Oznámením trestných činov kompetentným orgánom si obete neraz skomplikujú život. Ako napríklad školáčka z Nevidzian, ktorú sexuálne zneužíval katolícky kňaz. Hoci bol za tento čin odsúdený, proti dievčaťu a jej matke sa obrátila celá dedina, ktorá stála na strane svojho farára. Aj bývalá manželka exstarostu obce Višňové, ktorý sa ju pokúsil zavraždiť, si veľa vytrpela, kým sa dočkala spravodlivosti. O život sa neprestala báť ani po vynesení rozsudku, ktorým jej exmanžela poslal súd na dvadsať rokov do väzenia.
Strach obetí z pomsty páchateľa či reakcie blízkeho okolia je často väčší ako túžba po spravodlivosti. Ako pre denník Pravda vysvetlila advokátka Alexandra Karlíková, nový zákon o ochrane a podpore obetí trestných činov ich ochranu posilní.
Videli sme zľahčovanie a stereotypné názory, že si žena vymýšľa a bez hmotných dôkazov nie je jej tvrdenie relevantné. To je pre obeť veľmi zraňujúce a nepomáha to ani stíhaniu sexuálneho násilia.Barbora Burajová, hlavná manažérka Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie
„Účelom zákona je, aby sa obete trestných činov nebáli podať trestné oznámenie, aby boli posilnené ich práva a aby sa zabezpečila väčšia kontrola orgánov, ktoré im majú poskytnúť pomoc. Bez ohľadu na to, či je páchateľ známy, alebo nie, sa obeť od začiatku považuje za obeť. To tu doteraz nebolo,“ povedala.
„Veľmi dôležitá je aj časť, ktorá sa zaoberá druhotnou viktimizáciou. Nad jednotlivými orgánmi – znalcami, psychológmi či orgánmi činnými v trestnom konaní – vznikne väčšia kontrola. V prípade, že by obeť zle poučili alebo by si zle vykonávali svoju prácu, tak by jej vznikla ujma a obeť by bola opäť braná ako obeť,“ dodala Karlíková.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Fakt, že obete sexuálneho násilia musia niekedy strpieť nevhodné reakcie napríklad aj zo strany vyšetrovateľov, pre Pravdu potvrdila Barbora Burajová, hlavná manažérka Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie, ktoré sa na túto problematiku zameralo v prieskume.
„V odpovediach sa objavovalo veľa pochopenia pre obete, najmä zo strany starších a skúsenejších vyšetrovateľov a vyšetrovateliek. Videli sme zľahčovanie a stereotypné názory, že si žena vymýšľa a bez hmotných dôkazov nie je jej tvrdenie relevantné. To je pre obeť veľmi zraňujúce a nepomáha to ani stíhaniu sexuálneho násilia,“ doplnila Burajová.
Nový zákon by to mohol zmeniť. Rezort spravodlivosti ho už poslal do medzirezortného pripomienkovania. Novinkou sa do právneho poriadku Slovenska zapracuje smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ z roku 2012, ktorá stanovuje minimálne normy v oblasti podpory a ochrany obetí trestných činov.
Po prvý raz sa v legislatíve objaví pojem obeť, doteraz sa pracovalo len s výrazom poškodený. Rozdiel je v tom, že hoci aj poškodenému vznikla spáchaním trestného činu ujma, v prípade obete ide o násilný trestný čin, a tak bude mať zabezpečenú väčšiu ochranu. Pribudne aj pojem obzvlášť zraniteľná obeť – medzi ne sa zaradia napríklad deti či staršie osoby.
Zákonom sa tiež upraví rozsah informácií, ktoré budú musieť jednotlivé subjekty poskytnúť obeti pri prvom kontakte – napríklad policajt bude mať povinnosť objasniť jej, ako podať trestné oznámenie alebo aké sú možnosti krízového ubytovania. Povinnosti budú mať v tomto smere aj prokurátori či poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.
Ministerstvo spravodlivosti bude po novom udeľovať akreditácie a finančnú podporu subjektom, ktoré obetiam pomáhajú právnym či psychologickým poradenstvom. Podľa sprievodnej dokumentácie k návrhu zákona sa na tento účel počíta so sumou 500-tisíc eur ročne. Ďalších približne 460-tisíc eur by malo slúžiť na odškodnenie obetí trestných činov.
Podľa Burajovej na Slovensku chýba právna úprava, ktorá by komplexne riešila domáce násilie. Nepomohlo tomu ani rozhodnutie rezortu pozastaviť proces ratifikácie Istanbulského dohovoru, ktorý sa touto problematikou zaoberá.
Čo znamená pojem obeť
- Obeťou je fyzická osoba, ktorej bolo ublížené na zdraví, spôsobená majetková škoda, morálna alebo iná ujma alebo boli porušené, či ohrozené jej práva alebo slobody. Obeťou je aj príbuzný v priamom pokolení, súrodenec, osvojiteľ či osvojenec, manžel či osoba, ktorá žila v spoločnej domácnosti s človekom, ktorému bola trestným činom spôsobená smrť, a ona tým utrpela ujmu.
- Obzvlášť zraniteľnou obeťou je dieťa alebo osoba staršia ako 75 rokov, zdravotne postihnutá osoba, obeť obchodovania s ľuďmi, obeť týrania blízkej či zverenej osoby, obeť trestného činu, ktorý spáchala organizovaná skupina, či obeť niektorého z trestných činov proti ľudskej dôstojnosti alebo terorizmu, ale tiež obeť trestného činu spáchaného násilím z dôvodu pohlavia, rodu, sexuálnej orientácie, národnosti, rasovej alebo etnickej príslušnosti či náboženského vyznania. Patria sem aj obete, ktoré sú vystavené vyššiemu riziku opakovanej viktimizácie, zastrašovania a pomsty zo strany páchateľa.
- Obeťou násilného trestného činu je fyzická osoba, ktorej bola úmyselným násilným činom spôsobená ujma na zdraví. Ak táto osoba v dôsledku činu zomrela, za obeť násilného trestného činu sa považuje aj pozostalý manžel, dieťa, rodič či osoba, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť. Obeťou násilného trestného činu je aj osoba, ktorej bola spôsobená morálna škoda trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania.
„Opätovne sa tak odsúva systémové riešenie problému. Je to veľká strata, nielen pre ženy zažívajúce násilie, ich deti a obete domáceho násilia. Je to strata aj pre spoločnosť, pretože počas diskusií o nepodstatných tvrdeniach narastajú faktické aj morálne škody spôsobené násilím,“ podčiarkla Burajová.
Bez ohľadu na to, či je páchateľ známy, alebo nie, sa obeť od začiatku považuje za obeť. To tu doteraz nebolo.advokátka Alexandra Karlíková
Istanbulský dohovor minulý týždeň dočasne stopla ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd), podľa ktorej táto téma príliš rozdeľuje spoločnosť, a preto je potrebná ďalšia diskusia. Konzervatívci v dohovore totiž vidia podsúvanie tzv. gender ideológie. Odborníci na ľudské práva nad tým len krútia hlavou a zdôrazňujú, že ide v prvom rade o boj proti násiliu páchanom na ženách.
Nový zákon z dielne Žitňanskej rezortu sa bude zaoberať aj sexuálnym násilím. Osvetu už spustilo v apríli aj ministerstvo práce, ktoré sa kampaňou pokúsilo zvýšiť citlivosť mladých ľudí na túto problematiku. Podľa údajov Eurobarometra si totiž takmer polovica ľudí na Slovensku myslí, že sex bez súhlasu je za istých okolností ospravedlniteľný.
Na krutú realitu poukázal prieskum Centra pre rodovo podmienené a domáce násilie, podľa ktorého až 88 percent prípadov sexuálneho násilia vykoná páchateľ, ktorého obeť pozná, v 38 percentách je to dokonca jej partner.