Len dvesto metrov od jaskyniarskej chaty za Tisovcom, v juhozápadnej časti Muránskej planiny objavili novú jaskyňu, ktorá je svojou výzdobou porovnateľná so slovenskými jaskyňami sprístupnenými verejnosti. Smolou novoobjavenej jaskyne je to, že ju pravdepodobne nikdy neuvidí oko bežného návštevníka. Pre veľmi namáhavý vstup do jej priestorov.
Nová jaskyňa sa nachádza v tzv. Suchých doloch, ktoré sú charakteristické tým, že voda tečúca po povrchu mizne rýchlo do krasového prostredia v podzemí. V tejto lokalite vidieť tzv. závrty, teda lievikové priehlbiny. Ak je závrt v blízkosti skalnej steny a začne sa prepadávať, otvára sa cesta do podzemných priestorov. Takýto bol aj začiatok príbehu novoobjavenej jaskyne.
Foto: MARIUS MIEDZINSKI
Podpredseda speleoklubu v Tisovci Dušan Hutka hovorí, že jeden takýto vývrt sledoval dva či tri roky, až kým pri stene skaly nezačal „pracovať“. Najskôr Tisovčania v snahe dostať sa do podzemných priestorov plánovali spoločnú akciu s kolegami z Moravy, ale napokon sa novú jaskyňu podarilo objaviť až v máji tohto roka v spolupráci s jaskyniarmi z Poľska vedenými Mariuszom Miedzinským.
„Nová jaskyňa je vertikálna. Najskôr sme objavili studené, veľmi pekne vyzdobené priestory, z ktorých sa dalo dostať komínmi do nižších častí v hĺbke asi sto metrov. Kým vyššie časti boli čistučké, tie pod nimi boli plné nánosov bahna a blata,“ hovorí Hutka. Práve pre charakter jaskyne – pre jej čistú i kontrastujúcu špinavú časť dostala meno Mangalica. Po prasiatku, ktoré je pekné na vzhľad, no rado sa váľa v blate.
Geológ a člen speleoklubu v Tisovci Lukáš Vlček dopĺňa, že Mangalica má dĺžku okolo jedného kilometra. Dostať sa do jej spodných častí bolo veľmi náročné, pretože sa bolo treba zlaňovať, čo sa dialo v tmavom priestore, kde nebolo vidieť dno.
„Zvládnuť to bola práca naozaj len pre tie najtvrdšie povahy. Treba však povedať, že jaskyňa stále nie je doskúmaná a bude patriť k niekoľkými málo jaskyniam na Slovensku, ktoré stále obsahujú chodby, v ktorých ešte nikto nebol. To možno do budúcnosti považovať za výzvu,“ zdôraznil Vlček.
Slovensko-poľský tím jaskyniarov však v Mangalici videl čosi, čo stojí za to. Jaskyňa je nádherne vyzdobená stalagmitmi, stalaktitmi či kvapľovými jazierkami. Pre poľskú časť expedície je nový objav významný aj tým, že je to podľa Vlčeka najväčšia jaskyňa v histórii slovensko-poľskej spolupráce spoluobjavená poľskými speleológmi na slovenskom území. V jej blízkosti sú aj jaskyne Michňová a Nová Michňová.
Jaskyňa nie je doskúmaná a bude patriť k niekoľkým málo na Slovensku, ktoré stále obsahujú chodby, v ktorých ešte nikto nebol.Lukáš Vlček geológ a člen speleoklubu v Tisovci
Michňová sa nachádza priamo pod chatou speleológov za Tisovcom, Novú Michňovú objavili v roku 2006. Jej dĺžka je 1 300 metrov a hĺbka 98 metrov. Je najväčšou jaskyňou v časti Muránskej planiny známej ako Suché doly.
Mangalica sa veľkosťou radí hneď za ňu. Podľa Hutku, ale aj Vlčeka je na škodu veci, že pravdepodobne nikdy nebude sprístupnená verejnosti. Toto mrzí aj primátora Tisovca Petra Mináča. „Určite by patrila k najväčším zaujímavostiam regiónu, ale prístup do nej bude mať zrejme len skupina odborníkov,“ konštatoval Mináč.
Jaskyňa Mangalica sa zaradila na zoznam viac než 7-tisíc jaskýň, ktoré boli na území Slovenska objavené. Vedúci oddelenia starostlivosti o jaskyne Slovenskej správy jaskýň Ľudovít Gaál hovorí, že z tohto počtu môže verejnosť navštíviť len 18 jaskýň. „Z nich trinásť je sprístupnených priamo Správou slovenských jaskýň, zvyšných päť majú v správe rôzne organizácie, ktoré platia Štátnej ochrane prírody nájom. K nim patria napríklad Hradná jaskyňa v Bojniciach, Jaskyňa mŕtvych netopierov či Krásnohorská jaskyňa,“ podotkol Gaál.