Obrovský rachot a dunenie sprevádzalo utorňajšie zrútenie sa približne sto ton vážiaceho brala zo skalného masívu, na ktorom stojí Strečniansky hrad. Obyvatelia vybiehali zo svojich domov, aby si na vlastné oči pozreli, čo sa stalo – a či ich obľúbená pamätihodnosť ešte stále stojí.
Bralo dopadlo presne tam, kam malo, na navážku štrku na hlavnú cestu vedúcu popod Strečno, ktorá je už od víkendu uzavretá pre všetky typy dopravy. Momentálne sa pracuje na dočisťovaní skaly a tiež sa skúma, nakoľko je poškodený okolitý masív.
Už teraz sa však čoraz hlasnejšie hovorí o tom, že úsek možno neotvoria tak, ako bolo pôvodne plánované, teda do konca tohto mesiaca. Čo je však najhoršie, situáciou trpia nielen motoristi, ale aj samotný Strečniansky hrad, ktorému klesla návštevnosť o 70 percent.
Keď horolezci v utorok večer čistili bloky skál, zistili, že sa začali hýbať. „Okolo siedmej hodiny spadol naraz celý blok. Od dodávateľa prác som dostal informáciu krátko pred pol ôsmou a okamžite som sa sem prišiel pozrieť,“ povedal starosta obce Strečno Dušan Štadáni. „Podľa geotechnických prognóz bol blok značne narušený a pri nejakej veternej smršti alebo pri prívalových dažďoch mohlo dôjsť k jeho samovoľnému uvoľneniu. Mohol teda prakticky spadnúť hocikedy. To sa koniec koncov aj potvrdilo. Plánovalo sa, že sa to bude robiť postupne, nejakými rozťažnými cementmi, nakoniec stačilo dať tlakový vankúš,“ podotkol starosta.
Strečno desí aj automobilky
Dopravná situácia pri Strečne sa dotkla najmä žilinskej automobilky KIA. Železnice posilnili od 17. júla vlakové spoje, ktoré dočasne nahradili autobusovú dopravu pre zamestnancov závodu. Predbežne majú vlaky premávať do konca júla, nie je však vylúčené, že po skomplikovaní situácie pod Strečnom budú jazdiť aj dlhšie. Podľa informácií denníka Pravda hrozili problémy aj v bratislavskej automobilke Volkswagen, kam dovážajú niektoré súčiastky zo závodu v Martine. Zosuv brala však v najbližších dňoch výrobu neohrozí, vo Volkswagene majú aktuálne celozávodnú dovolenku.
Blok sa podľa neho rozsypal na jednotlivé časti a nespôsobil väčšie materiálne škody. „Cestu uvoľnená skala netrafila, pretože po celej dĺžke vozovky je navezený tlmiaci štrk. Spadla tak rovno na to podložie. Poškodených bolo však niekoľko oceľových tyčí, medzi ktorými sú umiestnené drevené zábrany proti padaniu menších skál. Momentálne prebieha odstraňovanie ďalších úlomkov a obhliadka celého terénu, či náhodou niekde nie sú aj ďalšie trhliny, spôsobené pádom tohto bloku,“ doplnil Štadáni.
Starosta nevylučuje, že frekventovaná cesta pod Strečnom bude musieť byť odstavená aj na dlhšie, ako sa pôvodne predpokladalo. „Ešte len uvidíme, aké budeme mať informácie od geotechnikov, ktorí zisťujú, či tam nie sú narušené aj ďalšie skalné bloky. V prípade, že to bude nevyhnutné, ak by to malo ohrozovať zdravie, životy a spôsobovať materiálne škody, bude musieť byť uzávierka cesty pravdepodobne aj predĺžená,“ poznamenal.
Skala spadla, turisti sú fuč
Uzávierka cesty pod Strečnom spôsobila vrásky na čele nielen motoristom a vedeniu obce. Turisti sa teraz Strečnianskemu hradu vyhýbajú oblúkom a v centre letnej turistickej sezóny tak majestátna pamiatka zíva prázdnotou.
„Ľudia si mýlia dopravné značky. Na tabuliach je napísané, že Strečno je uzavreté, a všetci si myslia, že sa to týka aj hradu. Automaticky si menia trasy a na hrad radšej nejdú. Ak to môžem triezvo zhodnotiť, jeho návštevnosť klesla určite aspoň o 70 percent,“ vyhlásil Štefan Oberta, poslanec Obecného zastupiteľstva v Strečne.
Parkoviská pod Strečnianskym hradom, inokedy plné aj mimo turistickej sezóny, sú dnes prázdne. Čoraz bežnejší jav, keď sa na nich v jednej chvíli nenachádza ani jediné auto, miestnych trápi. Neutešenú situáciu na hrade potvrdila aj jeho správkyňa Katarína Repáňová. „Návštevnosť nám veru poriadne klesla, ale aj tak nevidím dôvod, prečo by návštevníci nemali prísť. Hrad máme otvorený od 9. do 18. hodiny sedem dní v týždni. Problém s bralom sa nás pritom vlastne ani netýka,“ dodala s tým, že zatiaľ nedostali žiadne pokyny o tom, že by hrad bol spolu s bralom v ohrození alebo že by sa po ňom nemohlo sprevádzať návštevníkov.
Na hrade sme včera zastihli iba dvojicu turistov z Česka. Karel a Jana priznali, že tam takmer netrafili. „Máme dovolenku a chceli sme ísť na viaceré slovenské hrady a zámky, lebo tie v Česku už máme pochodené. Boli sme aj v Trenčíne a teraz sme chceli ísť na Strečno. Videli sme obchádzky a mysleli sme si, že sa to týka aj hradu. Aj tak sme sa však predsa len išli pozrieť. Oplatilo sa. Prekvapilo nás, bol otvorený. Tešíme sa, lebo sme ho mali celý pre seba,“ hlásila Jana.
Bralo ako časovaná bomba
Cesta popod Strečno je jednou z vôbec najfrekventovanejších na Slovensku, ide o tranzitnú trasu medzi Bratislavou a Košicami. Týmto úsekom prejde denne približne tridsaťtisíc vozidiel a jednoduchá obchádzka neexistuje. Po uzatvorení cesty tak odklonili dopravu pre osobné autá cez Terchovú, čo znamená predĺženie cesty zo Žiliny do Martina o 44 kilometrov.
Pre kamiónovú dopravu je uzavretie cesty hotová katastrofa. Musia ju obchádzať cez Trenčín, čím si predĺžia jazdu až o 284 kilometrov. Tá najschodnejšia a najkratšia trať vedie cez Kľačno (treba rátať s navýšením o 113 kilometrov). Na viacerých úsekoch je veľmi úzka, kľukatá a podľa Renáty Škodovej z Nákladnej automobilovej dopravy Martin aj pomerne časovo náročná.
To, že skala nad cestou, na ktorej sa týči Strečniansky hrad, je nestabilná, bolo známe už roky. Výskumníci bralo monitorovali celé desaťročia. Až geostatický prieskum z roku 2015 však naplno odhalil fakt, že rozsah poškodenia je podstatne väčší, ako sa najprv javilo – a bralo je navyše značne zvetrané a popraskané. O výraznom odklone jedného (nie hradného) brala nehovoriac.
Už na konci júna odpadlo po silnej búrke z časti brala, ktoré sanované paradoxne nie je, niekoľko skál. Geotechnici sa teda bleskovo presunuli z miest, ktoré práve dávali dokopy, priamo tam. Následné analýzy ukázali, že je nutné vyhlásiť mimoriadnu situáciu, pretože skalný masív sa môže zrútiť kedykoľvek, a to rovno na mimoriadne frekventovanú cestu. Tú úplne uzavreli pre motoristov, cyklistov aj chodcov v nedeľu o 8. hodine ráno. Neprejdú ňou ani záchranné zložky.
Zasadol krízový štáb
Na Okresnom úrade v Žiline v stredu popoludní zasadal krízový štáb. Zástupcovia kysuckých obcí z Bystrickej doliny sa na ňom dohodli so zástupcami oravských dopravcov na čiastočnom sprístupnení cesty druhej triedy medzi Oravskou Lesnou a Novou Bystricou pre kamióny. Ako oznámil starosta Starej Bystrice Ján Podmanický, cesta zostáva zatvorená pre kamiónovú dopravu s výnimkou regionálnych prepravcov z Oravy a Kysúc, ktorí dostanú individuálne povolenia na prejazd kamiónov.
„Pre nás je kľúčové, že nebola ani dočasne spustená tranzitná kamiónová doprava. Ak by sa povolila, už by sa to z dlhodobého hľadiska nedalo zvrátiť,“ podčiarkol Podmanický s tým, že cesta na základe znaleckého posudku v tomto smere nemá statické ani smerové parametre. „Hoci sme od začiatku deklarovali, že chápeme situáciu prepravcov, prioritou bolo chrániť tisícky obyvateľov obcí na kysuckej aj oravskej strane. Proti sprejazdeniu boli totiž aj starostovia dotknutých obcí,“ pridal.
Starostovia kysuckých obcí Nová Bystrica, Stará Bystrica, Radôstka, Klubina, Zborov nad Bystricou a primátor Krásna nad Kysucou boli pripravení zablokovať v utorok cestu, ak by bola na nej doprava pre kamióny povolená. Autodopravcovia z Oravy zas chceli podobnú blokádu urobiť na Orave.
Dohoda je podľa Podmanického prijateľným kompromisom vo vypätej situácii. „Keby sme nezasiahli, nežiadali a nepohrozili protestom, alebo by sa toto rokovanie vôbec nezvolalo, čelili by sme vyhrotenejšej situácii, blokádam i zápcham. Takto sme tomu celému predišli,“ uzavrel.
Mohlo to dopadnúť oveľa horšie
Pád stotonovej časti brala síce nevidel na vlastné oči, ale to, čo počul, mu úplne stačilo. Projektový manažér sanačnej firmy, ktorá skalný masív opravuje, Branislav Prelovský porozprával pre denník Pravda o tom, čo Strečniansky hrad a okolie v najbližších dňoch čaká. Pýtali sme sa i na to, či sa práce na rizikovom úseku z dôvodu komplikácií nepredĺžia.
Ako a kedy došlo k zrúteniu časti brala?
Okolo siedmej hodiny večer spadol skalný blok. Stalo sa to preto, že sa hydraulickými vankúšmi začalo hýbať. Predpokladali sme, že to budeme rozrušovať po častiach, ale tým, že sa blok začal pohybovať, bolo nebezpečné na ňom pracovať a riešiť ho po častiach. Tak sme sa rozhodli, že ho skúsime zhodiť dole celý s tým, že sa môže poškodiť aj cestná komunikácia. Riziko, že sa stane niečo niekomu tam hore, na skalách, sa totiž stále zvyšovalo.
Boli ste priamo pri tom, keď blok spadol? Videli ste to na vlastné oči?
Nevidel som to, pretože som sa akurát presúval zhora oproti na druhú stranu Váhu. Bol to však veľký rachot.
Už predtým ste vraveli, že je veľká pravdepodobnosť, že blok sa zrúti celý. Takže sa vám predpoklad napokon potvrdil?
Áno, mali sme dva scenáre. Jeden bol, že to pôjde pomaly a postupne a druhý, že sa to zrúti celé naraz. Príroda si to nakoniec zariadila takto.
Dopadol blok presne tam, kam ste chceli?
Áno. Výpočty, ktoré sme mali, sa ukázali ako správne. Dopadlo to tam, kam malo. Vankúš bol na to dobre pripravený.
Ako to vyzerá s cestou? Viete odhadnúť, či pád bloku spôsobil jej poškodenie?
Nevieme. Uvidíme to až vtedy, keď sa miesto odkryje od navážky štrku. Predpokladáme však, že tam nebudú nejaké veľké škody.
Aký bude ďalší postup? Budete teraz skúmať, či sú na skale ďalšie poškodenia či trhliny?
Teraz musíme dočistiť, čo spadlo, aj celú skalnú stenu pod spomenutým blokom a najbližšie okolie. Potom sa rozhodne, či pôjdeme ešte aj do širšieho územia.
Pôvodné odhady, že cesta pod Strečnom by mala byť uzatvorená minimálne do konca mesiaca, ešte stále platia?
Áno, určite ešte stále platia.