V lete na cestách každý rok zahynie viac ľudí ako v inej časti roka. Čím to je spôsobené?
Motocyklisti sú ľudia, ktorí, keď sa začne lepšie počasie, absolvujú prevažne kratšie trasy. Na leto si však väčšinou naplánujú dlhší výlet a stáva sa, že motorkár po krátkej jarnej sezóne ešte nie je celkom pripravený na to, že musí v kuse odšoférovať niekoľko stoviek kilometrov. U cyklistov to môže byť obdobné. Väčšinou sa pohybujú po uzavretých úsekoch, po hrádzach alebo lesoch, ale keď si naplánujú dlhšiu cyklotrasu, tak sa nevyhnutne dostanú aj do bežnej premávky. Pod zvýšenú úmrtnosť cyklistov sa teda podpisuje určitá nepripravenosť na frekventovanejšie cesty, únava či vysoké teploty.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ich bezpečnosť pomôže zvýšiť aj používanie reflexnej vesty. Čo ešte môžu urobiť?
Hlavne tí, ktorí jazdia na horských bicykloch, akoby zabúdali, že pri večernom jazdení po meste musia mať aj predné svietidlo. Väčšinou majú len zadné blikajúce svetlá, ktoré ich síce zozadu zviditeľňujú, no nestačí. Neuvedomujú si, že pre vodiča je stresujúce, keď sa pred ním v protismere, väčšinou v zákrute, neočakávane objavia. Vodič ich práve pre chýbajúce osvetlenie zbadá veľakrát neskoro. Najväčší pozor na cyklistov a motocyklistov by však mali dávať vodiči. Drvivá väčšina cyklistov nemá vodičský preukaz. Často preto podceňujú fakt, že vodič, ktorý ide vo svojom pruhu a nemá dobrý výhľad na situáciu pred sebou, môže podvedome vybočiť doprava, teda ku krajnici. Niektorí cyklisti idú aj v rade stojacich vozidiel po pravej krajnici a vodič, ktorý takto vybočí, nemusí cyklistu prichádzajúceho zozadu vidieť.
Zo štatistík vyplýva, že za volantom umierajú najmä mladí vodiči okolo 20 rokov alebo starší šoféri. Prečo je to tak?
Mladý vodič má málo skúseností. Systém autoškôl je síce slušne prepracovaný, ale mladí šoféri by mali po jej ukončení absolvovať kurzy bezpečnej jazdy. Je dobré, keď vodič uvidí, čo urobí vozidlo už pri 30-kilometrovej rýchlosti, keď sa dostane do šmyku. Podstatnú úlohu tiež zohrávajú emócie. Čoraz rýchlejšie a výkonnejšie autá „provokujú“ mladých ľudí k rýchlej jazde. U starších vodičov je to väčšinou o zdravotných problémoch a o nezvládnutí stresu. V lete jazdu sťažujú aj prudké výkyvy teplôt.
Počas dovoleniek ľudia cestujú autom dlhé hodiny. Aké zásady treba dodržiavať?
Pri dlhých cestách je potrebné naplánovať si presne trasu aj oddych. Lepšie je vyraziť skoro ráno, aby sme sa vyhli krízovým hodinám, ktoré sú medzi polnocou a štvrtou hodinou nadránom. Dôležité je tiež mať v aute dostatok tekutín. Treba využiť každú prestávku aj na dotankovanie, pretože posádka môže v kolóne na dovolenkovej trase uviaznuť aj na niekoľko hodín. Keď chce počas toho využívať chladenie klimatizáciou, musí bežať motor, a na to je potrebný dostatok paliva. Pred cestou tiež odporúčam poznačiť si telefónne čísla, cez ktoré si v jednotlivých krajinách môže šofér privolať zdravotnú, odťahovú alebo asistenčnú službu.
Ako často si treba počas dlhej cesty robiť prestávky či striedať sa za volantom?
To je veľmi individuálne. Spolujazdec by mal však pravidelne sledovať reakcie šoféra a komunikovať s ním. Pomôcť môžu aj moderné bezpečnostné systémy, ktoré monitorujú správanie vodiča, ako často pohne volantom či ako často brzdí. Podľa toho potom systém odporučí prestávku. Dlhé trasy autom sú hlavne o plánovaní, aby vodiči mali dostatočnú časovú rezervu. Klúčové je tiež uvedomenie si, že je lepšie nestihnúť prvú zaplatenú večeru, ako do cieľa neprísť.