Rakúsko čelilo v lete 2015 obrovskému náporu ľudí, ktorí utiekli zo svojich domovov. Odbremeniť tamojšie preplnené ubytovne pomohli družné styky so Slovenskom. Časť utečencov tak na istý čas putovala do Účelového zariadenia Slovenskej technickej univerzity v Gabčíkove. Migračný úrad si jeho časť prenajíma od roku 1992.
Platnosť medzištátnej dohody vypršala 21. júla. "Memorandum sa v súčasnosti predlžovať nebude, keďže rakúska strana zvláda migračný tlak v rámci vlastných možností. V prípade, že by došlo k zhoršeniu situácie, je Slovensko pripravené pomoc opäť ponúknuť,“ priblížila Michaela Paulenová z ministerstva vnútra.
Tento model spolupráce sa podľa Paulenovej osvedčil. Oceniť ho dokonca mal počas svojej návštevy Gabčíkova aj vtedajší generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. "Odporúčame ho aj ostatným krajinám Európskej únie,“ podotkla.
Počas necelých dvoch rokov prešlo účelovým zariadením podľa jeho riaditeľa Zoltána Jaroša 1 228 žiadateľov o rakúsky azyl. Všetci boli pôvodom zo Sýrie, z toho asi polovica boli deti. Najviac ich tu naraz bývalo až 498.
Migranti v Gabčíkove
Prví migranti prišli do Gabčíkova po niekoľkých odkladoch 17. septembra 2015. "Poslední tu boli ubytovaní v januári tohto roku, od februára tu a už nemáme nikoho,“ spresnil Jaroš. Utečenci sa podľa neho správali vcelku disciplinovane. "Mali sme tu len jeden prípad, keď mladík úmyselne vykopol sklo na dverách a spôsobil tak škodu 27 eur,“ dodal.
Jaroš spomenul aj prípad z októbra 2015, keď zo štvrtého poschodia vypadol vtedy desaťročný chlapec. Dieťa museli previezť do nemocnice, kde sa úspešne zotavilo.
V zariadení mali utečenci otvorený režim, mohli sa teda pohybovať úplne voľne. "Na 48 hodín mohli zariadenie opustiť a ísť dokonca na nákupy. Niektorí to aj využili, pretože tu nenašli niektoré potraviny,“ opísal Jaroš.
Migranti si podľa neho pochvaľovali najmä kurzy nemčiny a dávali si veľký pozor, aby stanovené pravidlá poctivo dodržiavali. Nestalo sa, že by meškali. Vedeli, že v opačnom prípade by mohli prísť o množstvo výhod.
V areáli si sami vytvorili záhradku, kde pestovali napríklad kukuricu či kvety. ",Športovali, hrávali futbal, behávali. Chvíle si krátili aj šachom,“ doplnil.
Obavy obyvateľov sa nepotvrdili
Zvesti o príchode migrantov do Gabčíkova vyvolali o miestnych vlnu nevôle. Prvé informácie sa dozvedeli neoficiálne priamo od pracovníkov zariadenia. V júli 2015 sa preto rozbehla petícia, pod ktorú pribudlo 3 148 podpisov aj z okolitých obcí.
Obyvatelia potvrdili svoj odmietavý postoj aj v miestnom referende, ktoré sa konalo v auguste 2015. Viac ako 96 percent zúčastnených voličov sa v ňom vyjadrilo proti zriadeniu dočasného utečeneckého tábora v budove Slovenskej technickej univerzity. Podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer) bolo hlasovanie sporné, pretože sa otázka týkala citlivej témy ľudských práv. Výsledok preto rezort nebral do úvahy.
Počiatočné obavy obyvateľov Gabčíkova a okolia z príchodu migrantov sa napokon nepotvrdili. "Neviem o žiadnom prípade, ktorý by musela riešiť polícia,“ povedal viceprimátor Arpád Mészáros. Najmä v začiatkoch, keď utečenci prichádzali vo väčšom počte, ich bolo v meste vidno. "Neskôr, keď sa ich počty znížili, sme už ani neregistrovali, že sú tu,“ dodal.
Relokácia utečencov
Okrem gabčíkovskej pomoci Rakúsku sa Slovensko rozhodlo pod hlavičkou relokácie prijať aj stovku migrantov z Talianska a Grécka. "Dosiaľ sme prijali šestnásť ľudí, ide o päť matiek a jedenásť detí. Dve matky s deťmi po príchode ušli,“ poznamenala Paulenová.
V rámci presídlenia skončili pod Tatrami aj 149 asýrski kresťania, ktorých v Iraku ohrozoval Islamský štát. V integrácii dnes pokračuje asi polovica z nich. Ako prví odišli najmä starší členovia rodín, ktoré si tu nevedeli zvyknúť. Ďalších ovládla euforická predstava návratu do oslobodenej domoviny. Zvyšok si zariaďuje nový život v Nitre a okolí. Deti si zvykli v školách, dospelí sa postupne zamestnávajú vo firmách. Jeden z utečencov si dokonca otvoril pri Nitre vlastné holičstvo.