aj vlastných, pričom ľudí „likvidovali“ aj na objednávku.