Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny tvrdí, že výber kontrolovaných nie je nijakým šikanovaním, postupne sa vraj takto preverí každá domácnosť. Sociologička sa však obáva, že pri slabej personálnej obsadenosti úradov je to prakticky nemožné, kontroly budú formálne a na riešenie skutočných sociálnych problémov sa nedostane.
„Kontroly sa robia v rámci národného projektu Podpory rozvoja sociálnej práce v rodinnom prostredí,“ informovala Jana Lukáčová z ústredia. Spresnila, že projekt skrátene nazvaný Efektivita II funguje už od roku 2014, pričom Bratislavský kraj doň zaradili v roku 2016.
Len od januára 2016 do apríla 2017 zamestnanci úradov v jeho rámci vykonali priamo v rodinách vyše 79-tisíc návštev. Nielen preto, aby skontrolovali, ako klienti s dávkami narábajú, ale aby im tiež poradili, ako si zabezpečiť ďalšie dávky, na ktoré majú zákonný nárok, či pomohli s inými činnosťami – vybaviť občiansky preukaz, dávky zo zahraničia, prihlásiť sa k lekárovi a podobne.
Národný projekt Efektivita II
- schválené sú naň financie v sume 29 155 044,97 eura, pričom
- pre viac rozvinutý región sa vyplácajú v pomere 50 % eurofondy a 50 % prostriedky štátneho rozpočtu
- a pre menej rozvinutý región v pomere 85 % eurofondy a 15 % prostriedky štátneho rozpočtu
- úrady práce boli doň zaradené až v programovom období 2014 – 2020, Bratislavský kraj sa však do neho zapojil až v roku 2016
- v rámci projektu bolo schválených 402 pracovných miest v rámci celej krajiny, vrátane Bratislavského kraja, z toho 258 na oddeleniach štátnych sociálnych dávok
„Výber kontrol je na vedúcich oddelení štátnych sociálnych dávok a hmotnej núdze jednotlivých úradov práce tak, aby terénni sociálni pracovníci postupne navštívili všetkých poberateľov v rámci úradu," zdôraznila.
V rizikových rodinách, napríklad z rómskych osád, sa tieto návštevy podľa nej robia častejšie a zamerané sú aj na komplexné sociálne poradenstvo a predchádzanie nežiaducim javom, napríklad zanedbávaniu starostlivosti o deti. Je to jedna z prevencií prijatých po tragickom úmrtí Lucky z Bratislavy, na ktoré úrady tri roky neprišli.
Podľa sociologičky SAV Zuzany Kusej je však pre príliš veľký počet poberateľov dávok akékoľvek odborné zameranie daných kontrol prakticky vylúčené. „Ide tu predsa o veľmi rôznorodé sociálne situácie, návšteva u každého klienta by sa mala sústrediť na niečo iné, mal by dostávať špecifické otázky,“ hodnotí.
Projekt, pokračuje Kusá, by mal zmysel, keby pracovníci úradov nemali na jedného klienta pol hodiny mesačne, keby úrady dokázali sociálne slabým pomôcť skutočne efektívne, či už zabezpečením bývania, pri predškolskej výchove, pri starostlivosti o seniorov a podobne.
„Tieto záležitosti sú však v kompetencii obcí, ktoré na ne nemajú dosť peňazí, a preto bez aktivity občana samy ani iniciátormi pomoci nie sú,“ myslí si Kusá. Uvažuje, že za projektom je skôr snaha minúť eurofondy.
Lukáčová namieta, že úlohou terénnych pracovníkov je urobiť v rodine základnú diagnostiku a prípadné problémy postúpiť príslušnému oddeleniu úradu. Nemajú teda v žiadnom prípade nahrádzať činnosť kolegov z oddelenia sociálnoprávnej ochrany či sociálnej kurately, asistentov sociálnej práce na úseku pomoci v hmotnej núdzi a ďalších.
„Žiadna návšteva nie je samoúčelná, z každej sa vyhotovuje záznam, ktorý klient podpisuje,“ spresnila a dodala, že dosiaľ sa v súvislosti s kontrolami nevyskytla nijaká sťažnosť. A pre účely projektu sa na úrady práce prijalo 402 nových zamestnancov.
Reálne príklady terénnej pomoci v praxi
- dieťa klientky bolo vylúčené z materskej školy pre psychické poruchy, klientka sa oň musela starať a nemohla sa zamestnať, bolo jej poskytnuté poradenstvo o možnosti poberať rodičovský príspevok do šiestich rokov veku dieťaťa, posudkový lekár uznal zhoršený zdravotný stav, klientke príspevok priznali
- terénni pracovníci poskytli poradenstvo klientke, ktorej zomrel manžel, ten pred smrťou poberal prídavky na deti a vdova nevedela, ako má zariadiť zmenu, nevedela si ani uplatniť nárok na sirotský dôchodok
- pri kontrole trojročného dieťaťa v rodine sa zistil jeho zlý zdravotný stav (alergia a ekzémy, pre ktoré nemôže chodiť do škôlky), klientke bolo poskytnuté poradenstvo o možnosti získania peňažných príspevkov na kompenzáciu, následne sa však zistilo, že už dostáva príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na hygienu a diétu
Zdroj: ÚPSVaR
O národnom projekte sa začalo hovoriť v súvislosti s prípadom novinárky Moniky Tódovej, ktorej minulý týždeň došla z úradu práce neočakávaná kontrola. Ako ona sama napísala na sociálnej sieti, terénny pracovník ju informoval, že dostal pokyn vykonať náhodnú kontrolu. A zistiť, kto a ako sa v rodine stará o deti a či stále pracuje na území Slovenska.
Keďže Tódová sa intenzívne venovala kauze resocializačného domova Čistý deň, podľa opozície bola kontrola „politickou objednávkou“.
Následne ústredie vydalo stanovisko, v ktorom uviedlo, že u Tódovej vykonalo iba „bežnú kontrolu“. A upozornilo na prebiehajúci projekt. „V žiadnom prípade nešlo o zámer - ani si nevieme predstaviť, k čomu by takýto zámer mal viesť. Návštevy terénnych sociálnych pracovníkov sa teda dotknú kohokoľvek z poberateľov vrátane verejne známych osôb,“ zdôraznila Lukáčová.
Pravde sa v tejto súvislosti ohlásil dôchodca a bývalý novinár, ktorému už kontrola z úradu práce takisto zazvonila pri dverách. Má totiž ťažko zdravotne postihnutú manželku, ktorá poberá štátny príspevok na asistenčnú službu.
„Prišli k nám dve panie, sadli si v obývačke, porozprávali sme sa, niečo si zapísali a odišli,“ opísal priebeh. A dodal, že hoci ešte aj dnes externe publikuje články so sociálnou problematikou, ani mu nenapadlo považovať kontrolu za účelovú. Štát má podľa neho právo overiť si, ako sa s peniazmi platenými na sociálne účely narába. Ako zdôraznil, vie aj o ďalších takto navštívených občanoch, ktorí nikdy neboli novinármi.
„Priateľ robí asistenta vozičkárovi, ktorý takej kontrole pred polrokom neotvoril dvere, bál sa otvoriť cudzím ľuďom. Kontrolóri preto priateľa požiadali, aby bol prítomný na opakovanej návšteve, ktorej termín dohodli. Stalo sa – a tiež sa na to nikto nesťažoval,“ uzavrel exnovinár.