Na čele najvyššieho samosprávneho orgánu slovenského súdnictva nahradila Janu Bajánkovú. V tajnom hlasovaní zo sedemnástich prítomných dostala včera Praženková dvanásť hlasov, jej protikandidát Dušan Čimo získal podporu troch členov rady.
„Nechcem rozdeľovať, chcem spájať. Mojou ambíciou je spojiť a otvoriť justíciu tak, aby verejnosť chápala jej úlohu v spoločnosti,“ vyhlásila po zvolení Praženková, ktorá dôvod nízkej dôveryhodnosti súdnictva vidí najmä v prieťahoch súdneho konania. „Pokiaľ budeme rokovať s vládou a zastupiteľským zborom o materiálnom a personálnom vybavení súdov, tak sa podarí odstrániť aj tento nedostatok,“ doplnila Praženková.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Do Súdnej rady sa Praženková dostala minulý mesiac po voľbách ôsmich nových členov z radov sudcov. V májových voľbách získal viac hlasov ako ona už len Miloš Kolek z Krajského súdu v Prešove. Preto sa práve on spomínal ako jeden z vážnych kandidátov na nového predsedu. Kolek však neoficiálne návrhy na kandidatúru neprijal a vo voľbe sa preto rozhodovalo medzi Čimom a Praženkovou.
Návrh na voľbu Praženkovej dalo osem členov Súdnej rady až včera. Ona sama tvrdila, že keď kandidovala za členku rady, nemala ambíciou jej predsedať. „V podstate ma oslovili až dnes ôsmi kolegovia zo Súdnej rady. Čas na zvažovanie veľký nebol,“ uviedla včera Praženková. O jej kandidatúre sa pritom medzi členmi rady hovorilo už týždne.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) v reakcii na Praženkovú povedala, že zvolenie sudkyne, ktorá mala už vo voľbách za členov rady jeden z najvyšších počtov hlasov z radov sudcov, je z jej pohľadu „prirodzená voľba“. „Verím, že budeme pokračovať v konštruktívnej spolupráci, ktorú nastavila už predchádzajúca predsedníčka pani Bajánková, za čo jej aj takto ďakujem,“ uviedla Žitňanská.
Plány novej šéfky Súdnej rady
- nechce rozdeľovať, ale spájať rôzne názorové frakcie a viesť odbornú diskusiu.
- chce sudcom prinavrátiť dôstojné postavenie v spoločnosti a zvýšiť dôveryhodnosť justície.
- bude konať len v záujme zabezpečenia ochrany a nezávislosti súdnej moci, aj keď sa to možno niekedy nebude zhodovať s predstavami politických strán, hnutí a masmédií.
- chce sa zamerať na odstránenie prieťahov v konaniach a výrazných nedostatkov v materiálnom či personálnom zabezpečení súdov.
Sudkyňa a členka Súdnej rady Elena Berthotyová zo združenia Za otvorenú justíciu priznala, že s Praženkovou zásadný problém nemá, ale za vhodnejšieho kandidáta považovala Čima, ktorý sa podľa nej nebál zastať sudcov, ktorí boli počas Harabinovej éry za jeho kritiku postihovaní. „Pravdupovediac, vôbec ju nepoznám. Nepoznám ju preto, lebo som ju vôbec nepočula, keď ten hlas bolo potrebné podľa môjho názoru počuť,“ uviedla Berthotyová na adresu Praženkovej.
Predseda Združenia sudcov Slovenska, ktoré je stavovskou organizáciou sudcov, Juraj Sopoliga povedal, že je s výsledkom voľby veľmi spokojný. Podľa neho šéf Súdnej rady je ústavná funkcia, ktorá by podľa ústavy mala byť rovnocenná s predsedom vlády a Národnej rady. „Zdôrazňujem, že ústavné kompetencie predsedu Súdnej rady o riadení a organizovaní činnosti si výslovne vyžadujú len kandidáta, ktorý má skúsenosti s riadiacou funkciou v justícii, čo Lenka Praženková spĺňa,“ uviedol Sopoliga.
Neúspešný kandidát a viceprezident združenia Za otvorenú justíciu Dušan Čimo takýto výsledok voľby očakával. „Skúsil som to preto, že som bol presvedčený, že viem ponúknuť alternatívu k tomu, čo predstavuje zvolená predsedníčka Súdnej rady a považoval som to za korektné, aby kolegovia dostali na výber,“ povedal Čimo.
Ešte pred samotnou voľbou vznikla diskusia, či sa má vôbec uskutočniť. Niektorí členovia Súdnej rady zdôrazňovali, že termín zasadania určený dočasne zastupujúcim predsedom Jána Havlátom nespĺňa zákonné požiadavky. Čimo poukázal na ustanovenie, ktoré prikazuje zverejnenie programu zasadnutia najmenej 15 dní pred jeho konaním. Podľa neho nebolo preto dostatok času, aby sa členovia rady a verejnosť zoznámili s kandidátmi na nového predsedu.
Lenka Praženková
- Právnej praxi sa venuje už 21 rokov.
- V májových voľbách do Súdnej rady získala druhý najvyšší počet hlasov, keď ju podporilo 672 sudcov.
- Naposledy pôsobila na Najvyššom súde, kde bola predsedníčkou senátu obchodnoprávneho kolégia.
- V minulosti bola podpredsedníčkou Krajského súdu v Bratislave či Okresného súdu v Pezinku.
Neprešiel ani návrh časti členov rady, aby voľba predsedu nebola tajná. Tohtoročná novela zákona o sudcoch a prísediacich už vetu o tajnej voľbe predsedu rady neobsahuje s tým, že voľba sa má konať neverejne. Členovia rady by v takom prípade volili zdvihnutím ruky bez prítomnosti verejnosti. Zastupujúci predseda Havlát však navrhol tajnú voľbu, s čím súhlasila aj väčšina členov.
Pokiaľ ide o voľbu podpredsedu Súdnej rady, tá sa uskutoční v septembri, hoci Elena Berthotyová, Jozef Vozár a Dušan Čimo žiadali uskutočniť voľbu už včera. Za podpredsedu navrhli Miloša Koleka. Ten v májových voľbách do Súdnej rady získal od sudcov ešte viac hlasov ako nová predsedníčka Praženková.
Súdna rada je najvyšším samosprávnym orgánom súdnictva. Zabezpečuje verejnú kontrolu súdnictva, rozhodovanie o spôsobilosti kandidátov na sudcov, ich pridelení a premiestnení na jednotlivé súdy a predkladanie návrhov na vymenovanie a odvolanie sudcov prezidentovi republiky.
Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.