Frekvencia extrémnych prejavov počasia sa zvyšuje. Čo sa vlastne deje?
Otepľuje sa, čím sa zvyšuje energetický náboj atmosféry, a práve to prispieva k extrémnym prejavom počasia. Od začiatku tohto roka sme zažili dve výrazne odlišné periódy. Spomeňme si na chladný január, keď sa teploty pohybovali o 2 až 8 stupňov Celzia pod normálom, ale na Orave to bolo miestami aj 15 stupňov, veď sme zaznamenali extrémne teploty mínus 30 až 35 stupňov Celzia. To bol prvý príznak, že čelíme teplotným extrémom.
Akoby ste zhodnotili ďalší vývoj počasia?
Február sa dostal viac-menej do normálu, ale potom nastúpila teplá a relatívne suchá jar, najmä na juhozápade, hoci sa objavili regionálne výkyvy. Marec bol teplý, až veľmi teplý, apríl bol hlavne na severe územia vlhký. Máj vynikol nerovnomerným rozdelením zrážok, ale mimoriadne z dlhodobého normálu vybočil jún.
Čím?
Teplotne jún bol extrémny, taký sme od konca 19. storočia zažili len jeden raz, a to v roku 2003. Jún roku 2017 bol po ňom hneď druhý najteplejší. Ukazuje sa, že teplotné extrémy sú zreteľné práve od začiatku 21. storočia. Globálne otepľovanie sa v strednej Európe prejavuje rastom extrémnych prejavov počasia. Fakt, že sa otepľuje, však neznamená, že nezažijeme vpády chladného vzduchu, aké boli v januári 2017, prípadne prízemné mrazy ako v apríli 2016 a 2017, ktoré ohrozujú vinohrady a sady. Toto sa vyskytuje a vyskytovať sa bude.
Sú prejavy extrémneho počasia na malom území Slovenska rovnaké?
Určite nie. Potvrdzujú to výrazné rozdiely zrážok počas posledného polroka. Kým nedostatok zrážok na západnom Slovensku narastal a v okolí Bratislavy a časti juhozápadného Slovenska dosiahol deficit vlahy začiatkom júla až 150 milimetrov, Hurbanovo pri Komárne malo deficit „len“ 80 mm podobne ako Košice na východe krajiny. Zato ostatné územie Slovenska, predovšetkým sever nebol na tom tak zle. Napr. viaceré severné oblasti mali koncom júna kumulovaný prebytok zrážok až 100 a viac milimetrov. Je to obrovská premenlivosť pre také malé územie, na akom sa rozkladá Slovensko.
Sever s horami je mokrý a juhozápad s úrodnejšími pôdami suchý. Čo nás čaká?
Najprv si všimnime, čo sa deje, aby sme pochopili charakter zmien. Skutočný nárast sucha na juhozápade nastal až v druhej polovici mája a dospel ku kritickému stavu v druhej polovici júna. Iné časti územia boli na tom oveľa lepšie, aj keď s odchýlkami. Extrémne sucho je regionálne rozptýlené. Zasiahlo krajný juhozápad, časti Považia, Trnavskej tabule, Podunajskej nížiny, ako aj časť stredného Slovenska. Nie je to však sucho celoplošné. A ešte jeden zaujímavý detail?
A síce aký?
Sucho sa vyskytuje v hlbšej vrstve pôdy, a to od 40 do 100 centimetrov. Povrchová vrstva pôdy je v dôsledku roztrúsených zrážok lepšie zásobovaná vlahou.
Kde je voda, tam je úroda. Rozhodnú o stabilite poľnohospodárstva závlahy?
Určite ju výrazne ovplyvnia. To, že sme mali v roku 1990 závlahy na 320-tisíc hektároch a teraz sa ich využívanie z rôznych dôvodov scvrklo na plochu 60-tisíc hektárov, je samozrejme neadekvátne meniacim sa teplotným a zrážkovým pomerom.
S čím musíme rátať z hľadiska globálneho oteplenia do budúcna?
Podľa projekcie vývoja klímy do roku 2070 sa potreba závlah oproti súčasnému stavu veľmi nezmení. Pri projekcii predpovedí tzv. indexov sucha v budúcnosti sme nedospeli k názoru, že sa situácia v priebehu najbližších 30 až 50 rokov extrémne zhorší. Sú skôr indície, že vývoj by sa mal udržať približne v súčasných hraniciach. To, samozrejme, neznamená, že netreba závlahy budovať. To nie, iba konštatujem, že neočakávame výrazne dlhodobé zhoršenie situácie.
Aspoň trochu upokojujúca prognóza.
Hneď však spresním, že môžu nastať výrazné výkyvy, k akým prišlo v roku 2010 a potom v roku 2012. Spomeňme si, rok 2010 bol suverénne najvlhkejší rok na Slovensku od začiatku meraní od 70. rokov 19. storočia, kým roky 2011 a 2012 patrili k absolútne najsuchším. K takýmto výkyvom môže prichádzať. Preto si začiatkom roku 2011 ľudia aj odborníci mohli myslieť, že došlo k niečomu strašnému a potom sa to zase vyrovnalo.
Príroda a náš život, ktorý od nej závisí, sú plné zmien.
Iste. Musíme rátať s tým, že sucho, prípadne iné extrémy budú prichádzať a nemusia byť úplne rovnaké na území celého Slovenska. Budú územne premenlivé. Ak chceme poľnohospodárstvo stabilizovať a dostať do optimálneho stavu, potom budujme – či presnejšie rekonštruujme závlahy tam, kde to má najväčší klimatický, ale hlavne produkčný význam.
Kde by ste to odporúčali?
Je to juhozápad krajiny, kde sucho zasahuje najúrodnejšie pôdy. Tým pravda nehovorím, že na Východoslovenskej nížine alebo v okolí Rimavskej Soboty sa nemôže vyskytnúť veľmi silné sucho, ktoré môže úrodu zničiť. Všimnime si však, že napriek silným výkyvom počasia v posledných piatich rokoch úrody neboli také zlé, miestami rekordné. Múdrejší budeme na konci roka.