Na zemi medzi spadnutými stromami, ktoré už majú za sebou svoju životnú púť, vidieť medvedí trus. Kúsok ďalej vyrastá huba Judášovo ucho, ktorá je mimoriadne obľúbená v Ázii a v čínskej medicíne je považovaná za liečivú rastlinu. O pár desiatok metrov ďalej je medzi porastom prírodný chodník, ktorý je dielom migrujúcich vlkov. Tieto stopy panenskej prírody sa ponúkajú v prírodnej rezervácii Udava, ktorá je súčasťou Karpatských bukových pralesov. Akú majú budúcnosť?
Tam, kde je tretí stupeň ochrany, sa z hľadiska zákona o lesoch a ochrane prírody hospodáriť môže, takže pri ťažbe sa tam nerobí nič nelegálne.riaditeľ správy Národného parku Poloniny Mário Perinaj
Karpatské bukové pralesy sú už desať rokov súčasťou Svetového a prírodného dedičstva UNESCO – a podľa ochranárov aj veľkého klamstva. Z dôvodu, že pri nich akosi nesedia čísla.
„V nominačnom projekte, ktorý na UNESCO podal štát, je jednoznačne napísané, že táto lokalita má 5 766 hektárov, ktoré podliehajú najvyššiemu stupňu ochrany. V skutočnosti je však v piatom stupni ochrany len 1 900 hektárov, čiže iba jedna tretina z deklarovaného územia. Vo zvyšných dvoch tretinách sa ťaží a poľuje alebo sa riešia rozvojové aktivity,“ vysvetľuje Peter Sabo z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Tento rozpor malo spôsobiť to, že hranice chráneného územia neboli vyznačené tak, ako boli vytýčené, nevidieť ich ani v teréne a neexistuje ani digitálna mapa, ktorá by ich presne špecifikovala. Preto sa v časti tohto územia podľa ochranárov ťaží drevo a devastuje sa príroda.
Jedna vec, dva pohľady
Národný park Poloniny, na území ktorého sa Karpatské bukové pralesy nachádzajú, leží na ploche 30-tisíc hektárov. Časť územia zapísaného v UNESCO sa nachádza aj v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Vlastníkom väčšiny pozemkov v ňom je štát a pôdu obhospodarujú lesné štátne závody, urbariáty, ale aj vojenské lesy a drobní súkromní vlastníci či obce. Ochranári tvrdia, že na území, ktoré nie je chránené piatym stupňom ochrany, hoci v záznamoch UNESCO sú zaznačené ako súčasť pralesov, sa ťaží.
„Je nesporné, že je veľa miest, kde sa ťaží aj tam, kde by sa nemalo,“ zdôrazňuje Sabo. Potvrdzuje to aj náčelník VLK-a Juraj Lukáč. Podľa neho ťažba evidentne neprebieha len vo vyhlásených prírodných rezerváciách Udava, Stužica, Riaba skala a ešte na niekoľkých malých územiach. Spolu je to podľa neho však len asi dvetisíc hektárov.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
„Keďže naše upozornenia smerom k štátnym orgánom neboli vypočuté, UNESCO sme požiadali, aby zrušilo certifikát pre pralesy. Je totiž postavený na klamstve. Snažíme sa prírodu chrániť a aj reformu v tejto oblasti musíme začať tým, že si budeme hovoriť pravdu. Tieto naše pralesy teda v rozsahu, v akom sú v záznamoch UNESCO uvedené, chránené nie sú,“ zdôrazňuje Lukáč.
Správcom spomínaného územia je Správa Národného parku Poloniny. Jej riaditeľ Mário Perinaj má na rozdiel od VLK-a na vec odlišný názor. „Aj my upozorňujeme na chyby, ktoré sú v nominačnom projekte, čo sa týka mapových a tabuľkových podkladov pralesov. Snažíme sa to riešiť. Napríklad aj vyhlásením ďalších dvoch lokalít za prírodné rezervácie, čím vytvoria jeden súvislý celok,“ podotýka Perinaj.
Akúkoľvek nelegálnu ťažbu v lokalite pralesov či národného parku popiera, tvrdenia ochranárov považuje za účelové a zavádzajúce. „Tam, kde je tretí stupeň ochrany, sa z hľadiska zákona o lesoch a ochrane prírody hospodáriť môže, takže pri ťažbe sa tam nerobí nič nelegálne,“ spresňuje. Ochranári však oponujú, že práve nevyjasnenosť presných hraníc územia pralesov je dôvodom ťažby aj v lokalitách, kde by sa ťažiť nemalo.
Ťažba proti prírode i človeku
Ochranári upozorňujú aj na celkový rozsah výrubov stromov v národných parkoch. U nás podľa nich vyhlasujeme národné parky bez toho, aby sme ich potom v skutočnosti aj chránili. Sabo vysvetľuje, že podľa Medzinárodnej únie ochrany prírody (IUCN) a jej kritérií je označeno „národný park“ na mieste len vtedy, keď minimálne 75 percent v ňom tvorí bezzásahová zóna. V prípade Polonín je to však len sedem percent.
Kým nebude väčšia časť národných parkov u nás chránená bezzásahovou zónou, nemajú podľa ochranárov žiadny význam. Ťažba v Poloninách má totiž negatívny vplyv na faunu i flóru. Náčelník kmeňa VLK – východné Karpaty Viliam Bartuš prízvukuje, že priamo ohrozuje aj živočíchy, huby, baktérie či mikroorganizmy. „Odstránenie stromov spôsobuje deštrukciu prírody. Likviduje prirodzený domov vzácnych zvierat – konkrétne sovy, ďatle, vlky, medvede, rysy, divé mačky, losy a zubry – i živiny v pôde,“ hnevá sa.
Lukáč dopĺňa, že ťažbou sa zvykne meniť celý ekosystém a lesy prestávajú plniť funkciu zachytávačov vody. Tá po zrážkach rýchlo steká do údolí a spôsobuje povodne. Ak teda národné parky nemajú byť podľa ochranárov chránené pred výrubom, načo ich vôbec vyhlasovať? „Nie sme proti ťažbe dreva. Len poukazujeme na to, že v posledných rokoch sa u nás ťaží príliš veľa – a to aj na miestach, kde by sa tak robiť nemalo. Podľa satelitných máp na Slovensku za posledných desať rokov ubudlo 700 štvorcových kilometrov lesov. Ak sa tento trend nezmení, raz si ich úplne zlikvidujeme,“ dodáva Lukáč.