Rezort zdravotníctva reagoval, že sa zaoberá dostupnosťou agentúr zamestnávajúcich ošetrovateľky, ako aj otázkami ich financovania.
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek tvrdí, že momentálne sa o imobilného pacienta prepusteného z nemocnice nikto nezaujíma. „V najhoršom prípade pacienta prepustia v piatok a do pondelka príbuzní nevedia, koho majú osloviť,“ povedala prezidentka komory Iveta Lazorová. Upozornila, že počty bezvládnych budú len narastať, ale nebude sa mať kto o nich starať.
Viliam Franko z Organizácie ťažko zdravotne postihnutých a vozičkárov povedal, že mnohí z nich domáce ošetrovanie využívajú. „Veľmi pomohli mojej 90-ročnej mame, ktorá si zlomila krčok stehennej kosti. Problém je ten, že agentúry majú obmedzenú pôsobnosť a môžu pomôcť iba v určitých výkonoch,“ uviedol Franko.
Ošetrovateľská starostlivosť v domácnosti
- patrí do ambulantnej sféry a vykonávajú ju zdravotné sestry prostredníctvom agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti
- ošetrovanie v domácnosti odporúča nemocnica, všeobecný lekár alebo špecialista v prípade, ak je pacient imobilný a nemôže cestovať za ošetrením do zdravotníckeho zariadenia
- sestry ošetrujú rany, preležaniny, pichajú injekcie, podávajú infúzie, pomáhajú s rehabilitáciou
- ošetrovanie sa uskutočňuje v domácom prostredí, nepatrí sem opatrovanie chorých, podávanie jedla či zabezpečovanie nákupov
- pacient za ošetrenie neplatí, hradia ho zdravotné poisťovne, ktoré uzatvoria zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s agentúrami
„Služby domáceho ošetrenia som využila už dvakrát pre môjho syna, ktorý je od narodenia na vozíčku. Mal dekubity a zdravotná sestra mi ukázala, ako ich mám ošetrovať, aké prípravky použiť. Ako matke mi veľmi pomohli, pretože sa rany rýchlejšie zahojili,“ povedala Ľudmila zo Spišskej Novej Vsi. Dekubity (preležaniny) sú podľa nej veľkým problémom, ťažko sa liečia, jej syn ich mal pol roka. „Starší ľudia na dekubity zomierajú, ak sa neliečia,“ dodala. Domáce ošetrovanie považuje za veľkú výhodu hlavne pre imobilných ľudí, pretože pre rodinu je problém doviezť ich napríklad do nemocnice. Alebo potom hodiny čakajú na sanitku.
Terénne sestry sú preťažené
Sestry sa denne v teréne starajú aj o 25 pacientov, ideálny počet je pritom 16 chorých. „U niektorého sa zdržíte dlhšie, napríklad ak mu dávate infúziu, ktorá tečie hodinu, u niektorého kratšie, ak mu ošetríte ranu, prípadne ju len previažete,“ uviedla Zuzana Maderová, ktorá má v starostlivosti 22 pacientov v bratislavských mestských častiach Karlova Ves, Dúbravka, Devínska Nová Ves a Devín. Najväčší problém jej robia chýbajúce informácie v prepúšťacích správach a problémom sú aj presuny za pacientmi. Sestry chodievajú autom, ale mnohé dochádzajú hromadnou dopravou, pretože zdravotné poisťovne neuhrádzajú prejazdené kilometre. Takto strácajú čas. Tiež si ich ľudia zamieňajú s opatrovateľkami.
„My ošetrujeme chorých, nerobíme nákupy ani nepodávame jedlo, riešime rôzne stavy, od ošetrovania otvorených rán, pomáhame pacientom so zhubnými ochoreniami, picháme injekcie, podávame infúzie,“ vymenovala Maderová. Najhoršie je podľa nej, ak sa pacient zanedbá, potom je ošetrovanie zdĺhavejšie a komplikovanejšie. Za problém považuje aj to, že aj keď chorý alebo jeho rodinný príslušník by už v nemocnici pri prepúšťaní mal dostať informácie o pomoci agentúr, málokde to robia.
V mnohých regiónoch navyše nie je dostatok agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti. „V každom okresnom meste by mala byť jedna agentúra, ale keď si zoberiete demografiu, zaľudnenosť, chorobnosť, tak niektoré oblasti sú poddimenzované,“ povedal Jaroslav Straka, ktorý je prevádzkovateľom agentúry.
Komora sestier navrhuje, aby ministerstvo prijalo koncepciu rozvoja a financovania domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Vytvoriť by sa mali takzvané obvody v rámci regiónu, v ktorých by sestry pôsobili. Straka vysvetlil, že vytvorenie obvodov by pomohlo lepšie zmapovať situáciu tak, aby ošetrovanie bolo dostupné pre všetkých ľudí v regióne.
Agentúry sa sťažujú na nedostatok financií
Rezort zdravotníctva včera reagoval, že sa týmito otázkami zaoberá a s ministerstvom práce pripravujú nový zákon o dlhodobej zdravotnej starostlivosti. Jeho súčasťou bude nový zoznam zdravotných výkonov, optimalizácia lôžok podľa potrieb regiónov, aj minimálna sieť či spôsoby rozmiestnenia ošetrovateľských agentúr.
Agentúry sa okrem iného sťažujú na nedostatok financií a na to, že im poisťovne neuhrádzajú všetky výkony. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) uviedla, že agentúram domácej ošetrovateľskej starostlivosti platby zdvihla, a to tento mesiac o 25 percent. „Od júla sme celkovo zvýšili platby pre agentúry, zariadenia sociálnych služieb a mobilné hospice o približne dva milióny eur ročne,“ povedala hovorkyňa poisťovne Viktória Vasilenková. V súčasnosti má VšZP zazmluvnených 166 agentúr. Uhrádza im napríklad výživu pacienta sondou, injekcie, prevenciu preležanín, odber krvi, čistenie a dezinfekciu kanyly.