Ochrana pralesov v závoze

Situácia v slovenskej časti chránených Karpatských bukových pralesov naberá na obrátkach.

30.07.2017 20:00
debata (10)

Po lesoochranároch sa ozvali aj majitelia neštátnych lesov, ktorým sa nepozdáva, aby o súkromnom majetku rozhodoval niekto cudzí. Obrátili sa preto na predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS) s podozrením, že ide o obmedzovanie vlastníckych práv a požiadali ho, aby celú vec preveril.

Na nedostatočnú ochranu pralesov upozornil Slovenskú republiku Výbor Svetového dedičstva UNESCO začiatkom júla na svojom zasadaní v poľskom Krakove. Na nedostatky v ochrane pritom začalo poukazovať Lesoochranárske zoskupenie VLK už v roku 2007, krátko po tom, čo boli pralesy do zoznamu prírodného dedičstva zapísané. Slovensko teraz dostalo výstrahu a úlohu vypracovať plán starostlivosti o toto územie tak, aby v ňom nebola žiadna ťažba dreva. To sa však nepozdáva Gemerskému regionálnemu združeniu vlastníkov neštátnych lesov. Adresovali preto otvorený list Dankovi, v ktorom ho žiadajú, aby preveril okolnosti zápisu tejto lokality do zoznamu UNESCO, a či s takýmto krokom súhlasili dotknuté organizácie, samosprávy a vlastníci pozemkov. V liste ďalej píšu, že o tieto lesy sa starali už predkovia vlastníkov lesov, a tí v tom pokračujú.

Proti sebe ochranári a majitelia

„Dôkazom je fakt, že sú zachovalé a krásne, vysoko hodnotné. Tieto lesy im dávali a dávajú robotu, živia ich. A naši občania nie sú primitívni obmedzenci, ktorí si zničia to, čo ich živí,“ tvrdí list, pod ktorým je podpísaný predseda gemerského združenia Ján Lach. Zatiaľ nie je známe, či sa bude Danko listom zaoberať. „Predseda parlamentu požiada o komplexnú informáciu pani ministerku pôdohospodárstva Matečnú a potom zaujme stanovisko,“ povedala pre denník Pravda šéfka komunikačného odboru parlamentu Zuzana Čižmáriková. Proti sebe tak stoja ochrana vzácnej prírodnej lokality a právo majiteľov pozemkov hospodáriť vo vlastnom lese. Lesoochranári zdôrazňujú, že keďže sa v lesoch naďalej ťaží a poľuje, oblasť nespĺňa podmienky, za akých bol certifikát UNESCO udelený.

Ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, ktorý je zároveň predseda Slovenskej komisie pre UNESCO, preto vyzvali, aby požiadal o jeho odňatie. Lajčák im odkázal, že to neurobí. Inicioval však pracovnú skupinu, ktorá sa problémom zaoberá. Ako zdôraznil, najväčšia časť práce spočinie na pleciach rezortu životného prostredia.

Kompeenzácia

Vyriešiť problém nedostatočnej ochrany pralesov v prospech všeobecnej spokojnosti nebude jednoduché. Kameňom úrazu sú práve neštátne lesy, ktoré zaberajú približne tretinu lokality. Na otázku Pravdy, či sa neuvažuje o ich odkúpení, hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák neodpovedal. Zdôraznil však, že obmedzenie vlastníckych práv nie je možné urobiť jednostranne. „Predovšetkým je potrebné sa dohodnúť na úrovni finančných kompenzácií so subjektmi. Tieto rokovania nie sú jednoduché. Robíme všetko pre to, aby sme ich dotiahli do konca a prales zachránili,“ zdôraznil pre náš denník Ferenčák. Ako konkrétne by mala kompenzácia vyzerať, nie je zatiaľ jasné.

Aj šéf envirorezortu László Sólymos priznal, že sme sa v roku 2007 zaviazali ku krokom, ktoré neplníme. „Tento dlhodobý stav je zapríčinený nepresnosťami vo vymedzení územia, neexistujúcou dohodou medzi majiteľmi a užívateľmi pôdy, ako aj nesúladom medzi právnymi predpismi ochrany prírody a samotným hospodárením v lesoch. Výsledkom je, že nie je celá plocha bukových pralesov vhodne chránená,“ napísal minister na svojom blogu a načrtol, aké ďalšie kroky bude potrebné urobiť.

„Od presne stanovených hraníc území s najvyšším stupňom ochrany cez spôsob hospodárenia v lesoch v treťom a štvrtom ochrannom pásme cez zadefinovanie kritérií pre udržateľný turizmus a z nich plynúce výhody pre majiteľov pozemkov až po vecnú komunikáciu o benefitoch so všetkými dotknutými,“ uzavrel.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #pralesy #Karpatské bukové lesy