Ako však zdôraznila, nemôže súhlasiť s tým, aby sudcovia boli z nominácií Národnej rady, vlády a prezidenta a priori vylučovaní, resp. stavaní na druhú koľaj.
Aké sú vaše priority v novej pozícii a ktoré z nich považujete za najkľúčovejšie?
Mojou základnou prioritou a ambíciou je podať maximálny profesionálny výkon pri vytváraní podmienok, aby Súdna rada mohla čo najlepšie plniť úlohy spadajúce do jej pôsobnosti v záujme nezávislej a nestrannej justície. Súčasné zloženie Súdnej rady podľa môjho názoru dáva všetky predpoklady na to, aby sme v tejto oblasti ako kolektívny orgán boli úspešní a mnohé veci pohli dopredu.
Ako hodnotíte prácu predchádzajúcej predsedníčky Súdnej rady Jany Bajánkovej? Chceli by ste v niečom na ňu nadviazať, niečo robiť inak?
Doktorka Bajánková si získala za svoju prácu rešpekt a uznanie medzi kolegami sudcami aj medzi predstaviteľmi ostatných zložiek štátnej moci. Jej pôsobenie hodnotím pozitívne.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Ako ste vnímali samotný priebeh voľby, v ktorej ste získali hlasy dvanástich zo sedemnástich členov Súdnej rady?
Som rada, že proces voľby bol sprevádzaný vecnou diskusiou a prebehol v konštruktívnej atmosfére. Vážim si, že ma kolegovia navrhli a následne mi vo voľbe prejavili dôveru. Táto dôvera je pre mňa zaväzujúca.
Prečo ste presadzovali tajnú voľbu predsedu Súdnej rady? Nepomohlo by dôveryhodnosti justície, ak by voľba do jej najvyššieho orgánu bola skôr verejná?
Tajná voľba je výsadou a legitímnou súčasťou rozhodovacích procesov v demokratických systémoch, najmä ak ide o personálne otázky. Takéto hlasovania sú z princípu slobodnejšie. Pri prijímaní iných typov uznesení Súdnej rady, samozrejme, rozumiem argumentu o transparentnosti. Preto je v poriadku, že rokovania rady sú verejné, rovnako ako zápisnice či zvukové záznamy z týchto rokovaní.
Som rada, že proces voľby bol sprevádzaný vecnou diskusiou a prebehol v konštruktívnej atmosfére. Vážim si, že ma kolegovia navrhli a následne mi vo voľbe prejavili dôveru. Táto dôvera je pre mňa zaväzujúca.
Za podpredsedu rady bol navrhnutý Miloš Kolek, ktorý v májových voľbách získal najviac hlasov z radov sudcov. Podporíte ho v septembri, ak svoju kandidatúru prijme?
Pokiaľ ide o môj hlas, poctivo zvážim podporu každého kandidáta, ktorý bude riadne navrhnutý.
Pred vašou voľbou sa hovorilo o dôležitých rozhodnutiach, ktoré Súdnu radu v najbližšom období čakajú. Je to napríklad otázka nerovnakého prístupu k odvolávaniu sudcov po dosiahnutí 65 rokov. Čo by ste chceli v tejto veci dosiahnuť?
Súdna rada Slovenskej republiky má jednoznačne právo individuálne posúdiť každý jeden prípad a rozhodnúť, či návrh na odvolanie v konkrétnom prípade prezidentovi predloží, alebo nie. Táto otázka sa zároveň často týka sudcov, ktorí už majú prerušený výkon funkcie, takže ich odvolanie v zásade nemá praktický dosah na činnosť súdov. Naopak, tam, kde ide o aktívnych sudcov, je potrebné citlivo zvážiť, aký dosah by malo ich odvolanie v konkrétnom čase na plynulosť rozhodovacej činnosti súdu a ako správne takéto rozhodnutie načasovať. Jednoduchým riešením tejto otázky je teda v každom konkrétnom prípade pragmaticky a dobromyseľne zohľadniť konkrétnu situáciu. K tejto veci vyslovil názor aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze.
Stotožňujete sa s názorom, že nominanti Národnej rady, vlády a prezidenta do Súdnej rady by pre vyváženosť nemali byť sudcovia?
Prax potvrdila, že aj nesudcovia môžu byť dobrými členmi Súdnej rady Slovenskej republiky a prínosom pre jej fungovanie. Takže ako výnimka z pravidla je v poriadku, že do rady môže byť nominovaný aj nesudca, napríklad významná osobnosť práva, uznávaný advokát, profesor a podobne. No rozhodne nemôžem súhlasiť s tým, aby sudcovia boli z týchto nominácií a priori vylučovaní, resp. stavaní na druhú koľaj.
Ako hodnotíte možnosť nominácie štátnej tajomníčky rezortu spravodlivosti Moniky Jankovskej za člena Súdnej rady?
Zákonné a odborné predpoklady podľa mňa spĺňa. No rozumiem, že ide o citlivú otázku, ktorú si však musí vyriešiť Národná rada Slovenskej republiky.