Viceprezidentka ZZŠS: V boji s extrémizmom zlyháva najmä rodina

Hodina dejepisu navyše či vyššie mzdy. Od septembra čakajú základné školy viaceré zmeny. Mali by tiež efektívnejšie bojovať proti prejavom extrémizmu. "Na to je však potrebná aj funkčná rodina," zdôrazňuje viceprezidentka Združenia základných škôl Slovenska a riaditeľka Základnej školy s materskou školou Štefana Ďurovčíka Palín Eva Tchuríková.

01.08.2017 12:00
deti, škola, trieda Foto:
Extrémizmus je celospoločenský problém - a nie je to len otázka dejepisu či iných predmetov. Ilustračné foto.
debata (61)

Letné prázdniny sú už v polovici. Kedy sa učitelia zvyčajne vracajú do práce?

Učitelia majú určitý počet dní dovolenky, čo však nepokrýva všetky voľné prázdninové dni. Nastúpiť skôr musia však nielen preto, ale aj z dôvodu prípravy na nový školský rok. Niektorí začínajú 18. augusta, ale väčšina sa vracia do práce až okolo 24. augusta. Do začiatku školského roka si pripravujú pedagogickú dokumentáciu, učebné plány, podklady či pomôcky. Rozdeľujú sa úväzky a triedy, kto bude kde a koľko učiť. Spracováva sa celá potrebná administratíva, zapracovávajú sa nové nariadenia a smernice.

Aké zmeny čakajú základné školy od septembra?

Zo zmien žiaci najviac pocítia pridanie jednej hodiny dejepisu do deviateho ročníka. Treba si k tomu však sadnúť a poctivo si premyslieť, ako ju využijeme. Čo sa týka našej školy, chystáme triedu a materiály pre žiakov s vývinovými poruchami učenia na druhom stupni. Na prvom stupni máme už tri roky jednu takúto triedu, s ktorou pracuje odborný tím, teda psychológ, špeciálny pedagóg a logopéd. To znamená, že žiaci zo špecializovanej triedy prechádzajú z prvého na druhý stupeň a táto zmena je pre nich náročná. Musia si zvykať na nové predmety a aby u nich nenastal nejaký blok, chceme im čo najviac pomôcť.

Bude pre vás zapracovanie hodiny dejepisu navyše predstavovať nejakú komplikáciu?

Problém by to nemal byť, pretože v deviatom ročníku to máme nastavené tak, že jednu hodinu dejepisu navyše zvládneme. Neprinesie to žiadne škrty v iných predmetoch. Túto zmenu preto vnímam ako kompromis. Verejnosť a kolegovia sa čudovali, prečo sa táto hodina nepridala aj do nižších ročníkov, ale nie je to až taká jednoduchá záležitosť. Keby sa hodina pridala do piateho či šiesteho ročníka, muselo by sa ubrať z disponibilných hodín, a tým by sa narušilo vyučovanie druhého cudzieho jazyka. Školy by tak museli prerábať celý svoj vzdelávací program a druhý cudzí jazyk by tak bol ohrozený.

Ako by sa špeciálna hodina dejepisu dala čo najlepšie zúročiť?

Žiaci málo čítajú, málo komunikujú naživo i medzi sebou. Málo prezentujú svoj názor a majú problém si ho vyargumentovať. Musíme mladých ľudí naučiť, ako ho majú povedať, ako si za ním stáť a oprieť ho o fakty. Hodinu preto chceme zamerať práve týmto spôsobom. Budeme rozoberať problémy a diskutovať o nich.

Cieľom pridania hodiny má byť aj efektívnejší boj proti extrémizmu. Sú takéto očakávania reálne?

Nemyslím si, že jedna hodina prinesie v tomto smere nejaké výrazné zmeny. Extrémizmus je celospoločenský problém – a nie je to len otázka dejepisu, ale aj etickej a náboženskej výchovy či iných predmetov. O extrémizme sa preto snažíme v primeranej forme hovoriť už od prvého ročníka, a to na rôznych predmetoch. S extrémizmom sa snažíme bojovať však aj iným spôsobmi. Zapájame sa do rôznych projektov či chodíme na exkurzie. Za najväčší problém v spoločnosti pritom považujem fakt, že rodina nefunguje tak, ako by mala. Nefunguje nám teda základný prvok spoločnosti. My ako učitelia môžeme vplývať na žiakov, ale to je len počas vyučovania. Ich čas strávený doma a za počítačom či na sociálnych sieťach neovplyvníme. Vnímam to tak, že niekedy je mladý človek na rázcestí. V škole ho vedieme jedným smerom, medzi rovesníkmi je však zasa vábený na inú cestu. Je na križovatke a nevie, či sa vyberie vpravo, alebo vľavo. Vtedy zohrávajú najdôležitejšiu úlohu práve rodičia. Funkčná rodina preto znamená aj funkčnú spoločnosť.

Pozitívnou zmenou pre pedagógov je i zvyšovanie ich platov o šesť percent. Myslíte si, že sa vrátia viac motivovaní?

Každé zvýšenie platu poteší. Všímam si však, že učitelia sú už z celej debaty okolo seba dosť unavení a frustrovaní. Každý sa k nim vyjadruje a analyzuje, prečo chcú stále viac. Dookola sa tu opakuje, že máme zlé výsledky, či to platy vyriešia a podobne. Súhlasím, že zvýšenie platov neznamená automatické skvalitnenie vzdelávania, pretože to závisí najmä od prípravy učiteľa a iných faktorov. Túto prácu však musí človek robiť so srdcom. Kto ju tak aj naozaj vykonáva, robí ju kvalitne a hľadá možnosti, ako zlepšiť nielen sám seba, ale aj výsledky žiakov.

Učitelia by mali dostať v priemere o 40 až 80 eur viac. Znamená to pre nich citeľné prilepšenie?

Najstarší učitelia, ktorí učia viac ako 32 rokov, tým nadšení nie sú. Tabuľka im totiž nedovolí zarobiť viac, aj keď majú dlhšiu prax. Teší ma však, že v novele zákona o financovaní sa počíta aj so zohľadňovaním dĺžky praxe pedagóga. Na druhej strane ma mrzí, že to nezačne platiť už tento rok. Je to však v každom prípade pomoc pre mladých učiteľov, ktorí by mali zarábať viac, ako je minimálna mzda, teda 435 eur. Dnes dostane začínajúci učiteľ v čistom okolo 500 eur. To je rozdiel, ktorý mladých príliš nemotivuje.

Po novom by mali školy pri organizovaní účelových cvičení vychádzať zo zoznamu odporúčaných organizácií, ktorý nedávno zverejnil rezort školstva. Budú sa ním aj skutočne riadiť?

Zoznam sme dostali v júni. Dnes sú školy bombardované veľkým množstvom ponúk, letákov a návrhov od občianskych združení. Je toho skrátka tak veľa, že niekedy sa to nedá ustriehnuť a môže sa stať chyba, aká sa udiala napríklad v Nitre. Najčastejšie spolupracujeme s hasičmi, s políciou, s armádou či s Červeným krížom, teda s organizáciami, o ktorých vieme, čo sú zač. Takýto zoznam vítame, pretože školám to uľahčí prácu a vieme, že si danú organizáciu nemusíme preverovať. Raz sa ma pýtali, či nemám pocit, že sa školám snaží ministerstvo niečo nanútiť. Nemyslím si to. Zoznam má len odporúčací charakter, konečné rozhodnutie je však na riaditeľovi. To on je priamo zodpovedný za vzdelávací proces i za to, koho si do svojej školy pustí. Myslím si, že školy zoznam zohľadnia vo veľkej miere.

© Autorské práva vyhradené

61 debata chyba
Viac na túto tému: #extrémizmus #hodiny dejepisu navyše #Eva Tchuríková