Uvádzajú, že zatiaľ čo v prípade niektorých typov extrémneho počasia ako tornáda či víchrice nie je spojitosť ich výskytu a intenzity s klimatickou zmenou celkom jednoznačná, v prípade vĺn horúčav sú tieto súvislosti už vcelku jasné.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
„Už oteplenie o približne 0,5 °C od roku 1970 na globálnej úrovni významne prispelo k zvýšeniu pravdepodobnosti výskytu dlhých periód extrémne vysokých teplôt nad pevninami,“ konštatuje analýza.
Extrémne letné horúčavy, ktoré sa ešte začiatkom 60. rokov vyskytovali veľmi zriedkavo a postihovali spravidla len jedno percento plochy pevnín, sa v súčasnosti vyskytujú už pravidelnejšie a zasahujú väčšie územie.
Meteorológovia predpokladajú, že do roku 2020 vlny extrémnych horúčav zasiahnu dvojnásobné plochy (asi 10 percent pevnín) a do roku 2040 bude priestorový rozsah až štvornásobný (20 percent pevnín).
V dôsledku vysokých teplôt, často spojených so suchom, môžu vznikať rozsiahle lesné požiare, zhoršuje sa kvalita ovzdušia, dochádza k poškodeniu vegetácie, vrátane poľnohospodárskych plodín, a v neposlednom rade môžu mať periódy horúčav závažné dôsledky na zdravie ľudí, najmä starších osôb a ľudí s chorobami obehovej sústavy alebo dýchacieho ústrojenstva. Analýza pritom pripomína mimoriadne teplé leto v roku 2015.
„Na prevažnej väčšine územia Slovenska to bolo vôbec najteplejšie leto v ére meteorologických pozorovaní,“ uvádza analýza. Horúčavy v roku 2015 podľa nej spôsobili na Slovensku 540 predčasných úmrtí.
Mimoriadna bola najmä perióda horúčav v prvej polovici augusta 2015, ktorá spôsobila vyše 240 predčasných úmrtí, čím sa stala najzávažnejšou epizódou na Slovensku minimálne od roku 1996.