Vyplýva to zo spoločného stanoviska, pod ktoré sa podpísali rektori Univerzity Komenského v Bratislave, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Technickej univerzity v Košiciach, Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, Žilinskej univerzity v Žiline, Technickej univerzity vo Zvolene, Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach a tiež predseda Slovenskej akadémie vied.
Univerzity a SAV reagujú na to, že v rámci výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja nedostal ani jeden projekt univerzitných vedeckých parkov a vedeckovýskumných centier výskumných univerzít a ústavov SAV finančnú podporu.
„Výsledok odmietame, pretože medzi top organizáciami zo Slovenska, ktorých pôvodné vedecké oznámenia sú viditeľné v zahraničí, figurujú len Slovenská akadémia vied, verejné vysoké školy, jedna štátna vysoká škola a niekoľko výskumných centier,“ uvádzajú rektori a SAV v spoločnom stanovisku.
Univerzity žiadajú nápravu
Podľa univerzít má Plavčan nástroje na nápravu a môže konať aj z vlastného podnetu. Preto ho vyzvali, aby nečakal a konal. Ministra žiadajú aj o komplexné prešetrenie procesov, ktoré viedli Riadiaci orgán pre operačný program Výskum a inovácie na ministerstve školstva, respektíve Výskumná agentúra ako sprostredkovateľský orgán riadiaceho orgánu.
Žiadajú tiež, aby ďalšie výzvy na vedecký výskum z OP Výskum a inovácie smerovali výlučne na prijímateľov z verejného sektora, čiže sektora, ktorý má nedostatok zdrojov, keďže nemá vlastné tržby. Chcú tiež, aby výzvy, ktoré vyhlásia v rámci inovačnej časti OP Výskum a inovácie cez ministerstvo hospodárstva, boli otvorené pre vysoké školy a SAV ako partnerov, a tak sa mohla zabezpečiť prepojenosť škôl na inovačné podniky.
Univerzity uvádzajú, že v rámci výzvy spoločne aj s významnými partnermi z priemyslu predložili projekty na rozvoj a stabilizáciu univerzitných vedeckých parkov a vedeckovýskumných centier. „Mali teda akcelerovať využívanie výskumnej infraštruktúry a nasmerovať ju na reálne potreby praxe v prospech Slovenska. Sme presvedčení, že tieto projekty, nadväzujúce na misiu univerzitných vedeckých parkov a vedeckovýskumných centier, predstavujú ťažisko napĺňania Stratégie inteligentnej špecializácie RIS3 Slovenskej republiky v prospech Slovenska,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku.
Projekty sa podľa univerzít a akadémie vied viažu tiež na prípravu mladej generácie študentov a na náročné inovačné úlohy v ďalších desaťročiach, čo je najcennejšia spoločenská hodnota projektov, ktorú nemôže ponúknuť nijaká iná organizácia.
Plavčan by mal konať v duchu predložených požiadaviek
Akadémia a univerzity na stretnutí s Plavčanom upozornili ministra, že v rámci OP Výskum a inovácie (celkovo 2,1 miliardy eur) sa počítalo s približne 900 miliónmi eur na podporu výskumu, ktorý mali primárne uskutočňovať na výskumných vysokých školách a SAV.
„Tiež sme upozornili na skutočnosť, že s týmito peniazmi sa počítalo aj pri zostavovaní programového vyhlásenia vlády SR. Avšak pri takomto nasmerovaní financií zo štrukturálnych fondov sa ukazuje, že záväzok vlády navýšiť rozpočet školstva o dve miliardy eur nebude naplnený,“ uvádza sa v stanovisku univerzít a SAV s tým, že odklonenie týchto peňazí znamená výrazné oslabenie šancí slovenských vysokých škôl v medzinárodnej konkurencii, najmä voči dobre vybaveným českým vysokým školám. „Ešte viac sa prepadne atraktivita prostredia slovenských vysokých škôl a len ťažko sa budú dať udržať mladí ľudia na Slovensku. Priame dôsledky sa prejavia v budúcom sociálnom zabezpečení obyvateľov Slovenska,“ uvádzajú univerzity.
Ako tiež dodávajú, minister Plavčan prisľúbil, že bude konať v duchu predložených požiadaviek. „Čo považujeme tiež za dôležité je, že prisľúbil vyhlásenie novej výzvy v septembri na podporu univerzitných vedeckých parkov a vedeckovýskumných centier, ktorá umožní ich udržateľnosť, rozvoj a podporu ľudských zdrojov,“ dodali univerzity.
Plavčan: Budeme podporovať výskumné inštitúcie
Ministerstvo školstva uvádza, že Plavčan si vypočul pripomienky a výhrady rektorov a ubezpečil ich, že ministerstvo vždy podporovalo a bude podporovať naše výskumné inštitúcie „Minister informoval rektorov o stave výzvy dlhodobého strategického výskumu, ktorej proces schvaľovania ešte nebol ukončený. Rektorom zároveň oznámil, že proces odborného hodnotenia doručených projektov v tejto výzve preverí, a to najmä z pohľadu Stratégie inteligentnej špecializácie a plnenia a uplatňovania ex ante kondicionalít, ktoré boli schválené na Rade vlády SR pre vedu, techniku a inovácie. Rovnako tak preverí plnenie kritérií subjektmi, ktoré sa do výzvy prihlásili,“ uvádza ministerstvo školstva s tým, že výsledky tejto výzvy ešte nie sú uzavreté. Cieľom výzvy je pritom spolupráca medzi podnikateľským a akademickým sektorom, respektíve ostatnými výskumnými inštitúciami. Každý podnikateľský subjekt musí mať akademického partnera a opačne, pretože cieľom je dosiahnuť synergický účinok takejto spolupráce.
Minister podotkol, že táto výzva je zameraná na to, aby podnietila výskum aj v podnikateľskom sektore. V tom je rozdiel oproti výzvam, ktoré sa týkajú len priamo výskumných inštitúcii – univerzít.
„Je potrebné, aby také spoločnosti, ktoré sú piliermi našej ekonomiky a hospodárstva, robili v Slovenskej republike aj výskum. Ide o spoločnosti, ktoré zamestnávajú veľký počet ľudí, ale výskum robia v materských krajinách. Výnimiek je dnes málo, známy je napríklad pozitívny príklad z Podbrezovej. Je v záujme nás všetkých, aby podnikateľský sektor vo väčšej miere robil výskum a pomáhal tak rozvoju inovácií v Slovenskej republike,“ konštatoval Plavčan.
S rektormi sa tiež dohodol, že je potrebné významným spôsobom podporiť hlavných aktérov v oblasti výskumu a vývoja, teda tých, ktorí majú vedecké parky. Minister školstva dal preto osobný prísľub, že ešte v priebehu jesene vyhlási rezort výzvu na udržateľnosť a rozvoj vedeckých parkov a takisto aj na podporu mladých vedcov minimálne za 80 miliónov eur.
OĽaNO-NOVA: Ministerstvo dáva milióny aj takmer mŕtvym firmám
Hnutie OĽaNO-NOVA protestuje proti spôsobu, akým ministerstvo školstva prideľuje milióny na vedu a výskum. Hnutie upozorňuje, že namiesto serióznych vedeckých inštitúcií a podnikov, ktoré niečo naozaj vyrábajú a vyvíjajú, sú medzi úspešnými žiadateľmi vo výzve súkromné firmy, ktoré v podstate nič nerobia a iba čakajú, ako by mohli zarobiť na eurofondoch.
Poslankyňa za hnutie Veronika Remišová žiada ministra školstva Petra Plavčana, aby na najbližšej schôdzi parlamentného výboru pre vzdelávanie a vedu vysvetlil prípady dotácií súkromným firmám. „Ministerstvo školstva rozdeľuje obrovské peniaze a nie je možné, aby tak robilo systémom pokus – omyl. Okrem rozumných kritérií pri rozdeľovaní peňazí sa dnes musíme pozrieť aj na to, ako dopadli podobné megalomanské projekty podporené v minulosti. Často totiž mali nulový prínos pre slovenskú vedu a obyvateľov krajiny. Bolo by veľmi nerozumné v takomto systéme pokračovať,“ povedala Remišová.
Remišová uviedla, že medzi schválenými projektami sú aj seriózne firmy, ktoré sa výskumu a vývoju venujú dlhodobo a ktoré žiadajú dotácie primerané veľkosti podniku. Upozorňuje však, že podpory často vo výške takmer päť miliónov eur ministerstvo schválilo aj mnohým miniatúrnym firmám bez výskumných kapacít, ktoré nemôžu byť schopné tieto milióny zmysluplne využiť. Poslankyňa spomenula napríklad spoločnosť so sídlom v paneláku v bratislavskej Dúbravke, ktorej pridelili dotáciu viac ako štyri milióny eur. Podľa účtovnej závierky minulý rok pritom predala táto spoločnosť svoje služby za 30-tisíc eur. Dotáciu viac ako päť miliónov eur má dostať aj spoločnosť so sídlom v paneláku v bratislavskej Petržalke, ktorá podľa účtovej závierky nemala v roku 2016 žiadneho zamestnanca a predala vlastné výrobky a služby za menej ako 58-tisíc eur.
OĽaNO-NOVA uvádza, že Operačný program Výskum a inovácie má z eurofondov a zo štátneho rozpočtu rozdeliť viac ako 2,5 miliardy eur. "Je to jedinečná šanca pre Slovensko, ako vytvoriť lepšie podmienky pre slovenskú vedu a seriózne slovenské podniky a posunúť ich na medzinárodnú úroveň. Ak nevytvoríme na Slovensku podmienky a infraštruktúru pre výskum a férové rozdeľovanie dotácií, môže sa stať, že ostaneme na chvoste Európy. Slovensko má šikovných ľudí, preto by bola škoda, ak by sme ostali len výrobnou dielňou s nízkymi mzdami,“ uzavrela Remišová.