Vyberie si vláda ochranu žien alebo biskupov?

Štát cúva pred ochranou žien vystavených týraniu a diskriminácii, ktorú rieši medzinárodná zmluva známa ako Istanbulský dohovor. Jej prijatie sa snažia zablokovať konzervatívne kruhy na čele so slovenskými biskupmi a SNS.

13.07.2017 20:00
európsky parlament, Foto:
Európsky parlament by mal Istanbulský dohovor schváliť na septembrovom zasadnutí.
debata (104)

Tento postoj je o to nepochopiteľnejší, že zmluva, ku ktorej má Slovensko pristúpiť, je zameraná na boj proti domácemu násiliu páchanom na ženách a podporuje rovnoprávnosť žien a mužov. Práve to prekáža katolíckej hierarchii a konzervatívnej časti politickej scény.

Tlaku momentálne ustupuje vládna koalícia, keď ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská chce schvaľovanie dokumentu odložiť s odôvodnením, aby „sa vytvoril priestor na diskusiu“. Smer a Most-Híd s takýmto postupom súhlasia, priamo však nepovedali, či sú za prijatie dohovoru. Za Slovensko dokument ešte v roku 2011 podpísala Žitňanská za vlády Ivety Radičovej.

Odvtedy dohovor čaká na schválenie slovenskou vládou a parlamentom. Predseda SNS Andrej Danko vo štvrtok oznámil, že „pokiaľ bude SNS vo vláde, dohovor nepodporí“. Dokonca chce, aby Slovensko svoj podpis vzalo späť. Zmluvu pritom už ratifikovalo 23 európskych štátov, z toho 14 krajín EÚ. Ľudskoprávni aktivisti odpor voči zmluve tvrdo kritizujú.

„Sme demokratická krajina, ktorá by mala chrániť práva svojich občanov a občianok – a politici a političky by mali ako prví ukazovať spoločnosti, čo znamená ochrana práv žien,“ uviedla Adriana Mesochoritisová z mimovládnej organizácie Možnosť voľby.

Podľa Petra Weisenbachera z Inštitútu ľudských práv ide zo strany SNS o lacný pokus o vytĺkanie politického kapitálu z niečoho, čo je odborná záležitosť. „Domáce násilie a násilie na ženách je vážna téma, s ktorou by sa nemali robiť stranícke a mediálne hry. Berú do úst slovné spojenia ako „gender ideológia“, ktoré vôbec neexistujú a ktoré si niekto vymyslel ako nadávku a šíria to tzv. alternatívne konšpiračné médiá,“ uviedol Weisenbacher. Spýtal by sa preto SNS, aký rozdiel vidí medzi sebou a kotlebovcami. „Preberajú rétoriku kotlebovcov a rozprávajú nezmysly,“ dodal ľudskoprávny aktivista.

Proti ratifikácii dohovoru sa koncom minulého roka vyslovil predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský, ktorý v dokumente videl podsúvanie tzv. rodovej ideológie. Rovnakú rétoriku má aj Danko. Ten tvrdí, že dohovor má "za cieľ odstraňovať tradície založené na stereotypných rolách mužov a žien, ale stereotyp nie je vždy niečo zlé“.

Čo je Istanbulský dohovor

Ide o najrozsiahlejšiu medzinárodnú zmluvu, ktorá sa zameriava na boj proti domácemu násiliu, násiliu páchanom na ženách a diskriminácii žien. Dokument podporuje rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami, emancipáciu žien, ale tiež navrhuje opatrenia na ochranu obetí a tresty pre páchateľov. Európska komisia ho prijala 6. apríla 2011, platnosť nadobudol 1. augusta 2014. Európska únia ho oficiálne podpísala 13. júna 2017.

Zmluva si kladie za cieľ poskytnúť podporu a pomoc organizáciám a orgánom činným v trestnom konaní, aby pracovali efektívnejšie. Dohovor podpísalo 44 zo 47 krajín Rady Európy, doteraz ho ratifikovalo 23 štátov, z toho 14 členov Európskej únie. Okrem Slovenska ho zatiaľ neratifikovali napríklad vo Veľkej Británii či v Nemecku. Medzi krajiny, ktoré tak už urobili, patria napríklad Francúzsko, Holandsko, Belgicko, Španielsko, Fínsko, Slovinsko a Rumunsko.

„Aj slovenské ľudové tradície, veľkonočné zvyky či ľudové tance sú založené na stereotypných rolách mužov a žien a spolutvoria naše historické bohatstvo a národnú identitu,“ vyhlásil Danko, opomínajúc podstatu zmluvy, ktorou je boj proti násiliu na ženách a podpora rovnoprávneho postavenia žien a mužov.

Žitňanská sa v otázke odkladu ratifikácie zrejme dočká podpory zo strany Smeru. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák podporuje snahu dosiahnuť celospoločenský konsenzus, informovala Pravdu hovorkyňa Smeru Ľubica Končalová.

Podľa rezortu spravodlivosti je Slovensko po právnej stránke na ratifikáciu pripravené. „V spoločnosti však naďalej pretrvávajú dva protichodné názorové prúdy k otázke ratifikácie. Potvrdzujú to diskusie zainteresovaných k tejto téme,“ povedal hovorca rezortu Peter Bubla.

Opozičné OĽaNO vyzvalo vládu, aby dokument neprijala, zatiaľ čo SaS jeho podpis privítala. „Ak však ratifikácia tohto dokumentu vyžaduje hlbší spoločenský konsenzus, sme pripravení aktívne sa zúčastniť na takejto konštruktívnej diskusii,“ povedal pre Pravdu tímlíder SaS pre zahraničnú politiku Martin Klus.

Europoslankyni Monike Beňovej (Smer) sa nepáči, že ministerka chce zmluvu odložiť. „Ostáva mi veriť, že to pani ministerka Žitňanská dobre zvážila a ak tvrdí, že táto téma by mala byť lepšie prediskutovaná, tak by bolo na mieste, aby takýto dialóg otvorila a viedla,“ povedala pre Pravdu Beňová. „Tvrdiť, že Slovenská republika neratifikuje niektorý z významných dokumentov len preto, že nebola dostatočná diskusia, je len vyhováranie sa,“ myslí si europoslankyňa.

Odloženie je zlá správa pre všetky ženy

Ak chce Slovensko pokračovať ako demokratická krajina, raz k Istanbulskému dohovoru pristúpiť musí. Myslí si to Adriana Mesochoritisová, ktorá sa problematike postavenia žien v spoločnosti venuje v rámci mimovládnej organizácie Možnosť voľby. Pre denník Pravda vysvetlila, prečo je nutné tento dôležitý dokument ratifikovať.

Čo si myslíte o návrhu ministerstva spravodlivosti odložiť ratifikáciu Istanbulského dohovoru?

Je to veľmi zlá správa pre všetky ženy, ktoré sú vystavené násiliu. Takisto pre ich deti a prakticky všetky obete domáceho násilia. Dohovor je najkomplexnejšou stratégiou, ktorá nám veľmi jasne a podrobne ukazuje, ako sa s týmto problémom vyrovnať. Je to veľká škoda, lebo stratégia sa týka celej Európy a mohli sme sa spoločne s ostatnými krajinami radiť o tom, ako násilie odstrániť. Odloženie preto považujem za nešťastný krok a myslím si, že Istanbulský dohovor sa stal akoby vazalom toho, že v našej spoločnosti je ľudskoprávne povedomie veľmi nízke.

Dôvodom odloženia má byť polarizácia spoločnosti a rozpory, ktoré táto téma vyvoláva. V čom vidia odporcovia dohovoru problém?

Spoločnosť nepolarizuje názor na Istanbulský dohovor, pretože množstvo ľudí si ho nikdy celý neprečítalo. Túto spoločnosť polarizujú už dlhodobo – od roku 2012 či 2013, keď sa spustila Celoštátna stratégia ochrany ľudských práv – konzervatívne kresťanské zoskupenia, ktoré majú problém s rodovou rovnosťou, ktorá je predpokladom toho, aby násilie vymizlo.

V rovnocenných vzťahoch nedochádza k násiliu. Argumentáciu (ministerstva, pozn. red.) vnímam ako alibistickú, pretože sme demokratická krajina, ktorá by mala chrániť práva svojich občanov a občianok – a politici a političky by mali ako prví ukazovať spoločnosti, čo znamená ochrana práv žien. Nehovoriac o tom, že odporcovia vyčítajú veci, ktorými je Slovensko dávno viazané v rámci Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.

Ten hovorí o odstraňovaní stereotypných koncepcií, ktoré vedú k nadradenosti pozície mužov a podriadenosti žien. Dávno tu máme antidiskriminačný a ďalšie zákony, ktoré hovoria o rovnosti mužov a žien. Už teraz máme v tomto smere množstvo záväzkov. Preto si myslím, že spory okolo Istanbulského dohovoru sú iba umelo nafúknutou bublinou.

Ministerstvo uviedlo, že ratifikáciu odložilo, aby mohla ďalej prebiehať celospoločenská diskusia. Je pristúpenie Slovenska k Istanbulskému dohovoru ohrozené?

Najskôr si položme otázku, čo je to celospoločenská diskusia. Diskutuje celá spoločnosť o štátnom rozpočte? Uvedomme si, čo sa deje – Slovensko nechce prijať ľudskoprávny dohovor. Politické elity by mali informovať ľudí o tom, prečo je dobré ho prijať, vysvetľovať im, že takéto námietky nie sú na mieste, nie tváriť sa alibisticky – nechajme to na nejakú verejnú diskusiu. Budeme sa pýtať troch miliónov dospelých občanov Slovenska?

Bude sa ich vláda pýtať pri každom zákone, ktorý bude schvaľovať? Takto zastupiteľská demokracia nefunguje. Ak sa na ulici spýtate desiatich ľudí, osem z nich nebude tušiť, o čom hovoríte. Zatiaľ čo sa tu dohadujeme s hŕstkou ľudí, ktorí nerozumejú ľudským právam, ženy a deti stále nemajú ochranu, inštitúcie nevedia, ako majú konať, množstvo žien a detí je vystavených násiliu alebo dokonca zomierajú…

S týmto všetkým by nám Istanbulský dohovor mohol pomôcť. No napriek tomu sa domnievam, že ak chce Slovensko ďalej pokračovať ako demokratická krajina, napokon raz Istanbulský dohovor musí ratifikovať. (kf)

© Autorské práva vyhradené

104 debata chyba
Viac na túto tému: #SNS #Istanbulský dohovor