Rozhodnúť by sa mohlo medzi sudcami Lenkou Praženkovou, Milošom Kolekom a Dušanom Čimom. Oficiálne však ani jeden z nich kandidatúru neoznámil.
Kandidáta na predsedu musia navrhnúť aspoň traja členovia Súdnej rady. Mohli to urobiť dopredu písomne, ale zrejme sa tak stane až priamo na utorkovom zasadnutí. Voľby budú tajné, víťaz musí dostať desať hlasov. V prípade, že by v prvom kole voľby nebol nikto zvolený, nasledujúci deň by sa mohla voľba opakovať s dvoma najúspešnejšími kandidátmi.
Do 18-člennej Súdnej rady si polovicu členov volia samotní sudcovia. Druhú polovicu tvoria politickí nominanti vlády, parlamentu a prezidenta. Medzi členmi Súdnej rady panuje zhoda, že jej predsedom by mal byť jeden z deviatich zástupcov sudcov. „Predpokladám, že členovia volení sudcami sa postarajú o stabilitu rady a vyberú za predsedu niekoho spomedzi seba,“ hovorí ústavný právnik Eduard Bárány.
Najväčšie šance majú Miloš Kolek, Lenka Praženková a Dušan Čimo
Až osem z deviatich zástupcov sudcov je pritom v Súdnej rade veľmi krátko. Svojich postov sa ujali na konci júna po tom, čo sa im podarilo presadiť sa v májových voľbách. Podľa Bárányho sa pri voľbe predsedu, ale aj podpredsedu rady budú brať do úvahy výsledky týchto májových volieb. S jeho názorom sa stotožňuje aj služobne najstarší zástupca sudcov v rade Dušan Čimo, ktorý je už v polovici svojho päťročného funkčného obdobia.
Najväčšie šance na šéfa Súdnej rady by mali mať Miloš Kolek, Lenka Praženková a Dušan Čimo. V májovej voľbe za člena Súdnej rady bol najúspešnejší práve prešovský krajský sudca Kolek. Ten dovtedy medzi sudcami nebol príliš známy a výsledok prekvapil aj jeho samého. „Člen Súdnej rady musí byť na funkciu predsedu navrhnutý, ja som nikým navrhnutý nebol, a teda ani neuvažujem, či by som nomináciu prijal,“ odpovedal Kolek na otázku svojej kandidatúry koncom júna. Pred víkendom Pravde povedal, že vo veci sa dosiaľ nič nezmenilo.
Len o pár hlasov menej v májovej voľbe mala sudkyňa Najvyššieho súdu Lenka Praženková, ktorá skončila druhá. Za vhodnú kandidátku ju označila ďalšia členka Súdnej rady Eva Fulcová. Praženková pôsobí na Najvyššom súde v oblasti občianskeho práva. Od roku 2016 je viceprezidentkou Združenia sudcov Slovenska. „Zatiaľ som nebola oslovená s relevantným návrhom kandidovať na predsedu Súdnej rady,“ uviedla Praženková s tým, že relevantným návrhom by bola oficiálna podpora najmenej troch členov.
Havlát: Myslím si, že predseda bude známy už 11. júla
Sudca Najvyššieho súdu Dušan Čimo pripúšťa, že by tiež mohol kandidovať. Ani on nebol zatiaľ navrhnutý potrebnými troma členmi rady. „Jedna z možností je, že kolegovia budú navrhovať mňa. Závisí to od viacerých okolností. Momentálne je to otvorené. Za istých okolností som ochotný do toho ísť,“ uviedol Čimo s tým, že všetko sa vyjasní až na zasadnutí v utorok.
Šéfa Súdnej rady si teda jej členovia vyberú spomedzi seba. Oficiálne má rada 18 členov, voliť budú iba sedemnásti. K 29. júnu sa totiž skončilo funkčné obdobie Alene Šiškovej, jej nástupkyňu však poslanci Národnej rady nevybrali. Vládne strany sa nedokázali dohodnúť na tom, že ju má nahradiť štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská, ktorú na túto pozíciu podporuje Smer. Proti jej nominácii sa postavila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd).
Zastupujúci predseda Súdnej rady Ján Havlát verí, že nový predseda bude zvolený už zajtra. „Myslím si, že predseda bude známy už 11. júla,“ vyhlásil. Na ktorom kandidátovi sa podarí dohodnúť, ale ani Havlát neuviedol. „Voľba je tajná a ja som ten posledný, ktorý by niekoho zverejňoval,“ uzavrel Havlát.