Budú praskať nemocnice v noci vo švíkoch?

Rezort zdravotníctva nápor na nemocničné urgentné príjmy neočakáva. Odôvodňuje to zavedením 10-eurového poplatku. Ten by mal odradiť ľudí s menším zdravotným problémom, s ktorým môžu vyčkať na bežné ordinačné hodiny u svojho lekára. Niektoré župy si myslia, že sa stane opak, ako verí ministerstvo.

Redukcia počtu nočných pohotovostí v ambulanciách pre dospelých z 95 na 73, skrátenie ordinačných hodín a vyššie poplatky. Zmeny prináša novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorú schválila tento týždeň vláda. Ako na ne zareagujú pacienti, si v tejto chvíli nikto netrúfa s určitosťou povedať. Rezort zdravotníctva si sľubuje odbremenenie všeobecných lekárov, ktorí už nezvládali nočné služby, ale aj odľahčenie urgentných príjmov.

Pohotovostné ambulancie majú po novom fungovať len do 23. h. Ich úlohu majú v prípade akútnych a život ohrozujúcich stavoch preberať záchranky a urgenty v nemocniciach. Župy sa však pri okresoch s najväčším spádovým územím obávajú, že sa ľudia presunú do nemocníc bez ohľadu na to, aký vážny zdravotný problém budú mať. Denník Pravda sa pozrel na štyri najväčšie spádové územia Bratislavu, Košice, Prešov a Nitru.

Zvykneme si?

„Nápor na urgenty je možný v začiatkoch, kým si ľudia zvyknú na nový systém,“ odhadol Július Zbyňovský, hlavný lekár Prešovského samosprávneho kraja. Desaťeurový poplatok môže podľa neho odradiť pri banalitách. Pripomenul však, že vždy tu bude skupina pacientov, ktorá nedokáže zhodnotiť závažnosť svojho zdravotného problému, a do tej nemocnice pôjde.

V Prešovskom okrese dnes funguje jedna pohotovosť, ktorá tu má aj zostať. Podľa Zbyňovského je to pre spádové územie so 140-tisíc dospelými postačujúce. „Pacienti si musia zvyknúť na to, že majú svojich lekárov, ktorí by podľa novely zákona mali slúžiť vo svojich ordináciách počas dňa najmenej šesť hodín. Ak niekomu stúpne teplota, môže s tým počkať do rána a nemusí hneď bežať na pohotovosť,“ skonštatoval hlavný lekár. Podľa Tomáša Kráľa za sieť polikliník ProCare, ktorá prevádzkuje prešovskú pohotovosť, väčšina pacientov prichádza do ambulancií medzi 16.30 h a 20. h. "V nočných hodinách využíva tieto ambulancie iba menej ako 10 percent z celkového počtu pacientov,“ priblížil Kráľ.

Väčšiu záťaž na urgenty však predpokladá Bratislavský samosprávny kraj. Správanie pacientov podľa neho významne nezmení ani poplatok. „Bez súbežného posilnenia urgentných príjmov, ústavnej pohotovostnej služby a príslušnej osvety nie je možné bez rizík spustiť nový systém fungovania pohotovostí, tak ako je predložený v tomto návrhu,“ povedala hovorkyňa bratislavskej župy Lucia Forman. V hlavnom meste zostanú po zmenách fungovať dve pohotovosti pre dospelých. Prepočítané sú pre viac ako 386-tisíc dospelých Bratislavčanov. Mesto je však oveľa ľudnatejšie, ako ukazujú štatistiky, odhadom asi jedna tretina ľudí tu žije bez trvalého pobytu.

Obe pohotovosti v Bratislave zabezpečuje spoločnosť Medstar. Spolukonateľka spoločnosti Renáta Oríšek si myslí, že zmeny prinesú organizátorom pohotovostí najmä organizačné problémy. „Na jednej strane to budú problémy s presunom lekárov do služby a zo služby. Mnohí lekári nestihnú nástup o 16. h a vo večerných hodinách môžu končiť neskôr ako o 23. h a môžu mať problém dopraviť sa domov,“ spresnila Oríšek. Problém môže byť podľa nej aj s personálnym obsadením pohotovostných služieb.

Zmeny otestujú pripravenosť urgentných príjmov

Z troch pohotovostných ambulancií v Košickom okrese majú zostať dve. Košický samosprávny kraj v tom problém nevidí a tento počet je podľa neho pre dané územie postačujúci. Očakáva, že obmedzenie pohotovostnej služby do 23. h ovplyvní nemocnice. „Zároveň sme navrhli jeden bod doplnkovej siete v Moldave nad Bodvou, v prípade, ak sa nájde záujemca o jeho prevádzkovanie,“ doplnil Peter Garbarčík, referent pre komunikačný servis.

Nitriansky kraj upozorňuje, že so zmenami sa malo začať najprv v nemocniciach. „Urgentné príjmy nie sú všade vybudované a nemocnice nie sú pripravené  na novú  situáciu  v súvislosti so skrátením ordinačných hodín pohotovostí, prípadne na redukciu pohotovostí. Vhodnejšie by bolo, ak by sa vybudovali najskôr urgentné príjmy v nemocniciach,“ podotkla hovorkyňa Nitrianskeho samosprávneho kraja Oľga Prekopová. Dospelí pacienti majú v Nitrianskom okrese k dispozícii jednu pohotovosť, ktorá podľa nej funguje bez problémov.

Denník Pravda oslovil fakultné nemocnice v Bratislave, Košiciach, Prešove a v Nitre, či sa pripravujú na prílev pacientov. „Ak naozaj dôjde k zvýšeniu počtu pacientov, potom uskutočníme potrebné zmeny,“ reagovala Ivana Stašková, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.

Konkurencia má zvýšiť kvalitu

Vo Fakultnej nemocnici v Nitre pribúda počet pacientov ošetrených na urgente už teraz. „Naša nemocnica plánuje výstavbu nového urgentného príjmu, ktorý je momentálne v štádiu realizácie projektovej dokumentácie,“ spresnila hovorkyňa nemocnice Tatiana Timková.

Z analýzy o fungovaní pohotovostí a urgentných príjmov, ktoré si dalo vypracovať ministerstvo, vyplýva, že 12 percent pacientov bolo po návšteve ústavnej pohotovostnej služby hospitalizovaných. Podľa rezortu to svedčí o tom, že urgenty využívajú aj ľudia, ktorí to nepotrebujú.

Organizátorov pohotovostí sa dotkne najmä nový spôsob ich výberu. Vzísť majú z verejnej súťaže. V Košiciach, kde dnes pôsobia traja, to môže podľa Petra Garbarčíka z košickej župy zvýšiť konkurenciu, a tým aj tlak na kvalitu.