Bukovčanka navrhla interiér sultánovho paláca v Ománe

Narodila sa v Maroku, má francúzsku národnosť, žila v Ománe a už tretí rok je jej domovom malá dedinka Horný Bukovec, patriaca pod obec Dolná Strehová v okrese Veľký Krtíš. Veronika Honea, rodená Hamouti, je vskutku nevšednou ženou.

24.07.2017 15:00
debata (6)

Vyštudovala dizajn a vďaka svojej šikovnosti pretvárala aj palác sultána. Hoci pochodila kus sveta, pokoj a šťastie našla na Slovensku. Prečo sa rozhodla vymeniť exotiku za malú krajinu pod Tatrami?

Usmievavá dáma, ktorá nedávno dovŕšila päťdesiatku, k nám mala vždy blízko. Z bývalého Československa totiž pochádzala jej babka. „Odišla za prácou do Maroka, keď mala dvadsaťštyri rokov. Založila si tam rodinu a aj tam zomrela,“ vysvetľuje Veronika. Tá má francúzsku národnosť a v krajine, kde sa narodila, žila dovedna 26 rokov. Samozrejme, s výnimkou päťročnej prestávky venovanej štúdiu vo Francúzsku.

Bola to veľká zmena v mojom živote, no vôbec to neľutujem. Na Slovensku som spoznala veľa milých ľudí, mám tu už viac dobrých priateľov a o čo tu ľudia žijú jednoduchšie, o to sú úprimnejší.

Dizajn bytov, nábytku či doplnkov a šperkov z dreva ju oslovil natoľko, že sa tomuto kumštu začala venovať naplno. Do Ománu sa vybrala ako dvadsaťšesťročná a zotrvala tam osemnásť rokov. „Zažila som tam toho veľmi veľa, dokonca mám odtiaľ aj manžela,“ hovorí hrdo.

Omán je bohatá krajina, v ktorej aj domy strednej vrstvy pripomínajú okázalý luxus, na aký na Slovensku nie sme zvyknutí. Veronika dizajnovala zariadenia domov ľudí tejto spoločenskej triedy, no po jej službách siahali aj tí oveľa bohatší.

Veronika vzbudzuje pozornosť svojím zjavom aj... Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Veronika Honea, sperky, sperk Veronika vzbudzuje pozornosť svojím zjavom aj šperkmi vlastnej výroby.

Azda najlukratívnejšou výzvou bol pre ňu samotný sultánov palác, v ktorom kusy nábytku a zariadenia lemovalo dvadsaťštyrika­rátové zlato. „Pracovala som tam osem rokov a navrhla som dizajn viacerých miestností i kúpeľní. Priamo so sultánom som v kontakte nebola, všetko so mnou zariaďovali jeho ľudia. Denne som trávila v paláci aj šesť hodín,“ zdôrazňuje.

Veronika sa v Ománe postarala aj o dizajn interiérov domov sultánových príbuzných či vily jedného z ministrov. Všade prichádzala do kontaktu so zámožnosťou a s bohatstvom. Pri tom všetkom navyše stihla prevádzkovať malý obchodík, v ktorom predávala ručne vyrábané šperky. Priznáva, že to vôbec nebol zlý život, no vnútorne ju akosi neuspokojoval.

„Tam niečo také ako kamarátstva vôbec nefunguje. S ľuďmi, s ktorými som spolupracovala, sme boli priateľmi – no len dovtedy, kým som riešila projekty ich domov. Potom už bola stena, skrátka nič,“ pridáva. Veľa ľudí nevydrží žiť v Ománe aj kvôli neznesiteľnej klíme. Extrémne horúčavy sú podľa nej ešte veľmi slabé slovo. „Kým tu na Slovensku sú štyri ročné obdobia a poznáme teplo aj zimu, tam je len teplo alebo veľmi teplo,“ smeje sa.

Po osemnástich rokoch v Ománe sa Veronika presťahovala domov do Maroka a naďalej sa venovala dizajnu. Čosi jej však stále našepkávalo, že by sa mala predsa len pozrieť aj do rodnej krajiny svojej starej mamy.

V Ománe navrhovala Veronika dizajn aj v palácoch. Foto: Archív Veroniky Honea
oman, palac V Ománe navrhovala Veronika dizajn aj v palácoch.

„Tá mi ešte ako dieťaťu o Československu veľa rozprávala. Pred asi desiatimi rokmi som sa preto vybrala na výlet do Prahy. Mimoriadne sa mi tam páčilo a odvtedy ma to do týchto končín ťahalo stále viac,“ zdôveruje sa.

Veronike napadlo, že by si v našich zemepisných šírkach mohla kúpiť výletný domček a založiť malú farmu. V roku 2007 vzala prostredníctvom internetu konečne veci do vlastných rúk. V obci Dolný Bukovec si kúpila starší dom. Ten však nemal vodu ani elektrinu, tak si o rok neskôr o kúsok ďalej – v Hornom Bukovci – zadovážila ďalší. Odvtedy začala na Slovensko chodievať pravidelne. Najprv u nás trávila pravidelne len jeden mesiac v roku, no v novembri 2014 už prišla pod Tatry žiť natrvalo.

„Bola to veľká zmena v mojom živote, no vôbec to neľutujem. Na Slovensku som spoznala veľa milých ľudí, mám tu už viac dobrých priateľov a o čo tu ľudia žijú jednoduchšie, o to sú úprimnejší. Páči sa mi aj to, že tu nezažívam stresy ako predtým,“ bilancuje.

zväčšiť Malý obchodík so šperkmi v Ománe, ktorý... Foto: Archív Veroniky Honea
obchod, sperky, obchodik, oman Malý obchodík so šperkmi v Ománe, ktorý Veronika prevádzkovala.

Najväčší problém pri prispôsobovaní sa našim obyčajom robil Veronike slovenský jazyk. „Hovorím po francúzsky, po španielsky, po anglicky či po arabsky, no slovenčina je oveľa ťažšia,“ podčiarkuje. Slovenčinu začala postupne zvládať nie pomocou lektorky či jazykovky, ale „školy života“. Snažila sa komunikovať s ľuďmi a po viac ako dvoch rokoch sa už po slovensky dohovorí.

Veronika na svoju najväčšiu záľubu – šperky – stále nedá dopustiť. Vyrába ozdoby z dreva, ale aj z medi, ktoré vhodne dotvárajú nielen ženskú krásu, ale aj interiérové doplnky. Priznáva, že kúpna sila je u nás iná ako v Ománe, preto ju tento minibiznis veľmi neuživí. Preto si privyrába aj ako učiteľka na Lingua Academii v Lučenci, kam dochádza dvakrát do týždňa. Učí angličtinu, španielčinu a francúzštinu. Sen o farmárčení si splnila záhradkou, v ktorej pestuje zeleninu.

Rodné Maroko ani bohatý Omán jej podľa vlastných slov nechýbajú. Na Slovensku je totiž šťastná. Žije síce skromnejšie ako kedysi, no krajina pod Tatrami jej učarovala natoľko, že sa s ňou rozhodla už nadobro spojiť zvyšok svojho života.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #dizajn #bytový dizajn #bytové doplnky #Omán #Horný Bukovec #Veronika Honea