Podľa jej slov je chybou, že nie všetky obete domáceho násilia získajú postavenie obzvlášť zraniteľnej obete. Pozitíva zákona zase vidí v opatreniach, ktoré majú zmierniť traumu.
Aký najväčší prínos bude mať nový zákon?
Prvýkrát predstavuje definíciu pojmu obeť. Až po jeho prijatí bude pre legislatívu a právnu prax zrejmé, kto je obeť a aké sú jej práva. Z pohľadu ochrany pred násilím je dôležité, že návrh zákona priznáva práva všetkým obetiam bez ohľadu na skutočnosť, či podali trestné oznámenie, respektíve, ako odkazuje návrh zákona, či sa začalo trestné konanie. Toto je dôležité najmä pre obete domáceho násilia, ktoré sa často obracajú aj na iné inštitúcie ako na políciu.
V návrhu nám chýba, že nie všetky obete domáceho násilia sú zaradené medzi obzvlášť zraniteľné obete. Zákon toto postavenie priznáva len osobám, ktoré zažili násilie, ktoré je týraním blízkej osoby a zverenej osoby.
Podľa návrhu by obeť pri prvom kontakte s ktoroukoľvek inštitúciou mala dostať jednoznačné informácie o tom, kde môže dostať odbornú pomoc. Podanie trestného oznámenia totiž nie je vždy samo osebe dostatočným prostriedkom na zvýšenie jej bezpečia. Pre obete domáceho násilia je kľúčové rozhodnúť sa, akými krokmi zabezpečiť pre seba, prípadne pre svoje deti bezpečie, a až potom môžu pristúpiť k riešeniu ostatných aspektov ich situácie.
Návrh zákona zavádza aj ochranu práv obetí ako novú zásadu v trestnom konaní. Preto pri všetkých úkonoch bude potrebné ochranu práv obetí zohľadniť. Navyše orgány činné v trestnom konaní a súdy budú musieť prihliadať aj na situáciu, potreby, vek, zdravotné postihnutie a vyspelosť obete, a teda s ohľadom na jej osobné špecifiká konať takým spôsobom, aby mohla svoje práva plne uplatniť. Verím, že to prinesie pozitívnu zmenu v kontakte inštitúcií s obeťami.
Tiež sme radi, že sa zavádza osobitná ochrana pre obzvlášť zraniteľné obete. Návrh zákona zavádza nové procesné postupy, ktoré by mali znížiť riziko sekundárnej viktimizácie, napríklad nahrávanie výsluchov, a teda možnosť zníženia potreby opakovane vypovedať o skutku a ujme, čo obete traumatizuje. V rámci súdneho konania bude možné vypočuť obzvlášť zraniteľnú obeť tak, že nebude musieť byť v rovnakej miestnosti s obžalovaným. Ak sa bude s obeťami zaobchádzať citlivo a budú zohľadnené ich potreby, môže sa zvýšiť ich dôvera vo verejné orgány a pomoc vyhľadajú skôr. To je prvý krok k prevencii opakovanej viktimizácie.
V čom vidíte jeho mínusy?
V návrhu nám chýba, že nie všetky obete domáceho násilia sú zaradené medzi obzvlášť zraniteľné obete. Zákon toto postavenie priznáva len osobám, ktoré zažili násilie, ktoré je týraním blízkej osoby a zverenej osoby. V praxi však takto nie sú stíhané všetky prípady domáceho násilia. V pripomienkovom konaní budeme navrhovať, aby bol zavedený pojem trestné činy domáceho násilia, z čoho by potom pre obete vyplývalo postavenie a nároky obzvlášť zraniteľných obetí, bez ohľadu na to, či je trestný čin stíhaný ako ublíženie na zdraví, alebo nebezpečné vyhrážanie.
Zákon spomína aj právo na právnu pomoc pre obeť. Páchateľa chráni prezumpcia neviny, akú ochranu má obeť?
V postavení obvineného alebo obžalovaného sa nič nemení. Zákon priznáva obetiam nárok na právnu pomoc a právne zastupovanie, no je potrebné si uvedomiť, že len v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Preto ženy zažívajúce násilie, ktorých situáciou sa primárne zaoberáme, zostanú s väčšinou svojich problémov odkázané na pomoc tých organizácií, ktoré im už dnes právnu pomoc a právne zastupovanie poskytujú.
Pre tieto organizácie je však problematické na túto činnosť získať financie, systémové financovanie takmer neexistuje, a tak sú odkázané najmä na tzv. projektové zdroje. Ale v prípadoch domáceho násilia musíte riešiť rozvod a otázku výchovy a výživy detí po rozvode, vydanie neodkladných opatrení na ochranu seba a detí a podobne. Teoreticky aj tieto organizácie môžu požiadať o akreditáciu na ministerstve spravodlivosti a získať finančný príspevok podľa návrhu zákona. Uvidíme, aké efektívne to bude pre obete domáceho násilia v praxi.
V súvislosti s ochranou a podporou obetí domáceho násilia a osobitne násilia na ženách chýba na Slovensku právna úprava, ktorá by riešila túto problematiku komplexne. Diskusia o tzv. Istanbulskom dohovore, ktorý nastoľuje systém komplexnej ochrany a podpory žien zažívajúcich násilie a obetí domáceho násilia, je časťou verejnosti vedená neodborne. Rozhodnutie nepristúpiť k ratifikácii dohovoru tak opätovne odsúva to podstatné, a tým je systémové riešenie problému. Je to veľká strata, nielen pre ženy zažívajúce násilie, ich deti a obete domáceho násilia. Je to strata aj pre spoločnosť, pretože počas diskusií o nepodstatných tvrdeniach narastajú faktické aj morálne škody spôsobené násilím.
Diskusiu o probléme sexuálneho násilia nedávno na Slovensku otvorila kampaň Pretože hovorím nie, na ktorej sa podieľa aj centrum pre rodovo podmienené a domáce násilie. S akými reakciami okolia sa najčastejšie stretávajú obete sexuálneho násilia?
Z môjho pohľadu je to veľmi rôznorodé. Vlani sme realizovali prieskum postojov vyšetrovateľov a vyšetrovateliek na Slovensku, špecificky sme sa pýtali aj na tému sexuálneho násilia. V odpovediach sa objavovalo veľa pochopenia pre obete, najmä zo strany starších a skúsenejších vyšetrovateľov a vyšetrovateliek.
Na druhej strane sme videli zľahčovanie a stereotypné názory, že si žena vymýšľa a bez hmotných dôkazov nie je jej tvrdenie relevantné. To je pre obeť veľmi zraňujúce a nepomáha to ani stíhaniu sexuálneho násilia. Opäť je to aj otázka systémového riešenia problematiky, vrátane odbornej prípravy policajtov, zdravotníckych a sociálnych profesií, psychológov a psychologičiek.
Aj preto nám v návrhu nového zákona chýba otázka vzdelávania o problematike domáceho a sexuálneho násilia alebo systematického vzdelávania o tom, aká je situácia obetí, ako jednotlivé formy násilia na ne vplývajú a aké majú potreby. Všetky orgány, ktoré s obeťami prichádzajú do kontaktu, by mali byť lepšie informované. Toto zákon nerieši.
Zaoberá sa však informáciami, ktoré musia predstavitelia štátnych orgánov povinne obeti poskytnúť. Ako hodnotíte toto opatrenie?
Register informácií je dostatočný, informovať musia vždy o tom, kde môže obeť nájsť psychologickú či právnu pomoc. Otázka je, akou formou sa tieto informácie budú podávať. Obeťou môžu byť deti, starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím, môžu byť v rôznom psychickom rozpoložení. Najmä spôsob, akým im budú informácie podané, bude kľúčový. Aby z toho napokon nebol len formálny register práv a usmernení, ale aby išlo o skutočne užitočnú pomoc pre obete, ktorej významu budú rozumieť a budú ju vedieť využiť.
Čo znamená pojem obeť
- Obeťou je fyzická osoba, ktorej bolo ublížené na zdraví, spôsobená majetková škoda, morálna alebo iná ujma alebo boli porušené, či ohrozené jej práva alebo slobody. Obeťou je aj príbuzný v priamom pokolení, súrodenec, osvojiteľ či osvojenec, manžel či osoba, ktorá žila v spoločnej domácnosti s človekom, ktorému bola trestným činom spôsobená smrť, a ona tým utrpela ujmu.
- Obzvlášť zraniteľnou obeťou je dieťa alebo osoba staršia ako 75 rokov, zdravotne postihnutá osoba, obeť obchodovania s ľuďmi, obeť týrania blízkej či zverenej osoby, obeť trestného činu, ktorý spáchala organizovaná skupina, či obeť niektorého z trestných činov proti ľudskej dôstojnosti alebo terorizmu, ale tiež obeť trestného činu spáchaného násilím z dôvodu pohlavia, rodu, sexuálnej orientácie, národnosti, rasovej alebo etnickej príslušnosti či náboženského vyznania. Patria sem aj obete, ktoré sú vystavené vyššiemu riziku opakovanej viktimizácie, zastrašovania a pomsty zo strany páchateľa.
- Obeťou násilného trestného činu je fyzická osoba, ktorej bola úmyselným násilným činom spôsobená ujma na zdraví. Ak táto osoba v dôsledku činu zomrela, za obeť násilného trestného činu sa považuje aj pozostalý manžel, dieťa, rodič či osoba, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť. Obeťou násilného trestného činu je aj osoba, ktorej bola spôsobená morálna škoda trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania.