Slovensko sa lúčilo s nestorom slovenského folklóru, dlhoročným umeleckým šéfom, choreografom a režisérom Lúčnice Štefanom Nosáľom, ktorý v sobotu 22. júla zomrel vo veku 90 rokov. V historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave sa s ním rozlúčila verejnosť aj blízki priatelia prostredníctvom špeciálneho spomienkového programu.
Balkón Slovenského národného divadla na Hviezdoslavovom námestí zakryla čierna farba. Už od dvanástej hodiny sa pod ním začal združovať smútočný dav, ktorý sa prišiel rozlúčiť s veľkou osobnosťou slovenskej kultúry – Štefanom Nosáľom. Spolu so širokou verejnosťou prichádzali do divadla bývalí aj súčasní lúčničiari. V radoch na podpis do kondolenčnej knihy ste preto okrem smútočných oblekov mohli vidieť aj pestrofarebné ľudové kroje. Po verejnej rozlúčke už nasledoval špeciálny program pre pozvaných hostí, ktorý mohli ľudia sledovať na obrazovke pred divadlom alebo v priamom prenose RTVS.
Vencami obkolesený katafalk na javisku SND po 15. hodine obstúpil folklórny súbor Lúčnica. V podaní jej zboru následne odznel Staroslovanský otčenáš od Nikolaja Kedrova. Na scéne sa objavil aj herec Štefan Bučko, ktorý zarecitoval báseň Cesta od Milana Rúfusa, blízkeho rodinného priateľa Nosáľovcov. Vzdať hold prišiel Nosáľovi aj generálny riaditeľ umeleckého súboru Lúčnica Marián Turner, ktorý si v dojemnom a obsažnom prejave zaspomínal na svojho dlhoročného priateľa a kolegu.
"Veľakrát vo svojom živote zažívame chvíle, ako je táto, a zažívame ich len veľmi neradi. Rozlúčku s blízkym človekom preto aj často pomenúvame chvíľou tragickou. Ja by som však chcel povedať, že práve táto chvíľa, aj keď veľmi smutná, rozhodne tragickou nie je. Ak predčasne vyhasne mladý život alebo ak odíde človek, ktorý roky mu dané len premárnil a nič neodovzdal, je to tragédia. No tu sa nič také nestalo. Práve naopak. Málokto prežil taký naplnený, bohatý a zmysluplný život ako pán profesor Štefan Nosáľ. Tu v historickej budove Slovenského národného divadla sa jeho umelecký život začal a tu sa jeho pozemské účinkovanie aj symbolicky končí. Kruh sa uzatvoril presne,“ spomínal Turner na moment, keď sa Nosáľ rozhodol zasvätiť svoj život folklóru. Bolo to práve v SND, kde v roku 1948 videl poetické pásmo Rok na dedine, ktoré ho utvrdilo v tom, že folklórne prejavy môžu byť stvárnené aj na profesionálnom javisku. Neopomenul ani jeho milovanú Lúčnicu, ktorá sa aj vďaka nemu prepracovala na profesionálnu medzinárodnú úroveň. "Bola jeho svetom, životom a spôsobom, akým sa umelecky vyjadroval. Pre Lúčnicu vytvoril vyše 100 tanečných choreografií a precestoval s ňou Slovensko i celý svet. Na všetkých obývaných kontinentoch tejto planéty svojím umením predstavil Slovensko a jeho originálnu kultúru tak, ako to nedokázal žiadny iný umelec pred ním,“ pripomenul Turner.Štefan Nosáľ vychoval vyše tridsať profesionálnych choreografov, pod jeho vedením tancovali stovky tanečníkov. Za nich aj za celé Slovensko sa prišiel poďakovať bývalý tanečník Lúčnice, choreograf, scenárista, režisér a pedagóg VŠMU Viliam J. Gruska: "Bolo toho veľa, čo sme vďaka vám, pán Nosáľ, zažili v rokoch v Lúčnici, čo pre nás bolo životnou výnimočnosťou. Bolo toho veľa, čo sa vďaka vám a vašej tvorbe stalo ikonické pre všetky druhy druhej existencie ľudového umenia. Verím, že bude toho ešte mnoho, čo sa v interpretácii ďalších generácií lúčničiarov bude z vašich diel šíriť.“ Rodákovi z Hriňovej prišli vzdať úctu aj tamojší folkloristi, fujaristi z Podpoľania, ale aj ďalšie súbory ako spevácka skupina Rodokmeň či množstvo sólistov. Nielen im, ale aj celej verejnosti boli na záver venované aj zaznamenané slová Štefana Nosáľa: "Celé roky svojho života som strávil v neustálom objavovaní a vytváraní krásy. Nielen tej, čo oči vnímajú, ale aj tej, čo dušu krášli. Som rád, že mi v tomto pomáhali mladí ľudia v Lúčnici i na škole. Napĺňali touto radosťou aj seba a rozsievali ju plným priehrštím našim doma a ľuďom po celom svete.“
Profil Štefana Nosáľa
- Narodil sa 20. januára 1927 v Hriňovej v rodine horára.
- Absolvoval osemročné gymnázium v Banskej Bystrici.
- V rokoch 1939 až 1947 študoval na Slovenskej vysokej škole technickej.
- V rokoch 1953 až 1957 absolvoval štúdium na Vysokej škole múzických umení v odbore choreografia tanca.
- V roku 1949 sa stal tanečníkom Lúčnice.
- Od roku 1951 prevzal pozíciu hlavného choreografa súboru.
- Od roku 1968 začal na VŠMU pôsobiť ako pedagóg, v rokoch 1972 až 1992 viedol Katedru tanečnej tvorby.
- V roku 1968 mu udelili titul zaslúžilý umelec a v roku 1989 národný umelec.
- v roku 1982 mu prezident udelil titul profesor.
- V Lúčnici vytvoril vyše 100 kompozícií i viacero celovečerných programov.
- Spolupracoval s poprednými slovenskými skladateľmi ako Ján Cikker, Alexander Moyzes či Svetozár Stračina.
- Ako tanečník a herec účinkoval v mnohých filmoch a inscenáciách.
- S Lúčnicou absolvoval viac ako tisíc vystúpení doma aj v zahraničí.
- Pre SND vytvoril choreografie k inscenáciám Krútňava, Svätopluk či Jánošík.
- Je autorom kníh Na ceste k súčasnej choreografii, Choreografia ľudového tanca či Môj život Lúčnica.
- Rad Ľudovíta Štúra II. triedy získal v roku 1997. V roku 2007 obdržal Pribinov kríž I. triedy
- Zlatú plaketu ministra zahraničných vecí dostal 2. februára 2017.
- Zomrel vo veku 90 rokov v sobotu 22. júla.