S nekalými postupmi „sprostredkovateľských agentúr“ sa stretli tisíce slovenských žien, ktoré odišli robiť opatrovateľky seniorov do Rakúska. Jednoducho ich niekto osloví cez inzerát a ponúkne im sprostredkovanie práce tohto typu, napríklad slovami: Budete opatrovať babičku v Linzi, za osemsto mesačne, prídeme po vás ráno o piatej autom…
Už pri prvom stretnutí musia podpísať papiere s textom v im neraz úplne cudzej nemčine. „Upíšu sa“ teda bez toho, aby o budúcej práci dostali jasné a zrozumiteľné informácie. A problém je odrazu na svete.
Ako včera priblížil štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš, slovenské opatrovateľky, ktorých je momentálne v Rakúsku okolo 35– až 40-tisíc, často vôbec netušia, že za hranicou pracujú v pozícii „rakúskej živnostníčky“. Väčšina z nich sa totiž domnieva, že agentúra, ktorá im prácu posunula, je vlastne ich zamestnávateľ a ony sú zamestnankyne. Očakávajú, že za ne na úradoch vybaví všetky povinnosti. Sprostredkovateľ ich však len nahlási rakúskym živnostenským úradom – a následne si už zodpovedajú iba samy za seba.
Často sa podľa Ondruša tiež stáva, že záujemkyne o opatrovanie podpíšu agentúram takzvané generálne splnomocnenie, čím sa stávajú takmer nesvojprávnymi. Sprostredkovateľ od nich potom inkasuje rôzne „ročné poplatky“, zadržiava im doklady, napríklad pre Sociálnu poisťovňu, núti ich využívať na prepravu za úhradu agentúrne auto a podobne.
„Obeťami takýchto praktík sú spravidla ženy bez zamestnania, bez vzdelania, bez kvalifikácie, často aj bez minimálnych jazykových znalostí,“ tvrdí Ondruš. V záujme zlepšenia tohto stavu sa stretol i so zástupkyňami opatrovateliek Zuzanou Tanzerovou a Bibiánou Kudziovou. Výsledkom konzultácie bol prvotný návrh riešení.
Rezort aktuálne pripravuje dve výrazné opatrenia. V prvom rade mieni podľa Ondruša rozbehnúť veľkú informačnú kampaň, ktorá by ženám pomohla rozoznať podvodnú agentúru od serióznej. „Chcem ich všetky vyzvať, že akýkoľvek majú o túto prácu záujem, ak sa kontaktujú s firmou, ktorú nezaujíma ich znalosť nemčiny, ich odborné schopnosti v oblasti opatrovníctva, ktorá im nedá na prečítanie a na podpis zmluvu o sprostredkovaní práce skôr, ako im sprostredkuje presun do Rakúska, a ktorá v tej zmluve jednoznačne a jasne nedefinuje služby, ktoré im bude poskytovať aj po príchode na územie Rakúska, tak s takýmito agentúrami nech sa vôbec nebavia,“ zdôrazňuje Ondruš.
Účastníci stretnutia sa dohodli, že asi do dvoch týždňov vzájomne pripravia pre opatrovateľky „základnú informáciu“, ktorej text bude zverejnený na webe ministerstva práce aj ústredia práce, cez ZMOS sa dostane do miest a obcí a dostupný má byť aj v médiách. Záujemkyne o opatrovanie v Rakúsku sa takto okrem iného dostanú k informáciám Rakúskej obchodnej komory o podmienkach opatrovania v tejto krajine.
Ministerstvo sa tiež pokúsi nájsť spôsob, ako legislatívne upraviť činnosť sprostredkovateľských firiem. Ondruš v tejto súvislosti spomenul, že daná problematika ani principiálne nespadá pod rezort práce, ide skôr o legislatívne zatiaľ nepodchytený problém „obchodného vzťahu medzi rakúskou živnostníčkou a slovenským sprostredkovateľom“. Rezort práce sa preto podľa Ondruša pokúsi prísť s legislatívnym návrhom na sprísnenie slovenského Živnostenského zákona. „Organizovanie opatrovníctva v zahraničí sa možno stane viazanou živnosťou,“ naznačuje. Pri príprave sa mieni inšpirovať rakúskymi zákonmi a schodnú cestu bude hľadať na rokovaniach s pracovníkmi ministerstva vnútra, ktorí sa detailnejšie venujú otázkam Živnostenského zákona.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.