Vláda, odbory a zástupcovia obcí sa totiž nedohodli, či učiteľom ešte v tomto roku pridajú, alebo nie.
Minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) navrhuje, aby si pedagógovia od 1. septembra našli na výplatných páskach o šesť percent viac. Zriaďovateľom škôl to má prikázať nariadenie vlády. Lepšie platy prisľúbil učiteľom Plavčan v novembri minulého roka po rokovaní so školskými odborármi. Týkať by sa malo zamestnancov základných, stredných aj vysokých škôl. Jeho prísľub išiel však nad rámec programového vyhlásenia vlády, ktoré počíta s navýšením k 1. januáru 2018. Septembrový rast by tak mali dorovnať zriaďovatelia z vlastného. Župy, pod ktoré spadá stredné školstvo a vysoké školy, s tým problém nemajú.
Kameňom úrazu sa stali zariadenia, ktoré prevádzkujú obce. K nim patria okrem základných škôl aj materské školy, základné umelecké školy, centrá voľného času a školské kluby. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) tvrdí, že samosprávy na to peniaze nemajú. Nesúhlasí s Plavčanovým nariadením, ktoré ešte na rokovanie vlády zaradené nebolo. „Naďalej však platí, že k návrhu prebiehajú intenzívne rokovania so všetkými zainteresovanými stranami v snahe dosiahnuť zvýšenie platov od septembra tohto roka pre všetky kategórie pedagogických a odborných zamestnancov,“ uviedlo tlačové oddelenie ministerstva školstva.
Vláda sa stretne 24. júla
Posledné zasadanie ministrov pred letnými prázdninami malo byť tento štvrtok, v poslednej chvíli bolo zrušené. Podľa premiéra Roberta Fica (Smer) sa tak stalo práve pre nedoriešenú otázku učiteľských miezd.
Vláda sa stretne 24. júla. Ako napokon hlasovanie o návrhu dopadne, nie je jasné. Vyzerá to tak, že SNS získa podporu minimálne jedného koaličného partnera. „Áno, strana Most-Híd podporí zvyšovanie platov pedagógov o šesť percent,“ reagovala hovorkyňa strany Klára Debnár na otázku Pravdy, ako sa Most-Híd postaví k rastu miezd od nového školského roka.
Smer zatiaľ nepotvrdil, ako sa zachovajú jeho ministri. „Stále prebiehajú rokovania. Učitelia sú jediní, ktorí majú zvyšovanie platov v programe vlády. Ak by sme mali ísť nad rámec programu, je nutná dohoda medzi vládou, odbormi a ZMOS-om. Zatiaľ nie je, a preto sa odložilo aj rokovanie vlády,“ povedala pre Pravdu hovorkyňa Smeru Ľubica Končalová.
Predstavitelia ZMOS-u už začiatkom tohto roka namietali, že zvyšovanie platov v septembri nie je najlepší nápad. Argumentovali tým, že samosprávam na to chýba 7,3 až 8 miliónov eur a už teraz dávajú na regionálne školstvo financie nad rámec 40-percentného výnosu z podielových daní, ktoré im na tento účel vyčleňuje štát. Hovorca ZMOS-u Michal Kaliňák pripomenul, že majú záujem podporovať zvyšovanie platov v regionálnom školstve. „No zároveň konštatujeme, že v súvislosti s navyšovaním platov by sme mali viesť diskusiu o ďalších systémových zmenách. Máme záujem stretnúť sa a rokovať, čakáme na pozvánku,“ povedal Kaliňák a dodal, že zatiaľ ju zo strany ministerstva školstva nedostali.
Ondek nechce špekulovať o tom, ako napokon zvyšovanie platov od septembra dopadne
Mestá majú podľa Kaliňáka problém v tom, že rozpočty na tento rok schvaľovali ich poslanci ešte vlani, keď neboli pripravení na takýto rast miezd. Zmeny by tak opäť museli prejsť zastupiteľstvami, čo nie je vždy jednoduchý proces. „Na druhej strane, my to nevnímame iba cez rozpočty a peniaze na navyšovanie, ale aj z hľadiska ďalších diskusií a rokovaní o konkrétnych kompetenciách v oblasti regionálneho školstva. Preto stále zdôrazňujeme, že toto nie je iba téma platov, ale aj ďalších systematických zmien v súčasnom nastavení regionálneho školstva,“ dodal Kaliňák. Podľa neho si pod systémovými zmenami predstavujú napríklad presun niektorých kompetencií z oblasti súkromných alebo neverejných škôl, prípadne z oblasti psychoporadní pod štát. Upravilo by sa tak ich ďalšie financovanie aj to, v koho pôsobnosti budú fungovať.
Dôvodová správa k nariadeniu, ktoré čaká na prerokovanie vládou, konštatuje, že materiál má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy – konkrétne na štátny rozpočet, rozpočty obcí, ale aj vyšších územných celkov. Zároveň však dodáva, že má pozitívne sociálne vplyvy. Zmena by znamenala pre rok 2017 výdavky zo štátneho rozpočtu v celkovej výške viac ako 27 miliónov eur, vplyv na obce by predstavoval viac ako 7 miliónov eur a na vyššie územné celky vyše 350-tisíc eur. Ministerstvo financií pre Pravdu uviedlo, že vylučuje špeciálny transfer peňazí zo štátneho rozpočtu v prospech miest a obcí. „Z výkonu ekonomiky je jasné, že mestá a obce majú vyššie príjmy, než bolo plánované,“ pripomenul tlačový odbor rezortu.Šéf školských odborárov Pavel Ondek zatiaľ nechce špekulovať o tom, ako napokon zvyšovanie platov od septembra dopadne. „Čiastočne ohrozené to je, ZMOS sa vyjadruje dosť negatívne. My hovoríme – je tu programové vyhlásenie vlády, ale tiež verejný prísľub o navýšení o šesť percent od septembra. Chceli by sme, aby sa do najbližšej schôdze vlády navýšenie platov uzatvorilo tak, ako je to v programovom vyhlásení vlády, ale aj vo verejnom prísľube,“ podčiarkol Ondek a dodal, že v prípade neúspechu sú pripravení reagovať. „Ak nedôjde k rastu miezd od septembra tak, ako bolo sľúbené, budeme o tejto veci hovoriť v rámci našich štruktúr a v septembri je možný aj protest,“ avizuje. O akú formu protestu by malo ísť, však zatiaľ konkretizovať nechcel. „Nechcem predbiehať, stále prebiehajú rokovania,“ uzavrel Ondek.