Prioritou slovenského školstva by malo byť zlepšenie postavenia učiteľov a ich platy

Prioritami v slovenskom školstve by mali byť plošné zvyšovanie platov učiteľov, postavenie mladých učiteľov, väzba odmeňovania učiteľov vzhľadom na ich kvalitu, reforma procesu akreditácie vysokých škôl a zlepšenie dostupnosti údajov o výsledkoch žiakov.

14.07.2017 12:47
debata (76)

Vyplýva to z revízie výdavkov na vzdelávanie, ktorú pripravil Inštitút vzdelávacej politiky spolu s analytikmi Útvaru hodnoty za peniaze. Revíziu zverejnilo ministerstvo školstva na svojej internetovej stránke.

Revízia zároveň identifikuje potenciál na úspory. Odporúča prijať opatrenia na podporu racionalizácie siete základných škôl, čo by mohlo priniesť úsporu 14 miliónov eur. Zrušenie možnosti získať kredity na kreditový príplatok by mohlo priniesť úsporu 46 miliónov eur. Opatrenie na zvýšenie podielu bakalárskych študentov, ktorí by nepokračovali v magisterskom štúdiu, by mohlo priniesť úsporu 28 miliónov eur.

Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky by tieto úspory vytvárali priestor na financovanie opatrení, ktoré by zvyšovali hodnotu vzdelávania a vyžadujú si dodatočné financovanie. Kľúčovými dokumentami, ktoré definujú reformy v školstve, sú pripravovaný dokument Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania a Národný program reforiem SR.

Kľúčom je zlepšenie postavenia učiteľov

Kľúčové pre kvalitu vzdelávania bude podľa revízie výdavkov zlepšenie postavenia učiteľov. Inštitút pritom upozorňuje, že zvyšovanie platov učiteľov v regionálnom aj vysokom školstve je jednou z výdavkových priorít vlády SR. Podľa výskumov má práve učiteľ najväčší vplyv na kvalitu vzdelávania. V porovnaní s krajinami OECD pritom nemáme na Slovensku v regionálnom školstve relatívne viac učiteľov, slovenskí učitelia sú porovnateľne vyťažení ako ich kolegovia v zahraničí, zarábajú však výrazne menej. Plat slovenského učiteľa v priemere tvorí 61 percent priemeru vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, priemer OECD je 85 percent.

Slovensko by podľa inštitútu malo klásť dôraz na učiteľov na začiatku kariéry a výraznejšie odmeňovať za preukázateľnú kvalitu. Navrhuje pritom nahradiť súčasný systém formalizovaných, na teóriu orientovaných atestácií, certifikáciou na základe demonštrovaných pedagogických zručností a vypracovaného portfólia. Inštitút v revízii výdavkov odporúča tiež ukončenie systému kreditových príplatkov v prospech vyššieho podielu netarifnej zložky platu. Pre súčasných učiteľov by sa podľa správy mala skvalitniť ponuka kurzov profesijného rozvoja a študenti pedagogických fakúlt by mali absolvovať zásadne vyšší počet hodín praktickej prípravy priamo v školskom prostredí.

Kvôli negatívnemu demografickému vývoju je sieť základných škôl neefektívna

Inštitút vzdelávacej politiky tiež upozorňuje, že Slovensko má podobnú štruktúru základných škôl z hľadiska ich veľkosti v porovnaní s inými krajinami, hoci v dôsledku negatívneho demografického vývoja je sieť menej efektívna ako v minulosti. Pri racionalizácii je potrebné zvažovať nielen finančné úspory, ale aj potenciálne dopady na kvalitu, inklúziu a dostupnosť vzdelávania pre všetky deti v ich materinskom jazyku. Systém financovania napríklad chráni menšie základné školy, aby sa zabezpečil prístup k vzdelávaniu všetkých žiakov v ich materinskom jazyku. Racionalizáciu treba podľa inštitútu podporiť opatreniami, napríklad širším preplácaním dopravného, či zabezpečením školských autobusov.

Pre zlepšenie výsledkov žiakov je podľa inštitútu nevyhnutné mať dostatok relevantných informácií a pravidelne ich vyhodnocovať. „Potrebné je uskutočniť dlhodobé výskumy a testovania na vzorkách, ktoré by boli zamerané na vyhodnocovanie trendov, systémových zmien a ďalších aspektov fungovania vzdelávacieho systému. Tiež treba zvýšiť dôraz externých testovaní na overovanie spôsobilosti aplikovať vedomosti a zručnosti v reálnych situáciách a zabezpečiť ich objektívnosť. V prípade vysokých škôl absentuje pravidelná spätná väzba od absolventov a trhu práce. Znížiť nesúlad medzi systémom vzdelávania a trhom práce môže systém mapovania kariér absolventov prostredníctvom využívania administratívnych dát a dát z absolventských a zamestnávateľských prieskumov,“ uvádza sa v záverečnej správe k revízii výdavkov.

Podporovať kvalitu aj vo vede

Podpora kvality je ústredným motívom aj vo vysokoškolskom vzdelávaní a vede. Vysokoškolské vzdelanie síce získava porovnateľný počet mladých ľudí ako v iných krajinách, jeho kvalita je však podľa inštitútu na základe nepriamych indikátorov podpriemerná. Sedmina mladých, druhý najvyšší podiel v rámci EÚ, volí štúdium v zahraničí. Kvalitu vysokoškolského vzdelávania navyše podľa správy dostatočne nestráži Akreditačná komisia, ktorá sama nespĺňa medzinárodne požiadavky transparentnosti hodnotiacich a kontrolných mechanizmov. Autori revízie odporúčajú vznik novej, lepšie fungujúcej Akreditačnej agentúry, ktorá by certifikovala inštitúcie na základe medzinárodne akceptovaných štandardov.

Správa ďalej upozorňuje aj na to, že štruktúra absolventov je výrazne odlišná od iných krajín OECD. Slovensko má dvojnásobok študentov, ktorí pokračujú v magisterskom štúdiu, a málo bakalárov študujúcich profesijne orientované programy. Podiel populácie mladých ľudí, u ktorých sa predpokladá ukončenie vysokoškolského vzdelania, je pritom podobný. Preto je potrebné podporiť podmienky pre vznik profesijne orientovaných bakalárskych programov, či zlepšiť signalizáciu akceptácie bakalárskeho titulu na trhu práce zo strany štátu.

Súčasťou správy o revízii výdavkov je aj informácia, že slovenská veda, vrátane vysokoškolskej, zaostáva v porovnaní za inými vyspelými krajinami, vrátane odborov so silným zastúpením v počte výskumníkov. Vo vysokoškolskej vede odporúčajú autori dokumentu zavedenie prvku expertného posúdenia jej výstupov v súlade s medzinárodnými štandardmi a zvýšenie podielu grantových prostriedkov na jej financovaní.

Výdavky na vzdelávanie sú v porovnaní s najvyspelejšími krajinami na Slovensku dlhodobo nižšie, pričom v posledných rokoch sa približujú priemeru EÚ. V tomto roku Slovensko dáva na vzdelávanie štyri percentá HDP (3,4 mld. eur). Je to stále približne o jedno percento HDP menej ako priemer krajín EÚ. V pomere k celkovým verejným výdavkom sa podľa rozpočtu verejnej správy Slovensko dotiahne v roku 2020 na priemer EÚ.

76 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #ministerstvo školstva #reforma
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy